Súdna činnosť

Súdny dvor rozhodol, že disciplinárny režim vzťahujúci sa na sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) a na sudcov všeobecných súdov nie je v súlade s právom Únie. Európska komisia podala na Súdny dvor žalobu o určenie, že Poľsko týmto novým disciplinárnym režimom, a najmä zriadením nového disciplinárneho senátu v rámci Najvyššieho súdu, porušilo právo Únie. Súdny dvor vyhovel všetkým výhradám uvádzaným Komisiou: vzhľadom na celkový kontext veľkých reforiem, ktoré sa nedávno dotkli poľskej súdnej moci, a spoločné pôsobenie faktorov, ktoré sprevádzali zriadenie tohto nového senátu, konštatoval najmä to, že tento senát neposkytuje všetky záruky nestrannosti a nezávislosti a nie je chránený pred priamymi ani nepriamymi vplyvmi poľskej zákonodarnej a výkonnej moci.
Rozsudok Komisia/Poľsko z 15. júla 2021 (C‑791/19)

Súdny dvor rozhodol, že preradenia sudcu bez jeho súhlasu na iný súd alebo medzi dvomi oddeleniami toho istého súdu môžu porušovať zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov. Okrem toho rozhodnutie, ktorým súd rozhodujúci v poslednom stupni a zasadajúci v rozhodovacom zložení samosudcu zamietol odvolanie sudcu preradeného proti jeho vôli, sa musí považovať za neplatné, ak k vymenovaniu tohto samosudcu došlo pri zjavnom porušení základných pravidiel týkajúcich sa zriadenia a fungovania predmetného súdneho systému.
Rozsudok W. Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie) zo 6. októbra 2021 (C‑487/19)

Súdny dvor konštatoval, že nezávislosť a nestrannosť sudcov a prezumpcia neviny môžu byť ohrozené v súčasnosti platným režimom v Poľsku, ktorý okrem iného umožňuje ministrovi spravodlivosti delegovať sudcov na vyššie trestné súdy a takéto delegovanie kedykoľvek ukončiť bez uvedenia dôvodu. Neexistencia kritérií pre tieto delegovania vytvára riziko politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí, a to tým viac, že minister na seba preberá aj úlohu prokurátora.
Rozsudok Trestné konania proti WB a i. zo 16. novembra 2021 (C‑748/19 a i.)

Súdny dvor sa zaoberal viacerými vecami nadväzujúcimi na reformy súdnictva v oblasti boja proti korupcii v Rumunsku. Vznikla otázka, či sa uplatňovaním judikatúry vyplývajúcej z viacerých rozhodnutí rumunského Ústavného súdu, týkajúcich sa pravidiel trestného konania uplatniteľných na podvody a korupciu, môže porušovať právo Únie. Súdny dvor opätovne potvrdil, že na základe prednosti práva Únie sa vyžaduje, aby vnútroštátne súdy mali právomoc neuplatniť rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré je v rozpore s právom Únie, a to bez toho, aby mohla vzniknúť disciplinárna zodpovednosť vnútroštátnych sudcov. Právo Únie pritom bráni uplatneniu judikatúry Ústavného súdu, ktorá vedie k zrušeniu rozsudkov vydaných údajne nezákonne zloženými senátmi, pokiaľ takéto zrušenie v spojení s vnútroštátnymi ustanoveniami v oblasti premlčania vytvára systematické riziko beztrestnosti skutkov zakladajúcich závažné trestné činy podvodu.
Rozsudok Euro Box Promotion a i. z 21. decembra 2021 (C‑357/19 a i.)

Vo veci návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného maďarským súdom, sa Súdny dvor vyjadril k súladu maďarských právnych predpisov so smernicou Únie o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní. Keďže Najvyšší súd Maďarska rozhodol, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor je nezákonný, Súdny dvor napokon opätovne potvrdil, že systém spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom bráni tomu, aby vnútroštátny najvyšší súd konštatoval, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol podaný súdom nižšieho stupňa, je nezákonný. Okrem toho právo Únie bráni disciplinárnemu konaniu začatému proti vnútroštátnemu sudcovi za to, že sa obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania: takéto konanie môže odradiť všetky vnútroštátne súdy od podávania návrhov na začatie prejudiciálneho konania, čo by ohrozilo jednotné uplatňovanie práva Únie.
Rozsudok IS z 23. novembra 2021 (C‑564/19)

Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Altice Europe, ktorá je nadnárodnou spoločnosťou v oblasti telekomunikácií a káblovej televízie, proti rozhodnutiu Komisie, ktorým jej Komisia v rámci akvizície spoločnosti PT Portugal. uložila celkovú pokutu vo výške 124,5 milióna eur. Komisia vytýkala spoločnosti Altice Europe jednak porušenie povinnosti oznámiť koncentráciu, jednak nedodržanie zákazu uskutočniť koncentráciu pred jej oznámením Komisii a pred jej povolením zo strany Komisie. Všeobecný súd však nariadil zníženie výšky pokuty o 6,22 milióna eur v časti týkajúcej sa nesplnenia povinnosti oznámenia koncentrácie.
Rozsudok Altice Europe/Komisia z 22. septembra 2021 (T‑425/18)

Všeobecný súd potvrdil rozhodnutia Komisie, ktorými sa povoľujú fúzie súvisiace s s nadobudnutím určitých aktív skupiny Air Berlin spoločnosťami easyJet a Lufthansa. Tento súd zamietol žalobu podanú leteckou spoločnosťou Polskie Linie Lotnicze „LOT“, ktorá je konkurentom obidvoch uvedených spoločností, ktoré boli účastníkmi koncentrácie, pričom zdôraznil predovšetkým to, že Komisia môže určiť relevantné trhy dvojicami miest s odletom z letísk alebo s príletom na letiská, na ktorých boli pridelené prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin, namiesto toho, aby skúmala každý trh, na ktorom pôsobili spoločnosti Air Berlin, ako aj Lufthansa a easyJet individuálne.
Rozsudky Polskie Linie Lotnicze „LOT“/Komisia z 20. októbra 2021 (T‑240/18 a T‑296/18)

Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie, v ktorom sa konštatovalo zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Google, ktorá na svojich všeobecných stránkach výsledkov zvýhodnila svoj vlastný porovnávač výrobkov prostredníctvom privilegovanej prezentácie a umiestnenia v porovnaní s výsledkami konkurenčných porovnávačov. Všeobecný súd tiež potvrdil výšku pokuty, ktorú Komisia stanovila na 2,42 miliardy eur, z ktorých 523,5 milióna eur bolo spoločnosti Google uložených spoločne a nerozdielne s jej materskou spoločnosťou Alphabet.
Rozsudok Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) z 10. novembra 2021 (T‑612/17)

V rokoch 1997 až 1999 kúpila spoločnosť Sumal dve nákladné vozidlá od spoločnosti Mercedes Benz Trucks España (ďalej len „MBTE“), dcérskej spoločnosti skupiny Daimler, ktorej materskou spoločnosťou je Daimler AG. Európska komisia rozhodnutím z roku 2016 konštatovala, že Daimler AG tým, že od januára 1997 do januára 2011 uzavrela so štrnástimi ďalšími európskymi výrobcami nákladných vozidiel dohody týkajúce sa určovania cien a zvýšenia brutto cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP), porušila právne predpisy Únie zakazujúce kartely. V nadväznosti na toto rozhodnutie podala spoločnosť Sumal voči spoločnosti MBTE žalobu o náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku tohto kartelu. Súdny dvor rozhodol, že osoba poškodená porušením práva hospodárskej súťaže Únie, ktorého sa dopustila materská spoločnosť, môže požadovať náhradu škody vzniknutej na základe tohto porušenia od dcérskej spoločnosti tejto spoločnosti, no musí preukázať, že obidve spoločnosti tvorili v čase porušenia hospodársku jednotku a že dcérska spoločnosť pôsobí na trhu, ktorého sa porušenie týka.
Rozsudok Sumal zo 6. októbra 2021 (C‑882/19)

Rybolov pomocou elektrického prúdu bol zakázaný novými pravidlami, ktoré Európsky parlament a Rada prijali v roku 2019. Holandsko sa na Súdnom dvore domáhalo zrušenia týchto ustanovení, pričom okrem iného tvrdilo, že normotvorca Únie nevychádzal z najlepších dostupných vedeckých poznatkov o ekologických vplyvoch, týkajúcich sa rybolovu soley v Severnom mori, na životné prostredie. Súdny dvor túto žalobu zamietol a potvrdil platnosť týchto pravidiel: normotvorca Únie má v tejto oblasti širokú mieru voľnej úvahy a nie je povinný založiť svoje legislatívne rozhodnutie výlučne na vedeckých a technických poznatkoch.
Rozsudok Holandsko/Rada Európskej únie a Európsky parlament z 15. apríla 2021 (C‑733/19)

Pokiaľ ide o povolenie lovu s použitím lepov, Súdny dvor rozhodol, že členský štát (v predmetnom prípade Francúzsko) nemôže povoliť takúto metódu odchytu vtákov, ktorá má za následok vedľajšie úlovky, ktoré môžu spôsobiť na dotknutých druhoch iné než zanedbateľné škody. Tradičná povaha takejto metódy sama osebe nestačí na vylúčenie akejkoľvek inej uspokojivej alternatívy. Súdny dvor spresnil podmienky umožňujúce udeliť výnimku zo zákazu stanoveného v smernici o vtákoch, spočívajúceho v použití určitých metód odchytu chránených vtákov.
Rozsudok One Voice a Ligue pour la protection des oiseaux (LPO)/Ministre de la Transition écologique et solidaire zo 17. marca 2021 (C‑900/19)

V rámci konania o žalobe o nesplnenie povinnosti, ktorá bola podaná Komisiou proti Maďarsku a ktorá sa týkala systematického a pretrvávajúceho prekračovania limitných hodnôt častíc PM₁₀, Súdny dvor rozhodol, že tento členský štát porušil právne normy Únie týkajúce sa kvality okolitého ovzdušia a že si nesplnil povinnosť zabezpečiť na celom svojom území jednak to, aby bola dodržaná denná limitná hodnota stanovená pre častice PM10, a jednak to, aby bolo obdobie prekročenia tejto limitnej hodnoty čo najviac skrátené.
Rozsudok Komisia/Maďarsko z 3. februára 2021 (C‑637/18)

Súdny dvor rozhodol, že Nemecko v rokoch 2010 až 2016 porušovalo smernicu o kvalite ovzdušia tým, že systematicky a pretrvávajúcim spôsobom prekračovalo limitné hodnoty oxidu dusičitého (NO₂). Nemecko tiež porušilo svoju povinnosť včas prijať vhodné opatrenia na to, aby bolo obdobie prekročenia v dotknutých zónach čo najviac skrátené.
Rozsudok Komisia/Nemecko z 3. júna 2021 (C‑635/18)

Súdny dvor zrušil rozhodnutia Rady týkajúce sa uplatňovania dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve, podpísanej s Arménskom 26. novembra 2017. Súdny dvor rozhodol, že hoci má dohoda o partnerstve určitú súvislosť so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, aspekty alebo vyhlásenia o cieľoch, ktoré zahŕňa a ktoré sú k nej priradené, nepostačujú na to, aby mohlo ísť o samostatnú zložku tejto dohody, ktorá by mohla odôvodniť rozdelenie aktu Rady na dve samostatné rozhodnutia. Toto rozdelenie viedlo okrem iného k uplatneniu pravidla jednomyseľného hlasovania vo vzťahu k jednému z príslušných aktov a pravidla kvalifikovanej väčšiny vo vzťahu k druhému z týchto aktov.
Rozsudok Komisia/Rada z 2. septembra 2021 (C‑180/20)

Všeobecný súd zamietol žalobu podanú Rumunskom proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa zaregistroval návrh európskej iniciatívy občanov (ďalej len „EIO“) s názvom „Kohézna politika pre rovnosť regiónov a udržateľnosť regionálnych kultúr“. Po prvýkrát sa Všeobecný súd vyjadril k napadnuteľnosti rozhodnutia Komisie o registrácii takéhoto návrhu. Tento návrh EIO bol v roku 2013 predložený Komisii, ktorá ho najprv odmietla z dôvodu, že zjavne nepatrí do rámca jej právomocí, ktoré jej umožňujú predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv. Súdny dvor zrušil rozhodnutie Komisie, ktorá následne rozhodnutím z 30. apríla 2019 sporný návrh EIO zaregistrovala.
Rozsudok Rumunsko/Komisia z 10. novembra 2021 (T‑495/19)

Všeobecný súd sa vyjadril k začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiu týkajúcemu sa osoby, na ktorú sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie, v prípade neúspešného oznámenia doporučeným listom. Vzhľadom na neexistenciu právnych predpisov upravujúcich určenie začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby v prípade neprevzatia doporučeného listu s doručenkou v sporoch, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok, Všeobecný súd okrem iného pripomenul, že právna istota a potreba vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri riadnom výkone spravodlivosti bránia domnienke, že k oznámeniu dôjde v deň uplynutia lehoty na uloženie doporučeného listu zaslaného do bydliska žalobcu. Všeobecný súd napokon rozhodol, že vzhľadom na to, že rozhodnutie bolo oznámené e‑mailom (ktorého prijatie adresát bezodkladne potvrdil), lehota na podanie žaloby začala plynúť odo dňa oznámenia.
Rozsudok Barata/Európsky parlament z 3. marca 2021 (T‑723/18)

Vo veci medzi Moldavskou republikou a ukrajinskou spoločnosťou bola Súdnemu dvoru položená otázka, ktorá sa týkala kvalifikovania pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o predaji elektriny ako „investície“ v zmysle Zmluvy o energetickej charte (ďalej len „ZECH“). Súdny dvor rozhodol, že ak podnik zmluvnej strany ZECH nadobudne pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o dodávke elektriny, ktorá nie je spojená s investíciou a ktorú vlastní podnik štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou uvedenej zmluvy, pričom dlžníkom pri tejto pohľadávke je verejný podnik inej zmluvnej strany tejto zmluvy, nepredstavuje to „investíciu“ v zmysle ZECH. Pohľadávku vyplývajúcu z jednoduchej zmluvy o predaji elektriny totiž nemožno považovať za priznanú na podnikanie v hospodárskej činnosti v energetickom sektore. Z toho vyplýva, že jednoduchá zmluva o dodávke elektriny, ktorá je vyrobená inými subjektmi, je obchodnou transakciou, ktorá sama osebe nemôže predstavovať investíciu.
Rozsudok Moldavsko/Komstroy z 2. septembra 2021 (C‑741/19)

Súdny dvor vo svojom stanovisku vydanom na žiadosť Európskeho parlamentu uviedol, že zmluvami sa Rade nezakazuje, aby pred prijatím rozhodnutia o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) Úniou vyčkala na „spoločnú dohodu“ členských štátov, ale že Rada nemôže zmeniť postup uzavretia tohto dohovoru tak, že toto uzavretie podmieni predchádzajúcim konštatovaním takejto „spoločnej dohody“. Súdny dvor spresnil vhodný hmotnoprávny základ na prijatie aktu Rady o uzavretí tej časti Istanbulského dohovoru Úniou, ktorá je predmetom zamýšľanej dohody. Takisto spresnil, že akt o uzavretí možno rozdeliť na dve rôzne rozhodnutia, ak sa preukáže objektívna potreba.
Stanovisko Istanbulský dohovor zo 6. októbra 2021 (1/19)

Všeobecný súd v rámci žalôb podaných Luxemburskom a spoločnosťou Amazon zrušil rozhodnutie Komisie, podľa ktorého Luxembursko v rokoch 2006 až 2014 poskytlo spoločnosti Amazon EU, ktorá bola v tom čase obchodným centrom spoločnosti Amazon pre celú Európu a ktorej sídlo je v Luxembursku, štátnu pomoc v rozpore s právom Únie, keď jej prostredníctvom záväzných daňových stanovísk, (tax rulings) umožnilo platiť výrazne nižšie dane než iné spoločnosti. Podľa Komisie muselo Luxembursko od spoločnosti Amazon vymáhať neoprávnené daňové výhody vo výške približne 250 miliónov eur spolu s úrokmi. Všeobecný súd vo svojom rozsudku konštatoval, že Komisia dostatočne nepreukázala, že zdaniteľný príjem spoločnosti Amazon EU bol umelo znížený pre nadhodnotenie licenčného poplatku, ktorý táto spoločnosť platila inej spoločnosti zo skupiny Amazon za používanie určitých práv duševného vlastníctva.
Rozsudok Luxembursko a Amazon/Komisia z 12. mája 2021 (T‑816/17 a i.)

Všeobecný súd zamietol žaloby podané Luxemburskom a dodávateľom energie Engie proti rozhodnutiu, v ktorom Komisia konštatovala, že Luxembursko poskytlo spoločnosti Engie štátnu pomoc v rozpore s právom Únie tým, že prostredníctvom záväzných daňových stanovísk (tax rulings) umožnilo dvom spoločnostiam z tejto skupiny, ktoré mali sídlo v Luxembursku, vyhnúť sa zdaneniu takmer všetkých ich ziskov. Podľa Komisie musí Luxembursko vymáhať približne 120 miliónov eur na nezaplatených daniach spolu s úrokmi. Všeobecný súd vo svojom rozsudku, ktorým bolo toto rozhodnutie potvrdené, zdôraznil, že Luxembursko nekonštatovalo zneužitie práv zo strany spoločnosti Engie napriek tomu, že boli splnené všetky kritériá.
Rozsudok Luxembursko a i./Komisia z 12. mája 2021 (T‑516/18 a i.)

Všeobecný súd uznal platnosť trojrozmernej ochrannej známky, ktorá predstavuje tvar tyčinky rúžu na pery. Týmto rozhodnutím zrušil rozhodnutie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorým bola zamietnutá pôvodná prihláška tohto označenia ako ochrannej známky Európskej únie pre rúže na pery. Podľa Všeobecného súdu má prihlasovaná ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť pretože sa výrazne odchyľuje od pravidla a zvyklostí v odvetví rúžov na pery tým, že tyčinka má tvar zaoblený, a nie vertikálny a cylindrický.
Rozsudok Guerlain zo 14. júla 2021 (T‑488/20)

Všeobecný súd rozhodol, že audiosúbor predstavujúci zvuk otvorenia plechovky s nápojom, po ktorom nasleduje ticho a šumenie, nemôže byť zapísaný ako ochranná známka Európskej únie na označenie okrem iného nápojov, keďže nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Všeobecný súd sa tak stotožnil so stanoviskom EUIPO a pripomenul, že zvukové označenie musí mať rozlišovaciu spôsobilosť, aby ho spotrebiteľ mohol vnímať ako ochrannú známku, a nie ako funkčný prvok alebo indikátor bez charakteristických vlastností.
Rozsudok Ardagh Metal Beverage Holdings zo 7. júla 2021 (T‑668/19)

Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Chanel proti prihláške ochrannej známky podanej na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) spoločnosťou Huawei, a to z dôvodu, že predmetné obrazové označenia nie sú podobné, a rozhodol, že ochranné známky sa musia porovnávať tak, ako boli zapísané alebo prihlásené, bez zmeny ich orientácie. Všeobecný súd uviedol, že len samotná prítomnosť dvoch prvkov, ktoré sú navzájom prepojené, v každej z dotknutých ochranných známok nespôsobuje, že sú tieto ochranné známky podobné, hoci aj majú spoločný základný geometrický tvar kruhu obklopujúceho tieto prvky.
Rozsudok Chanel SAS z 21. apríla 2021 (T‑44/20)

Všeobecný súd sa vyjadril k možnosti britského advokáta zastupovať účastníka v konaní pred týmto súdom v rámci žaloby proti rozhodnutiu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Všeobecný súd pripomenul dve kumulatívne podmienky na to, aby osoba mohla pred súdmi Únie platne zastupovať účastníkov konania (iných ako členské štáty a inštitúcie Únie): po prvé mať postavenie advokáta a po druhé byť oprávnený vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Žaloba bola podaná po 31. decembri 2020, t. j. po skončení prechodného obdobia predchádzajúceho konečnému vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Únie, a nepatrila pod žiadny z prípadov stanovených v dohode o vystúpení, v ktorých advokát, ktorý je oprávnený vystupovať pred súdmi Spojeného kráľovstva a ktorý nepreukázal, že je oprávnený vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, môže zastupovať účastníka konania pred súdmi Únie. Žaloba sa preto považovala za neprípustnú.
Uznesenie Daimler/EUIPO zo 7. decembra 2021 (T‑422/21)

Súdny dvor rozhodol, že v prípade, že nositeľ autorského práva prijal alebo vyžadoval obmedzujúce opatrenia proti framingu, vloženie diela na internetovú stránku tretej osoby pomocou tejto techniky predstavuje sprístupnenie tohto diela novej verejnosti. Tento verejný prenos musí byť povolený zo strany nositeľa autorského práva.
Rozsudok VG Bild‑Kunst z 9. marca 2021 (C‑392/19)

Súdny dvor v rámci režimu, ktorý predchádzal režimu zavedenému novou smernicou o autorskom práve z roku 2019, spresnil podmienky, za ktorých môže vzniknúť zodpovednosť za online platformy (v predmetnom prípade YouTube a Cyando). Rozhodol, že prevádzkovatelia takýchto platforiem v zásade sami neuskutočňujú verejný prenos obsahov chránených autorským právom, ktoré nezákonne sprístupnili online ich používatelia. Ich zodpovednosť však môže vzniknúť za prenos v rozpore s autorským právom v prípade, že sa nad rámec len jednoduchého sprístupnenia platforiem podieľajú na sprístupňovaní týchto obsahov verejnosti.
Rozsudok YouTube a i. z 22. júna 2021 (C‑682/18)

V tejto veci bolo internetové pripojenie klientov spoločnosti Telenet použité na vzájomné sprístupňovanie filmov patriacich do katalógu spoločnosti Mircom v sieti so vzájomným sprístupňovaním (peer‑to‑peer). Súdny dvor rozhodol, že ochrana práv nositeľa práv duševného vlastníctva môže odôvodňovať, aby sa uskutočňovalo systematické zaznamenávanie IP adries používateľov a oznamovanie ich mien a poštových adries nositeľovi alebo tretej osobe s cieľom umožniť podanie žaloby o náhradu škody Žiadosť nositeľa práv duševného vlastníctva o informácie však nesmie byť zneužívajúca, ale musí byť odôvodnená a primeraná.
Rozsudok M.I.C.M. zo 17. júna 2021 (C‑597/19)

Majiteľ tapasových barov v Španielsku používal označenie CHAMPANILLO na označenie a propagáciu svojich prevádzok. V jeho reklamách boli zobrazené dva poháre naplnené šumivým nápojom. Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne (CIVC), ktorý je orgánom, ktorý dbá o záujmy výrobcov šampanského, chcel zakázať používanie výrazu „champanillo“ (ktorý v španielčine znamená „malé šampanské“) z dôvodu, že používanie tohto označenia predstavuje porušenie chráneného označenia pôvodu (ďalej len „CHOP“) „Champagne“. Súdny dvor spresnil, že výrobky s CHOP sa vzťahujú aj na zakázané konania týkajúce sa tak výrobkov, ako aj služieb.
Rozsudok Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne z 9. septembra 2021 (C‑783/19)

Súdny dvor rozhodol, že prístup ku všetkým údajom elektronických komunikácií, ktoré sa týkajú prenosu dát alebo polohy a ktoré umožňujú vyvodiť presné závery o súkromnom živote užívateľov, je povolený len na účely boja proti závažnej trestnej činnosti alebo na účely predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť. Podľa práva Únie sa okrem toho bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva právomoc prokuratúre povoliť prístup orgánu verejnej moci k týmto údajom na účely vedenia prípravného trestného konania.
Rozsudok H. K/Prokuratuur z 2. marca 2021 (C‑746/18)

V rozsudku vydanom vo veci ochrany osobných údajov týkajúcej sa spoločnosti Facebook Ireland Súdny dvor spresnil podmienky výkonu právomocí vnútroštátnych dozorných orgánov pri cezhraničnom spracúvaní údajov, pričom uviedol, že za určitých podmienok môže takýto orgán upozorniť súd členského štátu na každé údajné porušenie ustanovení všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR) aj v prípade, že nie je vedúcim orgánom pre toto spracúvanie. Súdny dvor tiež konštatoval, že keďže spoločnosť Facebook Ireland dostatočne neinformovala používateľov internetu o zbieraní a použití informácií, ktoré sa ich týkajú, ich súhlas s týmto spracovaním údajov nie je platný.
Rozsudok Facebook Ireland a i. z 15. júna 2021 (C‑645/19)

Pri spracovaní biopotravín, akými sú ekologické nápoje na báze ryže a sóje, určené na obohatenie vápnikom, Súdny dvor zakázal pridávanie morskej riasy Lithothamnium calcareum (lithothamnium) a pripomenul, že právom Únie sa stanovuje prísne pravidlá, pokiaľ ide o pridávanie minerálov, akým je aj vápnik, do výroby biopotravín. Ak by sa totiž používanie prášku z tejto riasy ako neekologickej zložky poľnohospodárskeho pôvodu povolilo, umožnilo by to výrobcom týchto potravín tieto pravidlá obísť.
Rozsudok Natumi GmbH/Land Nordrhein‑Westfalen z 29. apríla 2021 (C‑815/19)

Súdny dvor rozhodol, že len samotné odklonenie letu na letisko blízke pôvodnému cieľovému letisku nezakladá právo na paušálnu náhradu. Na druhej strane uviedol, že letecká spoločnosť musí z vlastnej iniciatívy navrhnúť cestujúcemu náhradu nákladov na prepravu na pôvodne plánované cieľové letisko, alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim. Na účely zbavenia sa svojej povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania pri prílete letu sa dopravca môže odvolávať na mimoriadnu okolnosť, ktorá nemá vplyv na let, ktorý mal meškanie, ale na skorší let, ktorý tento dopravca prevádzkuje dokonca s tým istým lietadlom.
Rozsudok WZ/Austrian Airlines AG z 22. apríla 2021 (C‑826/19)

Súdny dvor rozhodol, že štrajk organizovaný odborovým zväzom zamestnancov leteckého dopravcu s cieľom okrem iného dosiahnuť zvýšenie miezd, nepredstavuje „mimoriadnu okolnosť“, ktorá by leteckú spoločnosť zbavovala jej povinnosti vyplatiť náhrady v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu. Skutočnosť, že táto kvalifikácia je pre takýto štrajk, ktorý je organizovaný pri dodržaní podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi, vylúčená, totiž nezasahuje ani do slobody podnikania leteckého dopravcu, ani do jeho práva vlastniť majetok a práva na vyjednávanie.
Rozsudok Airhelp Ltd/Scandinavian Airlines System SAS z 23. marca 2021 (C‑28/20)

Súdny dvor rozhodol, že členský štát eurozóny môže uložiť svojej verejnej správe povinnosť akceptovať platby v hotovosti. Uviedol však, že členský štát môže túto možnosť platby aj obmedziť z dôvodu verejného záujmu, najmä ak platba v hotovosti môže spôsobiť neprimerané náklady pre verejnú správu z dôvodu veľmi vysokého počtu platiteľov. Súdny dvor tiež spresnil, že povinnosť akceptovať bankovky môže byť obmedzená z dôvodov verejného záujmu, ak sú tieto obmedzenia primerané sledovanému cieľu verejného záujmu, čo si vyžaduje najmä možnosť platiteľov disponovať inými právnymi prostriedkami na vyrovnávanie peňažných pohľadávok.
Rozsudok Johannes Dietrich a Norbert Häring/Hessischer Rundfunk z 26. januára 2021 (C‑422/19 a C‑423/19)

Súdny dvor rozhodol, že maďarská právna úprava, ktorou sa zakazuje zrušenie zmluvy o úvere vyjadrenej v cudzej mene z dôvodu, že obsahuje nekalú podmienku týkajúcu sa kurzového rozpätia, sa javí ako zlučiteľná s právom Únie, ak sa touto právnou úpravou umožňuje navrátenie právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by táto nekalá podmienka neexistovala, a to aj keby zrušenie zmluvy bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Okrem toho vôľa prejavená dotknutým spotrebiteľom nemôže prevážiť nad posúdením, ktoré prináleží vnútroštátnemu súdu, pokiaľ ide o otázku, či maďarská vnútroštátna právna úprava skutočne umožňuje navrátenie právnej a skutkovej situácie tohto spotrebiteľa.
Rozsudok OTP Jelzálogbank a i. z 2. septembra 2021 (C‑932/19)

Vo veci, v ktorej írska lodná spoločnosť Irish Ferries musela v roku 2018 zrušiť celú sezónu plavieb, pretože v dôsledku meškania s dodaním novej lode nemohla uviesť do prevádzky náhradné plavidlo, Súdny dvor objasnil viaceré ustanovenia týkajúce sa práv cestujúcich v námornej doprave alebo vo vnútrozemskej vodnej doprave (zrušenie, náhrada, cena lístka…). Súdny dvor okrem iného usúdil, že povinnosti presmerovania a náhrady v prípade zrušenia dopravnej služby sú primerané vo vzťahu k cieľu sledovanému nariadením, ktoré sa uplatňuje v tejto veci.
Rozsudok Irish Ferries z 2. septembra 2021 (C‑570/19)

Súdny dvor sa vyjadril k tarifnej možnosti nazývanej „nulová tarifa“ pre internet. Ide o obchodnú praktiku, v rámci ktorej poskytovateľ prístupu uplatňuje „nulovú tarifu“ alebo výhodnejšiu tarifu na celú dátovú prevádzku alebo časť dátovej prevádzky týkajúcej sa určitej aplikácie alebo určitej kategórie špecifických aplikácií ponúkaných partnermi tohto poskytovateľa prístupu. Súdny dvor rozhodol, že takéto tarifné možnosti sú v rozpore s nariadením o prístupe k otvorenému internetu, a rovnako tak aj obmedzenia šírky pásma, spoločného používania pripojenia alebo využívania počas roamingu, z dôvodu aktivácie takejto možnosti.
Rozsudky Vodafone a Telekom Deutschland z 2. septembra 2021 (C‑854/19 a i.)

Súdnemu dvoru bol predložený prípad maloletého dieťaťa, ktoré je občanom Únie a ktorého rodný list vystavený hostiteľským členským štátom označuje ako ako jeho rodičov dve osoby rovnakého pohlavia. Súdny dvor rozhodol, že členský štát, ktorého je toto dieťa štátnym príslušníkom, je povinný mu vydať preukaz totožnosti alebo pas, pričom sa na to nesmie vopred vyžadovať vystavenie rodného listu zo strany vnútroštátnych orgánov tohto členského štátu. Tento členský štát je tiež povinný uznať dokument pochádzajúci z hostiteľského členského štátu, ktorý umožňuje uvedenému dieťaťu výkon jeho práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území Únie s každou z týchto dvoch osôb.
Rozsudok Stolična obština, rajon „Pančarevo“ zo 14. decembra 2021 (C‑490/20)

V kontexte vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa v právnych predpisoch Spojeného kráľovstva zaviedol pre občanov Únie nový režim, podľa ktorého priznanie práva na pobyt nepodlieha podmienke zdrojov. Na druhej strane zbavuje občanov Únie dávok sociálnej pomoci, kvalifikovaných ako „univerzálny úver“. Súdny dvor usúdil, že táto právna úprava je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, zaručenou právom Únie. Príslušné vnútroštátne orgány však musia overiť, že odmietnutie priznať takéto dávky sociálnej pomoci nevystavuje občana Únie a jeho deti hrozbe porušenia ich základných práv, predovšetkým práva na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
Rozsudok The Department for Communities in Northern Ireland z 15. júla 2021 (C‑709/20)

Súdny dvor spresnil kritériá, ktoré treba zohľadniť na účely posúdenia, či agentúra dočasného zamestnávania na území členského štátu, v ktorom je usadená, zvyčajne vykonáva „svoje podstatné činnosti, ktoré sú iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia“. Podľa Súdneho dvora na to, aby bolo možné agentúru dočasného zamestnávania považovať za agentúru, ktorá „zvyčajne vykonáva svoju činnosť“ v členskom štáte, musí významnú časť svojich činností spočívajúcich v prideľovaní pracovníkov vykonávať v prospech užívateľských podnikov, ktoré sú usadené a vykonávajú svoje činnosti na území tohto istého členského štátu. Vykonávanie činnosti výberu a náboru do zamestnania v členskom štáte, v ktorom je agentúra dočasného zamestnávania usadená, totiž nestačí na to, aby sa usudzovalo, že táto agentúra vykonáva „svoje podstatné činnosti“ v tomto členskom štáte.
Rozsudok Team Power Europe z 3. júna 2021 (C‑784/19)

Dve veci sa týkali zamestnankýň moslimského vierovyznania, ktoré sa rozhodli nosiť na pracovisku náboženskú šatku. Podľa Súdneho dvora zákaz stanovený zamestnávateľom nosiť na pracovisku akúkoľvek viditeľnú formu vyjadrenia politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia môže byť odôvodnený skutočnou potrebou zamestnávateľa prezentovať sa neutrálne voči zákazníkom alebo predchádzať sociálnym konfliktom. V rámci zosúladenia dotknutých práv však vnútroštátne súdy môžu zohľadniť kontext vlastný každému členskému štátu a priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa ochrany náboženskej slobody.
Rozsudok WABE a MH Müller Handel z 15. júla 2021 (C‑804/18 a C‑341/19)

V apríli 2020 oznámilo Nemecko Komisii individuálnu pomoc v prospech leteckej spoločnosti Condor Flugdienst GmbH vo forme dvoch pôžičiek vo výške 550 miliónov eur, ktorých ručiteľom bol štát, spolu s dotovanými úrokmi. Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie o schválení pomoci z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Vzhľadom na hospodársky a sociálny kontext, ktorý bol poznačený pandémiou Covid-19, však účinky zrušenia odložil až do prijatia nového rozhodnutia Komisie.
Rozsudok Ryanair/Komisia (Condor – Covid‑19) z 9. júna 2021 (T‑665/20)

Všeobecný súd rozhodol, že schéma štátnej pomoci, ktorú Švédsko zaviedlo vo forme záruk za úvery v prospech leteckých spoločností, ktoré sú držiteľmi švédskej prevádzkovej licencie, na nápravu vážneho narušenia hospodárstva tohto členského štátu počas pandémie Covid-19, je v súlade s právom Únie. Daná schéma sa vzťahuje konkrétnejšie na tie letecké spoločnosti, ktoré sú k 1. januáru 2020 držiteľmi licencie na vykonávanie obchodných činností v oblasti letectva, s výnimkou leteckých spoločností prevádzkujúcich neplánované lety.
Rozsudok Ryanair DAC/Komisia z 19. februára 2021 (T‑238/20)

Všeobecný súd potvrdil schému štátnej pomoci, ktorú zaviedlo Francúzsko vo forme moratória na platby daní v prospech spoločností, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie. Túto schému pomoci, ktorá sa týka dane z civilného letectva a solidárnej dane z leteniek splatných mesačne v období od marca do decembra 2020, totiž Všeobecný súd považoval za primeranú na napravenie hospodárskych škôd spôsobených pandémiou Covid-19, a tak nepredstavuje diskrimináciu, ktorá by bola v rozpore s právom Únie.
Rozsudok Ryanair DAC/Komisia z 19. februára 2021 (T‑259/20)

Všeobecný súd potvrdil pomoc vo forme dvoch obnoviteľných úverových liniek v maximálnej výške 1,5 miliardy švédskych korún (SEK) na každú z nich, zavedených Švédskom a Dánskom v prospech spoločnosti SAS na účely náhrady škôd vyplývajúcich zo zrušenia alebo z preprogramovania letov v nadväznosti na obmedzenia pri cestovaní spôsobené pandémiou Covid-19. Vzhľadom na to, že SAS má podstatne vyšší podiel na trhu než jeho najbližší konkurent v týchto dvoch členských štátoch, Všeobecný súd usúdil, že predmetná pomoc nepredstavuje protiprávnu diskrimináciu.
Rozsudky Ryanair DAC/Komisia zo 14. apríla 2021 (T‑378/20 a T‑379/20)

Všeobecný súd rozhodol, že záruka Fínska v prospech leteckej spoločnosti Finnair, s cieľom pomôcť jej získať od dôchodkového fondu úver vo výške 600 miliónov eur určený na pokrytie jej potrieb v oblasti prevádzkového kapitálu v dôsledku pandémie Covid-19, je v súlade s právom Únie. Záruka bola potrebná vzhľadom na to, že spoločnosti Finnair hrozil konkurz z dôvodu náhleho narušenia jej činnosti a neschopnosti pokryť jej potreby likvidity na úverových trhoch.
Rozsudok Ryanair DAC/Komisia zo 14. apríla 2021 (T‑388/20)

Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie, ktorým sa povolil Španielskom zavedený podporný fond na zaručenie platobnej schopnosti nefinančných podnikov, ktorých hlavné miesta výkonu činností sa nachádzajú v Španielsku, pričom ide o podniky, ktoré sa považujú za systémovo relevantné a strategické podniky pre vnútroštátne hospodárstvo a ktoré čelili dočasným ťažkostiam z dôvodu pandémie Covid-19. Všeobecný súd zdôraznil, že dotknuté opatrenie, ktoré je určené na prijatie rekapitalizačných opatrení s rozpočtom 10 miliárd eur, samozrejme predstavuje schému štátnej pomoci, ale je primerané a nediskriminačné.
Rozsudok Ryanair DAC/Komisia z 19. mája 2021 (T‑628/20)

Komisia v rôznych rozhodnutiach konštatovala, že rozhodcovský rozsudok, ktorým sa pre gréckeho výrobcu hliníka Mytilinaios stanovuje údajne preferenčná sadzba elektrickej energie, ktorá sa má platiť spoločnosti DEI (grécky výrobca a dodávateľ elektrickej energie), v skutočnosti nezahŕňa poskytnutie výhody. Všeobecný súd tieto rozhodnutia zrušil, pričom usúdil, že prípadnú existenciu štátnej pomoci mala Komisia preskúmať dôkladne, dostatočne a úplne.
Rozsudok DEI/Komisia z 22. septembra 2021 (T‑639/14 a i.)

Proti rozhodnutiu Komisie nevzniesť námietky proti pomoci súvisiacej s výstavbou prvých veterných elektrární na mori vo Francúzsku boli podané žaloby zo strany jedného družstva a podnikateľov v odvetví rybolovu. Všeobecný súd konštatoval, že tieto osoby neboli oprávnené podať takéto žaloby, pretože jednak tieto osoby a prevádzkovatelia týchto veterných elektrární nie sú vo vzájomnom vzťahu v konkurenčnom postavení, a jednak nepreukázali riziko konkrétneho vplyvu predmetnej pomoci na ich situáciu.
Rozsudok CAPA a i./Komisia z 15. septembra 2021 (T‑777/19)

V rámci sporu medzi bývalým poddôstojníkom slovinskej armády a ministerstvom obrany, týkajúceho sa odmeny za jeho činnosť strážnej služby, Súdny dvor spresnil prípady, v ktorých sa smernica o organizácii pracovného času nevzťahuje na činnosti vykonávané vojakmi. Touto smernicou sa okrem toho nebráni tomu, aby sa doba strážnej služby, počas ktorej je vojak povinný zdržiavať sa v kasárňach, kde je pridelený, pričom nevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala inak ako doba strážnej služby, počas ktorej tento vojak skutočne pracuje.
Rozsudok Ministrstvo za obrambo z 15. júla 2021 (C‑742/19)

V konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal luxemburský súd, poskytol Súdny dvor výklad smernice, ktorou sa vykonáva revidovaná rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke. Súdny dvor uviedol, že členský štát nemôže podmieniť nárok na rodičovskú dovolenku tým, že rodič bol v čase narodenia alebo osvojenia dieťaťa zamestnaný. Tento členský štát však môže vyžadovať, aby rodič nepretržite vykonával zamestnanie počas obdobia najmenej dvanástich mesiacov bezprostredne pred začiatkom tejto rodičovskej dovolenky.
Rozsudok XI/Caisse pour l‘avenir des enfants z 25. februára 2021 (C‑129/20)

V Taliansku sa viacerým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi jednotného pracovného povolenia získaného na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa preberá smernica Únie, odmietol priznať príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok v materstve, a to z toho dôvodu, že tieto osoby nemajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom. Súdny dvor, na ktorý sa obrátil Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko), rozhodol, že títo štátni príslušníci tretích krajín majú nárok na tieto príspevky, tak ako sa stanovujú v talianskych právnych predpisoch.
Rozsudok O. D. a i./Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS) z 2. septembra 2021 (C‑350/20)

V roku 2016 vydal Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) usmernenia o mechanizmoch dohľadu nad produktmi a riadenia produktov pre produkty retailového bankovníctva. Úrad pre prudenciálny dohľad a riešenie krízových situácii (ACPR, Francúzsko) v oznámení uverejnenom na svojej internetovej stránke oznámil, že koná v súlade s týmito usmerneniami, čím sa tak tieto usmernenia uplatňujú na všetky finančné inštitúcie podliehajúce jeho dohľadu. Francúzska banková federácia (FBF) následne podala na francúzsku Conseil d’État (Štátna rada) návrh na zrušenie daného oznámenia, keďže sa domnievala, že na vydávanie takýchto usmernení nemá EBA právomoc. Štátna rada sa obrátila na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania týkajúcim sa právnych prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na preskúmanie zákonnosti sporných usmernení a ich platnosti. Súdny dvor uviedol, že na preskúmanie tejto platnosti možno použiť konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania a že v predmetnom prípade sú usmernenia platné.
Rozsudok FBF z 15. júla 2021 (C‑911/19)

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv, právneho štátu a demokracie prijala Rada Európskej únie v roku 2017 nariadenie, ktorým sa zavádzajú reštriktívne opatrenia voči Venezuele. Tá následne podala návrh na zrušenie týchto opatrení na Všeobecný súd, no uvedený súd dospel k záveru, že Venezuela nemá aktívnu legitimáciu voči takémuto nariadeniu. Súdny dvor, ktorý rozhodoval v odvolacom konaní, naopak rozhodol, že tento štát má aktívnu legitimáciu voči nariadeniu, ktorým sa voči nemu zavádzajú reštriktívne opatrenia, a preto vrátil vec Všeobecnému súdu, aby o žalobe o neplatnosť rozhodol vo veci samej.
Rozsudok Venezuela/Rada z 22. júna 2021 (C‑872/19)