A | Prehľad najdôležitejších rozsudkov v tomto roku

Právny štát



Prečo existuje Súdny dvor Európskej únie?
Pozri video na YouTube


V Charte základných práv Európskej únie, ako aj v Zmluve o Európskej únii sa výslovne spomína právny štát, jedna zo spoločných hodnôt členských štátov, na ktorých je Európska únia založená. Od Súdneho dvora sa čoraz častejšie žiada, aby sa vyjadril k otázke rešpektovania právneho štátu zo strany členských štátov, a to či už v rámci žalôb o nesplnenie povinnosti, ktoré proti nim podáva Európska komisia, alebo v rámci návrhov na začatie prejudiciálneho konania predkladaných vnútroštátnymi súdmi. Súdny dvor potom musí preskúmavať, či sa táto základná hodnota rešpektuje na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o súdnu moc, a osobitne v rámci procesu menovania alebo disciplinárneho režimu sudcov.

  • Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že po sebe nasledujúce zmeny poľského zákona o Štátnej súdnej rade majú za dôsledok odstránenie účinného súdneho preskúmania rozhodnutí tejto rady, ktorými sa prezidentovi republiky predkladajú kandidáti na vymenovanie do funkcie sudcu Najvyššieho súdu, tieto zmeny môžu byť v rozpore s právom Únie. Súdny dvor uviedol, že v prípade preukázaného porušenia sa na základe zásady prednosti práva Únie ukladá tomuto vnútroštátnemu súdu povinnosť takéto zmeny neuplatniť.
    Rozsudok A. B. a i. z 2. marca 2021 (C‑824/18)

  • Maltské združenie, ktorého predmetom činnosti je podpora ochrany súdnictva a právneho štátu, napadlo na Prim’Awla tal-Qorti Civili – Ġurisdizzjoni Kostituzzjonali (Prvý občianskoprávny senát, pôsobiaci ako ústavný súd, Malta) postup vymenovania maltských sudcov, ako je upravený v Ústave. Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne ustanovenia členského štátu, ktoré predsedovi vlády zverujú rozhodujúcu právomoc pri vymenovaní sudcov, pričom zároveň stanovujú, že sa tohto postupu zúčastní nezávislý orgán poverený hodnotením uchádzačov a predkladaním stanoviska, nie sú v rozpore s právom Únie.
    Rozsudok Repubblika/Il‑Prim Ministru z 20. apríla 2021 (C‑896/19)

  • Súdny dvor sa vyjadril k súboru rumunských reforiem týkajúcich sa organizácie súdneho systému, disciplinárneho režimu sudcov, ako aj majetkovej zodpovednosti štátu a osobnej zodpovednosti sudcov v dôsledku justičného omylu. V rámci svojho konštatovania, že tieto reformy sú spôsobilé porušovať právo Únie vo viacerých aspektoch, akými sú napríklad vytvorenie špecializovanej sekcie prokuratúry zaoberajúcej sa vecami, v ktorých sú vyšetrovaní sudcovia, podmienky vzniku osobnej zodpovednosti sudcov, ako aj dodržiavanie ich procesných práv, Súdny dvor pripomenul, že zásada prednosti práva Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, tak ako ju vykladá rumunský Ústavný súd, ktorá zbavuje súd nižšieho stupňa práva neuplatniť z vlastnej právomoci vnútroštátne ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Únie.
    Rozsudok Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“ a i./Inspecţia Judiciară a i. z 18. mája 2021 (C‑83/19 a i.)

  • Súdny dvor zamietol žalobu Maďarska proti uzneseniu Európskeho parlamentu, ktorým sa začal postup vedúci k rozhodnutiu o tom, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je založená Únia, zo strany tohto členského štátu. Tento postup môže viesť k pozastaveniu niektorých práv vyplývajúcich z členstva dotknutého členského štátu v Únii. Parlament v rámci uplatnenia svojho rokovacieho poriadku, v ktorom sa stanovuje, že na účely prijatia alebo zamietnutia textu sa započítavajú iba hlasy odovzdané za a proti (okrem prípadov, pre ktoré je v Zmluvách stanovená špecifická väčšina), započítal pri sčítaní hlasov týkajúcich sa predmetného uznesenia len hlasovanie svojich poslancov za prijatie a v neprospech prijatia, a vylúčil zdržanie sa hlasovania. Súdny dvor konštatoval, že v rozpore s tým, čo tvrdilo Maďarsko vo svojej žalobe o neplatnosť, Parlament pri sčítaní hlasov odovzdaných pri prijímaní tohto uznesenia oprávnene vylúčil zohľadnenie zdržania sa hlasovania.
    Rozsudok Maďarsko/Parlament z 3. júna 2021 (C‑650/18)

  • Súdny dvor rozhodol, že disciplinárny režim vzťahujúci sa na sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) a na sudcov všeobecných súdov nie je v súlade s právom Únie. Európska komisia podala na Súdny dvor žalobu o určenie, že Poľsko týmto novým disciplinárnym režimom, a najmä zriadením nového disciplinárneho senátu v rámci Najvyššieho súdu, porušilo právo Únie. Súdny dvor vyhovel všetkým výhradám uvádzaným Komisiou: vzhľadom na celkový kontext veľkých reforiem, ktoré sa nedávno dotkli poľskej súdnej moci, a spoločné pôsobenie faktorov, ktoré sprevádzali zriadenie tohto nového senátu, konštatoval najmä to, že tento senát neposkytuje všetky záruky nestrannosti a nezávislosti a nie je chránený pred priamymi ani nepriamymi vplyvmi poľskej zákonodarnej a výkonnej moci.
    Rozsudok Komisia/Poľsko z 15. júla 2021 (C‑791/19)

  • Súdny dvor rozhodol, že preradenia sudcu bez jeho súhlasu na iný súd alebo medzi dvomi oddeleniami toho istého súdu môžu porušovať zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov. Okrem toho rozhodnutie, ktorým súd rozhodujúci v poslednom stupni a zasadajúci v rozhodovacom zložení samosudcu zamietol odvolanie sudcu preradeného proti jeho vôli, sa musí považovať za neplatné, ak k vymenovaniu tohto samosudcu došlo pri zjavnom porušení základných pravidiel týkajúcich sa zriadenia a fungovania predmetného súdneho systému.
    Rozsudok W. Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie) zo 6. októbra 2021 (C‑487/19)

  • Súdny dvor konštatoval, že nezávislosť a nestrannosť sudcov a prezumpcia neviny môžu byť ohrozené v súčasnosti platným režimom v Poľsku, ktorý okrem iného umožňuje ministrovi spravodlivosti delegovať sudcov na vyššie trestné súdy a takéto delegovanie kedykoľvek ukončiť bez uvedenia dôvodu. Neexistencia kritérií pre tieto delegovania vytvára riziko politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí, a to tým viac, že minister na seba preberá aj úlohu prokurátora.
    Rozsudok Trestné konania proti WB a i. zo 16. novembra 2021 (C‑748/19 a i.)

  • Súdny dvor sa zaoberal viacerými vecami nadväzujúcimi na reformy súdnictva v oblasti boja proti korupcii v Rumunsku. Vznikla otázka, či sa uplatňovaním judikatúry vyplývajúcej z viacerých rozhodnutí rumunského Ústavného súdu, týkajúcich sa pravidiel trestného konania uplatniteľných na podvody a korupciu, môže porušovať právo Únie. Súdny dvor opätovne potvrdil, že na základe prednosti práva Únie sa vyžaduje, aby vnútroštátne súdy mali právomoc neuplatniť rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré je v rozpore s právom Únie, a to bez toho, aby mohla vzniknúť disciplinárna zodpovednosť vnútroštátnych sudcov. Právo Únie pritom bráni uplatneniu judikatúry Ústavného súdu, ktorá vedie k zrušeniu rozsudkov vydaných údajne nezákonne zloženými senátmi, pokiaľ takéto zrušenie v spojení s vnútroštátnymi ustanoveniami v oblasti premlčania vytvára systematické riziko beztrestnosti skutkov zakladajúcich závažné trestné činy podvodu.
    Rozsudok Euro Box Promotion a i. z 21. decembra 2021 (C‑357/19 a i.)

  • Vo veci návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného maďarským súdom, sa Súdny dvor vyjadril k súladu maďarských právnych predpisov so smernicou Únie o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní. Keďže Najvyšší súd Maďarska rozhodol, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor je nezákonný, Súdny dvor napokon opätovne potvrdil, že systém spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom bráni tomu, aby vnútroštátny najvyšší súd konštatoval, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol podaný súdom nižšieho stupňa, je nezákonný. Okrem toho právo Únie bráni disciplinárnemu konaniu začatému proti vnútroštátnemu sudcovi za to, že sa obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania: takéto konanie môže odradiť všetky vnútroštátne súdy od podávania návrhov na začatie prejudiciálneho konania, čo by ohrozilo jednotné uplatňovanie práva Únie.
    Rozsudok IS z 23. novembra 2021 (C‑564/19)

Hospodárska súťaž



Všeobecný súd EÚ – Dohliadať na dodržiavanie práva Únie zo strany inštitúcií
Pozri video na YouTube

Európska únia uplatňuje pravidlá na ochranu voľnej hospodárskej súťaže. Postupy, ktorých cieľom alebo účinkom je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, sú zakázané. Podľa práva EÚ sa konkrétnejšie zakazujú určité dohody alebo výmeny informácií medzi podnikom a jeho konkurentmi, ktoré môžu mať takýto cieľ alebo účinok, ako aj zneužívanie dominantného postavenia na určitom trhu zo strany podniku. Cieľom nariadenia o kontrole fúzií je zároveň zabrániť tomu, aby akvizícia alebo fúzia podnikov vytvorila alebo posilnila dominantné postavenie.

  • Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie o uložení pokuty v celkovej výške približne 254 miliónov eur niekoľkým japonským podnikom z dôvodu ich účasti na karteli na trhu hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov, ktoré sú komponentmi používanými takmer vo všetkých elektronických výrobkoch, ako sú osobné počítače a tablety, a to v rôznych obdobiach v rámci rokov 1998 až 2012.
    Rozsudky NEC/Komisia a i. z 29. septembra 2021 (T‑341/18 a i.)

  • Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Altice Europe, ktorá je nadnárodnou spoločnosťou v oblasti telekomunikácií a káblovej televízie, proti rozhodnutiu Komisie, ktorým jej Komisia v rámci akvizície spoločnosti PT Portugal. uložila celkovú pokutu vo výške 124,5 milióna eur. Komisia vytýkala spoločnosti Altice Europe jednak porušenie povinnosti oznámiť koncentráciu, jednak nedodržanie zákazu uskutočniť koncentráciu pred jej oznámením Komisii a pred jej povolením zo strany Komisie. Všeobecný súd však nariadil zníženie výšky pokuty o 6,22 milióna eur v časti týkajúcej sa nesplnenia povinnosti oznámenia koncentrácie.
    Rozsudok Altice Europe/Komisia z 22. septembra 2021 (T‑425/18)

  • Všeobecný súd potvrdil rozhodnutia Komisie, ktorými sa povoľujú fúzie súvisiace s s nadobudnutím určitých aktív skupiny Air Berlin spoločnosťami easyJet a Lufthansa. Tento súd zamietol žalobu podanú leteckou spoločnosťou Polskie Linie Lotnicze „LOT“, ktorá je konkurentom obidvoch uvedených spoločností, ktoré boli účastníkmi koncentrácie, pričom zdôraznil predovšetkým to, že Komisia môže určiť relevantné trhy dvojicami miest s odletom z letísk alebo s príletom na letiská, na ktorých boli pridelené prevádzkové intervaly spoločnosti Air Berlin, namiesto toho, aby skúmala každý trh, na ktorom pôsobili spoločnosti Air Berlin, ako aj Lufthansa a easyJet individuálne.
    Rozsudky Polskie Linie Lotnicze „LOT“/Komisia z 20. októbra 2021 (T‑240/18 a T‑296/18)

  • Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie, v ktorom sa konštatovalo zneužitie dominantného postavenia spoločnosti Google, ktorá na svojich všeobecných stránkach výsledkov zvýhodnila svoj vlastný porovnávač výrobkov prostredníctvom privilegovanej prezentácie a umiestnenia v porovnaní s výsledkami konkurenčných porovnávačov. Všeobecný súd tiež potvrdil výšku pokuty, ktorú Komisia stanovila na 2,42 miliardy eur, z ktorých 523,5 milióna eur bolo spoločnosti Google uložených spoločne a nerozdielne s jej materskou spoločnosťou Alphabet.
    Rozsudok Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) z 10. novembra 2021 (T‑612/17)

  • V rokoch 1997 až 1999 kúpila spoločnosť Sumal dve nákladné vozidlá od spoločnosti Mercedes Benz Trucks España (ďalej len „MBTE“), dcérskej spoločnosti skupiny Daimler, ktorej materskou spoločnosťou je Daimler AG. Európska komisia rozhodnutím z roku 2016 konštatovala, že Daimler AG tým, že od januára 1997 do januára 2011 uzavrela so štrnástimi ďalšími európskymi výrobcami nákladných vozidiel dohody týkajúce sa určovania cien a zvýšenia brutto cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP), porušila právne predpisy Únie zakazujúce kartely. V nadväznosti na toto rozhodnutie podala spoločnosť Sumal voči spoločnosti MBTE žalobu o náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku tohto kartelu. Súdny dvor rozhodol, že osoba poškodená porušením práva hospodárskej súťaže Únie, ktorého sa dopustila materská spoločnosť, môže požadovať náhradu škody vzniknutej na základe tohto porušenia od dcérskej spoločnosti tejto spoločnosti, no musí preukázať, že obidve spoločnosti tvorili v čase porušenia hospodársku jednotku a že dcérska spoločnosť pôsobí na trhu, ktorého sa porušenie týka.
    Rozsudok Sumal zo 6. októbra 2021 (C‑882/19)

Životné prostredie

Ochrana živočíchov a rastlín, znečistenie ovzdušia, pôdy a vody, ako aj riziká spojené s nebezpečnými látkami predstavujú výzvu, ktoré Európska únia pomáha riešiť prijatím prísnych pravidiel.

  • V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou Súdny dvor rozhodol, že Španielsko malo pri odhade odberu podzemných vôd v regióne Doñana (Španielsko), v ktorom sa nachádza najväčšia chránená prírodná lokalita v Európe, zohľadniť nezákonný odber vody a odber vody určený na mestské zásobovanie. Tento členský štát navyše neprijal opatrenia vhodné na zabránenie rušeniu chránených biotopov nachádzajúcich sa v tomto prírodnom parku.
    Rozsudok Komisia/Španielsko z 24. júna 2021 (C‑559/19)

  • Rybolov pomocou elektrického prúdu bol zakázaný novými pravidlami, ktoré Európsky parlament a Rada prijali v roku 2019. Holandsko sa na Súdnom dvore domáhalo zrušenia týchto ustanovení, pričom okrem iného tvrdilo, že normotvorca Únie nevychádzal z najlepších dostupných vedeckých poznatkov o ekologických vplyvoch, týkajúcich sa rybolovu soley v Severnom mori, na životné prostredie. Súdny dvor túto žalobu zamietol a potvrdil platnosť týchto pravidiel: normotvorca Únie má v tejto oblasti širokú mieru voľnej úvahy a nie je povinný založiť svoje legislatívne rozhodnutie výlučne na vedeckých a technických poznatkoch.
    Rozsudok Holandsko/Rada Európskej únie a Európsky parlament z 15. apríla 2021 (C‑733/19)

  • Pokiaľ ide o povolenie lovu s použitím lepov, Súdny dvor rozhodol, že členský štát (v predmetnom prípade Francúzsko) nemôže povoliť takúto metódu odchytu vtákov, ktorá má za následok vedľajšie úlovky, ktoré môžu spôsobiť na dotknutých druhoch iné než zanedbateľné škody. Tradičná povaha takejto metódy sama osebe nestačí na vylúčenie akejkoľvek inej uspokojivej alternatívy. Súdny dvor spresnil podmienky umožňujúce udeliť výnimku zo zákazu stanoveného v smernici o vtákoch, spočívajúceho v použití určitých metód odchytu chránených vtákov.
    Rozsudok One Voice a Ligue pour la protection des oiseaux (LPO)/Ministre de la Transition écologique et solidaire zo 17. marca 2021 (C‑900/19)

  • V rámci konania o žalobe o nesplnenie povinnosti, ktorá bola podaná Komisiou proti Maďarsku a ktorá sa týkala systematického a pretrvávajúceho prekračovania limitných hodnôt častíc PM10, Súdny dvor rozhodol, že tento členský štát porušil právne normy Únie týkajúce sa kvality okolitého ovzdušia a že si nesplnil povinnosť zabezpečiť na celom svojom území jednak to, aby bola dodržaná denná limitná hodnota stanovená pre častice PM10, a jednak to, aby bolo obdobie prekročenia tejto limitnej hodnoty čo najviac skrátené.
    Rozsudok Komisia/Maďarsko z 3. februára 2021 (C‑637/18)

  • Súdny dvor rozhodol, že Nemecko v rokoch 2010 až 2016 porušovalo smernicu o kvalite ovzdušia tým, že systematicky a pretrvávajúcim spôsobom prekračovalo limitné hodnoty oxidu dusičitého (NO2). Nemecko tiež porušilo svoju povinnosť včas prijať vhodné opatrenia na to, aby bolo obdobie prekročenia v dotknutých zónach čo najviac skrátené.
    Rozsudok Komisia/Nemecko z 3. júna 2021 (C‑635/18)

Inštitúcie

Obom súdom Únie prináleží preverovať, či akty (alebo neprijatie určitých aktov) inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie sú v súlade s právom Únie. Súdny dvor a Všeobecný súd sú tak garantmi súdnej ochrany práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ sú tieto osoby priamo a osobne dotknuté rozhodnutiami prijatými na úrovni Únie. Naproti tomu iba vnútroštátne súdy sú príslušné na preskúmanie zákonnosti aktov vnútroštátnych orgánov z hľadiska vnútroštátneho práva.

  • Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) neumožniť čiastočný prístup k záverečnej správe z z jeho vyšetrovania týkajúceho sa projektov pouličného osvetlenia, realizovaných spoločnosťou Élios v Maďarsku s finančnou účasťou Únie. Vzhľadom na to, že maďarské orgány už ukončili vnútroštátne vyšetrovanie súvisiace s touto správou, cieľ ochrany vyšetrovacích činností už neodôvodňuje odmietnutie prístupu k požadovanému dokumentu.
    Rozsudok Homoki/Komisia z 1. septembra 2021 (T‑517/19)

  • Súdny dvor zrušil rozhodnutia Rady týkajúce sa uplatňovania dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve, podpísanej s Arménskom 26. novembra 2017. Súdny dvor rozhodol, že hoci má dohoda o partnerstve určitú súvislosť so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, aspekty alebo vyhlásenia o cieľoch, ktoré zahŕňa a ktoré sú k nej priradené, nepostačujú na to, aby mohlo ísť o samostatnú zložku tejto dohody, ktorá by mohla odôvodniť rozdelenie aktu Rady na dve samostatné rozhodnutia. Toto rozdelenie viedlo okrem iného k uplatneniu pravidla jednomyseľného hlasovania vo vzťahu k jednému z príslušných aktov a pravidla kvalifikovanej väčšiny vo vzťahu k druhému z týchto aktov.
    Rozsudok Komisia/Rada z 2. septembra 2021 (C‑180/20)

  • Všeobecný súd zamietol žalobu podanú Rumunskom proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa zaregistroval návrh európskej iniciatívy občanov (ďalej len „EIO“) s názvom „Kohézna politika pre rovnosť regiónov a udržateľnosť regionálnych kultúr“. Po prvýkrát sa Všeobecný súd vyjadril k napadnuteľnosti rozhodnutia Komisie o registrácii takéhoto návrhu. Tento návrh EIO bol v roku 2013 predložený Komisii, ktorá ho najprv odmietla z dôvodu, že zjavne nepatrí do rámca jej právomocí, ktoré jej umožňujú predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv. Súdny dvor zrušil rozhodnutie Komisie, ktorá následne rozhodnutím z 30. apríla 2019 sporný návrh EIO zaregistrovala.
    Rozsudok Rumunsko/Komisia z 10. novembra 2021 (T‑495/19)

  • Všeobecný súd sa vyjadril k začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiu týkajúcemu sa osoby, na ktorú sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie, v prípade neúspešného oznámenia doporučeným listom. Vzhľadom na neexistenciu právnych predpisov upravujúcich určenie začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby v prípade neprevzatia doporučeného listu s doručenkou v sporoch, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok, Všeobecný súd okrem iného pripomenul, že právna istota a potreba vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri riadnom výkone spravodlivosti bránia domnienke, že k oznámeniu dôjde v deň uplynutia lehoty na uloženie doporučeného listu zaslaného do bydliska žalobcu. Všeobecný súd napokon rozhodol, že vzhľadom na to, že rozhodnutie bolo oznámené e‑mailom (ktorého prijatie adresát bezodkladne potvrdil), lehota na podanie žaloby začala plynúť odo dňa oznámenia.
    Rozsudok Barata/Európsky parlament z 3. marca 2021 (T‑723/18)

  • Vo veci medzi Moldavskou republikou a ukrajinskou spoločnosťou bola Súdnemu dvoru položená otázka, ktorá sa týkala kvalifikovania pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o predaji elektriny ako „investície“ v zmysle Zmluvy o energetickej charte (ďalej len „ZECH“). Súdny dvor rozhodol, že ak podnik zmluvnej strany ZECH nadobudne pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o dodávke elektriny, ktorá nie je spojená s investíciou a ktorú vlastní podnik štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou uvedenej zmluvy, pričom dlžníkom pri tejto pohľadávke je verejný podnik inej zmluvnej strany tejto zmluvy, nepredstavuje to „investíciu“ v zmysle ZECH. Pohľadávku vyplývajúcu z jednoduchej zmluvy o predaji elektriny totiž nemožno považovať za priznanú na podnikanie v hospodárskej činnosti v energetickom sektore. Z toho vyplýva, že jednoduchá zmluva o dodávke elektriny, ktorá je vyrobená inými subjektmi, je obchodnou transakciou, ktorá sama osebe nemôže predstavovať investíciu.
    Rozsudok Moldavsko/Komstroy z 2. septembra 2021 (C‑741/19)

  • Súdny dvor vo svojom stanovisku vydanom na žiadosť Európskeho parlamentu uviedol, že zmluvami sa Rade nezakazuje, aby pred prijatím rozhodnutia o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) Úniou vyčkala na „spoločnú dohodu“ členských štátov, ale že Rada nemôže zmeniť postup uzavretia tohto dohovoru tak, že toto uzavretie podmieni predchádzajúcim konštatovaním takejto „spoločnej dohody“. Súdny dvor spresnil vhodný hmotnoprávny základ na prijatie aktu Rady o uzavretí tej časti Istanbulského dohovoru Úniou, ktorá je predmetom zamýšľanej dohody. Takisto spresnil, že akt o uzavretí možno rozdeliť na dve rôzne rozhodnutia, ak sa preukáže objektívna potreba.
    Stanovisko Istanbulský dohovor zo 6. októbra 2021 (1/19)

Dane

Európska únia s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu harmonizovala niektoré nepriame dane, akými sú napríklad spotrebné dane z energetických výrobkov. Cieľom smernice Únie je tak prostredníctvom stanovenia minimálnych úrovní zdanenia predovšetkým motorových palív znížiť rozdiely medzi vnútroštátnymi úrovňami zdanenia. Okrem toho aj priame dane, ktoré v zásade patria do právomoci členských štátov, tak ako zdaňovanie spoločností, musia rešpektovať základné pravidlá Európskej únie, akým je zákaz štátnej pomoci. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch boli vydané rozsudky v súvislosti so záväznými daňovými stanoviskami (tax rulings) niektorých členských štátov, ktoré nadnárodným spoločnostiam poskytovali osobitné daňové zaobchádzanie, ktoré Komisia považovala za nezlučiteľné s týmto zákazom.

  • V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou Súdny dvor konštatoval, že Taliansko porušilo právo Únie tým, že od spotrebnej dane oslobodilo palivo pre športové plavidlá prenajaté na súkromné účely. Smernica Únie, ktorou sa stanovujú minimálne úrovne zdanenia palív, totiž umožňuje oslobodenie len vtedy, keď koncový používateľ používa plavidlo na komerčné účely. Skutočnosť, že prenájom predstavuje pre prenajímateľa obchodnú činnosť, je v tejto súvislosti irelevantná.
    Rozsudok Komisia/Taliansko zo 16. septembra 2021 (C‑341/20)

  • Všeobecný súd v rámci žalôb podaných Luxemburskom a spoločnosťou Amazon zrušil rozhodnutie Komisie, podľa ktorého Luxembursko v rokoch 2006 až 2014 poskytlo spoločnosti Amazon EU, ktorá bola v tom čase obchodným centrom spoločnosti Amazon pre celú Európu a ktorej sídlo je v Luxembursku, štátnu pomoc v rozpore s právom Únie, keď jej prostredníctvom záväzných daňových stanovísk, (tax rulings) umožnilo platiť výrazne nižšie dane než iné spoločnosti. Podľa Komisie muselo Luxembursko od spoločnosti Amazon vymáhať neoprávnené daňové výhody vo výške približne 250 miliónov eur spolu s úrokmi. Všeobecný súd vo svojom rozsudku konštatoval, že Komisia dostatočne nepreukázala, že zdaniteľný príjem spoločnosti Amazon EU bol umelo znížený pre nadhodnotenie licenčného poplatku, ktorý táto spoločnosť platila inej spoločnosti zo skupiny Amazon za používanie určitých práv duševného vlastníctva.
    Rozsudok Luxembursko a Amazon/Komisia z 12. mája 2021 (T‑816/17 a i.)

  • Všeobecný súd zamietol žaloby podané Luxemburskom a dodávateľom energie Engie proti rozhodnutiu, v ktorom Komisia konštatovala, že Luxembursko poskytlo spoločnosti Engie štátnu pomoc v rozpore s právom Únie tým, že prostredníctvom záväzných daňových stanovísk (tax rulings) umožnilo dvom spoločnostiam z tejto skupiny, ktoré mali sídlo v Luxembursku, vyhnúť sa zdaneniu takmer všetkých ich ziskov. Podľa Komisie musí Luxembursko vymáhať približne 120 miliónov eur na nezaplatených daniach spolu s úrokmi. Všeobecný súd vo svojom rozsudku, ktorým bolo toto rozhodnutie potvrdené, zdôraznil, že Luxembursko nekonštatovalo zneužitie práv zo strany spoločnosti Engie napriek tomu, že boli splnené všetky kritériá.
    Rozsudok Luxembursko a i./Komisia z 12. mája 2021 (T‑516/18 a i.)

Duševné vlastníctvo

Súdny dvor a Všeobecný súd zabezpečujú výklad a uplatňovanie právnej úpravy prijatej Úniou na ochranu všetkých výlučných práv k duševným výtvorom. Okrem toho ochrana duševného vlastníctva (autorské práva) a priemyselného vlastníctva (právo ochranných známok, ochrana dizajnov, patentové právo) zlepšuje konkurencieschopnosť podnikov tým, že podporuje prostredie priaznivé pre tvorivosť a inovácie.

  • V spore medzi spoločnosťou Lego a nemeckou spoločnosťou Všeobecný súd rozhodol, že Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) nesprávne vyhlásil dizajn kocky z hračkárskej stavebnice LEGO za neplatný. Všeobecný súd totiž rozhodol, že EUIPO mal riadne posúdiť výnimky z nariadenia o dizajne Spoločenstva, pričom mal zohľadniť všetky znaky vonkajšej úpravy dotknutého dizajnu. Všeobecný súd pripomenul, že dizajn nemožno vyhlásiť za neplatný, ak aspoň jeden z týchto znakov nie je daný technickou funkciou tohto výrobku.
    Rozsudok Lego A/S/EUIPO a Delta Sport Handelskontor GmbH z 24. marca 2021 (T‑515/19)

  • Všeobecný súd uznal platnosť trojrozmernej ochrannej známky, ktorá predstavuje tvar tyčinky rúžu na pery. Týmto rozhodnutím zrušil rozhodnutie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorým bola zamietnutá pôvodná prihláška tohto označenia ako ochrannej známky Európskej únie pre rúže na pery. Podľa Všeobecného súdu má prihlasovaná ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť pretože sa výrazne odchyľuje od pravidla a zvyklostí v odvetví rúžov na pery tým, že tyčinka má tvar zaoblený, a nie vertikálny a cylindrický.
    Rozsudok Guerlain zo 14. júla 2021 (T‑488/20)

  • Všeobecný súd rozhodol, že audiosúbor predstavujúci zvuk otvorenia plechovky s nápojom, po ktorom nasleduje ticho a šumenie, nemôže byť zapísaný ako ochranná známka Európskej únie na označenie okrem iného nápojov, keďže nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Všeobecný súd sa tak stotožnil so stanoviskom EUIPO a pripomenul, že zvukové označenie musí mať rozlišovaciu spôsobilosť, aby ho spotrebiteľ mohol vnímať ako ochrannú známku, a nie ako funkčný prvok alebo indikátor bez charakteristických vlastností.
    Rozsudok Ardagh Metal Beverage Holdings zo 7. júla 2021 (T‑668/19)

  • Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Chanel proti prihláške ochrannej známky podanej na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) spoločnosťou Huawei, a to z dôvodu, že predmetné obrazové označenia nie sú podobné, a rozhodol, že ochranné známky sa musia porovnávať tak, ako boli zapísané alebo prihlásené, bez zmeny ich orientácie. Všeobecný súd uviedol, že len samotná prítomnosť dvoch prvkov, ktoré sú navzájom prepojené, v každej z dotknutých ochranných známok nespôsobuje, že sú tieto ochranné známky podobné, hoci aj majú spoločný základný geometrický tvar kruhu obklopujúceho tieto prvky.
    Rozsudok Chanel SAS z 21. apríla 2021 (T‑44/20)

  • Všeobecný súd sa vyjadril k možnosti britského advokáta zastupovať účastníka v konaní pred týmto súdom v rámci žaloby proti rozhodnutiu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Všeobecný súd pripomenul dve kumulatívne podmienky na to, aby osoba mohla pred súdmi Únie platne zastupovať účastníkov konania (iných ako členské štáty a inštitúcie Únie): po prvé mať postavenie advokáta a po druhé byť oprávnený vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Žaloba bola podaná po 31. decembri 2020, t. j. po skončení prechodného obdobia predchádzajúceho konečnému vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Únie, a nepatrila pod žiadny z prípadov stanovených v dohode o vystúpení, v ktorých advokát, ktorý je oprávnený vystupovať pred súdmi Spojeného kráľovstva a ktorý nepreukázal, že je oprávnený vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, môže zastupovať účastníka konania pred súdmi Únie. Žaloba sa preto považovala za neprípustnú.
    Uznesenie Daimler/EUIPO zo 7. decembra 2021 (T‑422/21)

  • Súdny dvor rozhodol, že v prípade, že nositeľ autorského práva prijal alebo vyžadoval obmedzujúce opatrenia proti framingu, vloženie diela na internetovú stránku tretej osoby pomocou tejto techniky predstavuje sprístupnenie tohto diela novej verejnosti. Tento verejný prenos musí byť povolený zo strany nositeľa autorského práva.
    Rozsudok VG Bild‑Kunst z 9. marca 2021 (C‑392/19)

  • Súdny dvor v rámci režimu, ktorý predchádzal režimu zavedenému novou smernicou o autorskom práve z roku 2019, spresnil podmienky, za ktorých môže vzniknúť zodpovednosť za online platformy (v predmetnom prípade YouTube a Cyando). Rozhodol, že prevádzkovatelia takýchto platforiem v zásade sami neuskutočňujú verejný prenos obsahov chránených autorským právom, ktoré nezákonne sprístupnili online ich používatelia. Ich zodpovednosť však môže vzniknúť za prenos v rozpore s autorským právom v prípade, že sa nad rámec len jednoduchého sprístupnenia platforiem podieľajú na sprístupňovaní týchto obsahov verejnosti.
    Rozsudok YouTube a i. z 22. júna 2021 (C‑682/18)

  • V tejto veci bolo internetové pripojenie klientov spoločnosti Telenet použité na vzájomné sprístupňovanie filmov patriacich do katalógu spoločnosti Mircom v sieti so vzájomným sprístupňovaním (peer‑to‑peer). Súdny dvor rozhodol, že ochrana práv nositeľa práv duševného vlastníctva môže odôvodňovať, aby sa uskutočňovalo systematické zaznamenávanie IP adries používateľov a oznamovanie ich mien a poštových adries nositeľovi alebo tretej osobe s cieľom umožniť podanie žaloby o náhradu škody Žiadosť nositeľa práv duševného vlastníctva o informácie však nesmie byť zneužívajúca, ale musí byť odôvodnená a primeraná.
    Rozsudok M.I.C.M. zo 17. júna 2021 (C‑597/19)

  • Majiteľ tapasových barov v Španielsku používal označenie CHAMPANILLO na označenie a propagáciu svojich prevádzok. V jeho reklamách boli zobrazené dva poháre naplnené šumivým nápojom. Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne (CIVC), ktorý je orgánom, ktorý dbá o záujmy výrobcov šampanského, chcel zakázať používanie výrazu „champanillo“ (ktorý v španielčine znamená „malé šampanské“) z dôvodu, že používanie tohto označenia predstavuje porušenie chráneného označenia pôvodu (ďalej len „CHOP“) „Champagne“. Súdny dvor spresnil, že výrobky s CHOP sa vzťahujú aj na zakázané konania týkajúce sa tak výrobkov, ako aj služieb.
    Rozsudok Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne z 9. septembra 2021 (C‑783/19)

Ochrana osobných údajov

Európska únia má právnu úpravu vytvárajúcu pevný a koherentný základ pre ochranu osobných údajov, bez ohľadu na spôsob a kontext ich zberu (nakupovanie online, bankové úvery, hľadanie zamestnania, žiadosti o informácie pochádzajúce od orgánov verejnej moci). Tieto pravidlá sa uplatňujú na verejné a súkromné osoby alebo subjekty usadené v Únii alebo mimo nej vrátane podnikov ponúkajúcich tovar alebo služby, akými sú spoločnosti Facebook alebo Amazon, pokiaľ žiadajú o osobné údaje občanov Únie alebo tieto údaje opakovane používajú.

V roku 2021 sa Súdny dvor viackrát vyjadril k zodpovednosti vyplývajúcej zo zberu a spracúvania týchto údajov predovšetkým vnútroštátnymi orgánmi a súkromnými spoločnosťami.


Súdny dvor v digitálnom svete
Pozri video na YouTube

  • Súdny dvor rozhodol, že právna úprava členského štátu, ktorou sa orgánu pre bezpečnosť cestnej premávky ukladá povinnosť sprístupniť verejnosti údaje týkajúce sa pokutových bodov uložených vodičom za dopravné priestupky, je v rozpore s právom Únie. Súdny dvor totiž usúdil, že potreba tohto režimu na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky nebola preukázaná. Daná vec sa týkala týkala lotyšskej právnej úpravy v oblasti cestnej premávky, podľa ktorej sa stanovuje, že informácie týkajúce sa pokutových bodov uložených vodičom vozidiel sú verejne dostupné a poskytujú sa každej osobe, ktorá o ne požiada, a to bez toho, aby táto osoba musela preukázať osobitný záujem na ich získaní.
    Rozsudok Latvijas Republikas Saeima z 22. júna 2021 (C‑439/19)

  • Súdny dvor rozhodol, že prístup ku všetkým údajom elektronických komunikácií, ktoré sa týkajú prenosu dát alebo polohy a ktoré umožňujú vyvodiť presné závery o súkromnom živote užívateľov, je povolený len na účely boja proti závažnej trestnej činnosti alebo na účely predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť. Podľa práva Únie sa okrem toho bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva právomoc prokuratúre povoliť prístup orgánu verejnej moci k týmto údajom na účely vedenia prípravného trestného konania.
    Rozsudok H. K/Prokuratuur z 2. marca 2021 (C‑746/18)

  • V rozsudku vydanom vo veci ochrany osobných údajov týkajúcej sa spoločnosti Facebook Ireland Súdny dvor spresnil podmienky výkonu právomocí vnútroštátnych dozorných orgánov pri cezhraničnom spracúvaní údajov, pričom uviedol, že za určitých podmienok môže takýto orgán upozorniť súd členského štátu na každé údajné porušenie ustanovení všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR) aj v prípade, že nie je vedúcim orgánom pre toto spracúvanie. Súdny dvor tiež konštatoval, že keďže spoločnosť Facebook Ireland dostatočne neinformovala používateľov internetu o zbieraní a použití informácií, ktoré sa ich týkajú, ich súhlas s týmto spracovaním údajov nie je platný.
    Rozsudok Facebook Ireland a i. z 15. júna 2021 (C‑645/19)

Ochrana spotrebiteľa

Podpora práv spotrebiteľov, ich prosperity a blaha sú základnými hodnotami pri rozvíjaní politík Únie. Súdny dvor dohliada na uplatňovanie pravidiel, ktoré chránia spotrebiteľov, s cieľom zabezpečiť ochranu ich zdravia, bezpečnosti a ekonomických a právnych záujmov, a to bez ohľadu na to, kde majú bydlisko, kam cestujú alebo odkiaľ nakupujú v rámci Únie.


Súdny dvor: zaručiť práva spotrebiteľa v Európskej únii
Pozri video na YouTube


Čo pre nás Súdny dvor robí?
Pozri video na YouTube

  • Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie, podľa ktorého oslobodenie od výberu zálohy za nápojové obaly predávané nemeckými prihraničnými obchodmi zákazníkom s bydliskom v Dánsku nepredstavuje štátnu pomoc. Komisia sa tým, že dospela k záveru, že nie je splnená podmienka týkajúca sa štátnych prostriedkov, dopustila nesprávneho právneho posúdenia.
    Rozsudok Dansk Erhverv/Komisia z 9. júna 2021 (T‑47/19)

  • Pri spracovaní biopotravín, akými sú ekologické nápoje na báze ryže a sóje, určené na obohatenie vápnikom, Súdny dvor zakázal pridávanie morskej riasy Lithothamnium calcareum (lithothamnium) a pripomenul, že právom Únie sa stanovuje prísne pravidlá, pokiaľ ide o pridávanie minerálov, akým je aj vápnik, do výroby biopotravín. Ak by sa totiž používanie prášku z tejto riasy ako neekologickej zložky poľnohospodárskeho pôvodu povolilo, umožnilo by to výrobcom týchto potravín tieto pravidlá obísť.
    Rozsudok Natumi GmbH/Land Nordrhein‑Westfalen z 29. apríla 2021 (C‑815/19)

  • Súdny dvor rozhodol, že len samotné odklonenie letu na letisko blízke pôvodnému cieľovému letisku nezakladá právo na paušálnu náhradu. Na druhej strane uviedol, že letecká spoločnosť musí z vlastnej iniciatívy navrhnúť cestujúcemu náhradu nákladov na prepravu na pôvodne plánované cieľové letisko, alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim. Na účely zbavenia sa svojej povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania pri prílete letu sa dopravca môže odvolávať na mimoriadnu okolnosť, ktorá nemá vplyv na let, ktorý mal meškanie, ale na skorší let, ktorý tento dopravca prevádzkuje dokonca s tým istým lietadlom.
    Rozsudok WZ/Austrian Airlines AG z 22. apríla 2021 (C‑826/19)

  • Súdny dvor rozhodol, že štrajk organizovaný odborovým zväzom zamestnancov leteckého dopravcu s cieľom okrem iného dosiahnuť zvýšenie miezd, nepredstavuje „mimoriadnu okolnosť“, ktorá by leteckú spoločnosť zbavovala jej povinnosti vyplatiť náhrady v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu. Skutočnosť, že táto kvalifikácia je pre takýto štrajk, ktorý je organizovaný pri dodržaní podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi, vylúčená, totiž nezasahuje ani do slobody podnikania leteckého dopravcu, ani do jeho práva vlastniť majetok a práva na vyjednávanie.
    Rozsudok Airhelp Ltd/Scandinavian Airlines System SAS z 23. marca 2021 (C‑28/20)

  • Súdny dvor rozhodol, že členský štát eurozóny môže uložiť svojej verejnej správe povinnosť akceptovať platby v hotovosti. Uviedol však, že členský štát môže túto možnosť platby aj obmedziť z dôvodu verejného záujmu, najmä ak platba v hotovosti môže spôsobiť neprimerané náklady pre verejnú správu z dôvodu veľmi vysokého počtu platiteľov. Súdny dvor tiež spresnil, že povinnosť akceptovať bankovky môže byť obmedzená z dôvodov verejného záujmu, ak sú tieto obmedzenia primerané sledovanému cieľu verejného záujmu, čo si vyžaduje najmä možnosť platiteľov disponovať inými právnymi prostriedkami na vyrovnávanie peňažných pohľadávok.
    Rozsudok Johannes Dietrich a Norbert Häring/Hessischer Rundfunk z 26. januára 2021 (C‑422/19 a C‑423/19)

  • Súdny dvor rozhodol, že maďarská právna úprava, ktorou sa zakazuje zrušenie zmluvy o úvere vyjadrenej v cudzej mene z dôvodu, že obsahuje nekalú podmienku týkajúcu sa kurzového rozpätia, sa javí ako zlučiteľná s právom Únie, ak sa touto právnou úpravou umožňuje navrátenie právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by táto nekalá podmienka neexistovala, a to aj keby zrušenie zmluvy bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Okrem toho vôľa prejavená dotknutým spotrebiteľom nemôže prevážiť nad posúdením, ktoré prináleží vnútroštátnemu súdu, pokiaľ ide o otázku, či maďarská vnútroštátna právna úprava skutočne umožňuje navrátenie právnej a skutkovej situácie tohto spotrebiteľa.
    Rozsudok OTP Jelzálogbank a i. z 2. septembra 2021 (C‑932/19)

  • Vo veci, v ktorej írska lodná spoločnosť Irish Ferries musela v roku 2018 zrušiť celú sezónu plavieb, pretože v dôsledku meškania s dodaním novej lode nemohla uviesť do prevádzky náhradné plavidlo, Súdny dvor objasnil viaceré ustanovenia týkajúce sa práv cestujúcich v námornej doprave alebo vo vnútrozemskej vodnej doprave (zrušenie, náhrada, cena lístka…). Súdny dvor okrem iného usúdil, že povinnosti presmerovania a náhrady v prípade zrušenia dopravnej služby sú primerané vo vzťahu k cieľu sledovanému nariadením, ktoré sa uplatňuje v tejto veci.
    Rozsudok Irish Ferries z 2. septembra 2021 (C‑570/19)

  • Súdny dvor sa vyjadril k tarifnej možnosti nazývanej „nulová tarifa“ pre internet. Ide o obchodnú praktiku, v rámci ktorej poskytovateľ prístupu uplatňuje „nulovú tarifu“ alebo výhodnejšiu tarifu na celú dátovú prevádzku alebo časť dátovej prevádzky týkajúcej sa určitej aplikácie alebo určitej kategórie špecifických aplikácií ponúkaných partnermi tohto poskytovateľa prístupu. Súdny dvor rozhodol, že takéto tarifné možnosti sú v rozpore s nariadením o prístupe k otvorenému internetu, a rovnako tak aj obmedzenia šírky pásma, spoločného používania pripojenia alebo využívania počas roamingu, z dôvodu aktivácie takejto možnosti.
    Rozsudky Vodafone a Telekom Deutschland z 2. septembra 2021 (C‑854/19 a i.)

Rodinné právo

Európska únia stanovuje spoločné pravidlá v oblasti rodinného práva, aby sa európskym občanom nebránilo vo výkone ich práv z toho dôvodu, že žijú v rôznych členských štátoch Únie alebo že sa počas svojho života presťahovali z jedného členského štátu do iného.

Ustanovenia upravujúce cezhraničné spory medzi deťmi a ich rodičmi sú uvedené v nariadení Brusel IIa, ktoré je základným kameňom justičnej spolupráce v rámci Únie v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

  • Súdny dvor sa vyjadril k medzinárodnému únosu detí v rámci veci týkajúcej sa žiadosti o návrat dieťaťa iránskeho páru do Švédska, ktoré bolo unesené do Fínska. Súdny dvor rozhodol, že neoprávneným premiestnením (alebo zadržiavaním) nemôže byť situácia, v ktorej jeden rodič bez súhlasu druhého rodiča premiestnil dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného členského štátu Únie po tom, čo orgán štátu pobytu s právomocou v prisťahovaleckých veciach usúdil, že práve v tomto inom členskom štáte by sa mali posudzovať žiadosti o azyl týkajúce sa dieťaťa a predmetného rodiča.
    Rozsudok A z 2. augusta 2021 (C‑262/21)

  • Súdnemu dvoru bol predložený prípad maloletého dieťaťa, ktoré je občanom Únie a ktorého rodný list vystavený hostiteľským členským štátom označuje ako ako jeho rodičov dve osoby rovnakého pohlavia. Súdny dvor rozhodol, že členský štát, ktorého je toto dieťa štátnym príslušníkom, je povinný mu vydať preukaz totožnosti alebo pas, pričom sa na to nesmie vopred vyžadovať vystavenie rodného listu zo strany vnútroštátnych orgánov tohto členského štátu. Tento členský štát je tiež povinný uznať dokument pochádzajúci z hostiteľského členského štátu, ktorý umožňuje uvedenému dieťaťu výkon jeho práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území Únie s každou z týchto dvoch osôb.
    Rozsudok Stolična obština, rajon „Pančarevo“ zo 14. decembra 2021 (C‑490/20)

Sociálne zabezpečenie

Zámerom pravidiel Európskej únie je koordinovať vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom zaručiť, aby osoby, ktoré sa usadia v inom členskom štáte Únie, nestratili svoje sociálne zabezpečenie (napríklad práva na dôchodok a zdravotnú starostlivosť) a aby vždy vedeli, ktorým vnútroštátnym právnym predpisom podliehajú. Inými slovami, žiadna osoba, ktorá uplatňuje svoje právo na voľný pohyb v Európe, nemôže byť poškodená vo vzťahu k osobe, ktorá vždy mala bydlisko a pracovala v jednom jedinom členskom štáte. V rámci týchto pravidiel a zásad je zámerom Súdneho dvora zaručiť sociálne zabezpečenie občanov Európskej únie a zároveň ho zosúladiť s ochranou verejných financií hostiteľského členského štátu.

  • Vo veci týkajúcej sa občianstva a poistenia vo vnútroštátnom systéme sociálneho zabezpečenia Súdny dvor uznal právo občanov Únie, ktorí sú ekonomicky neaktívni a majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je ich členský štát pôvodu, byť poistený v systéme verejného zdravotného poistenia hostiteľského členského štátu. Uviedol však, že toto poistenie nemusí byť nevyhnutne bezplatné.
    Rozsudok A (Verejná zdravotná starostlivosť) z 15. júla 2021 (C‑535/19)

  • V kontexte vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa v právnych predpisoch Spojeného kráľovstva zaviedol pre občanov Únie nový režim, podľa ktorého priznanie práva na pobyt nepodlieha podmienke zdrojov. Na druhej strane zbavuje občanov Únie dávok sociálnej pomoci, kvalifikovaných ako „univerzálny úver“. Súdny dvor usúdil, že táto právna úprava je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, zaručenou právom Únie. Príslušné vnútroštátne orgány však musia overiť, že odmietnutie priznať takéto dávky sociálnej pomoci nevystavuje občana Únie a jeho deti hrozbe porušenia ich základných práv, predovšetkým práva na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
    Rozsudok The Department for Communities in Northern Ireland z 15. júla 2021 (C‑709/20)

  • Súdny dvor spresnil kritériá, ktoré treba zohľadniť na účely posúdenia, či agentúra dočasného zamestnávania na území členského štátu, v ktorom je usadená, zvyčajne vykonáva „svoje podstatné činnosti, ktoré sú iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia“. Podľa Súdneho dvora na to, aby bolo možné agentúru dočasného zamestnávania považovať za agentúru, ktorá „zvyčajne vykonáva svoju činnosť“ v členskom štáte, musí významnú časť svojich činností spočívajúcich v prideľovaní pracovníkov vykonávať v prospech užívateľských podnikov, ktoré sú usadené a vykonávajú svoje činnosti na území tohto istého členského štátu. Vykonávanie činnosti výberu a náboru do zamestnania v členskom štáte, v ktorom je agentúra dočasného zamestnávania usadená, totiž nestačí na to, aby sa usudzovalo, že táto agentúra vykonáva „svoje podstatné činnosti“ v tomto členskom štáte.
    Rozsudok Team Power Europe z 3. júna 2021 (C‑784/19)

Rovnosť zaobchádzania

V Charte základných práv Európskej únie sa zakotvuje rovnosť všetkých jednotlivcov pred zákonom ako ľudí, pracovníkov, občanov alebo účastníkov súdneho konania. Osobitne smernica 2000/78 poskytuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ako aj ochranu pred diskrimináciou na základe náboženstva alebo viery, veku, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie v týchto oblastiach. Súdny dvor rozhodoval vo viacerých veciach týkajúcich sa údajnej priamej alebo nepriamej diskriminácie, pričom zdôraznil, že sa má rešpektovať zásada proporcionality medzi cieľom sledovaným spornými pravidlami a zásadou rovnosti zaobchádzania.

  • V júli 2021 Súdny dvor rozhodol, že právna úprava členského štátu, podľa ktorej sa stanovuje absolútna nemožnosť ponechať vo funkcii príslušníka väzenskej stráže, ktorého sluchová ostrosť nezodpovedá minimálnej úrovni sluchu, a to bez toho, aby umožňovala overiť, či je tento príslušník schopný tieto funkcie vykonávať, je v rozpore s právom Únie. Podľa Súdneho dvora sa totiž týmito právnymi predpismi zavádza priama diskriminácia na základe zdravotného postihnutia.
    Rozsudok Tartu Vangla z 15. júla 2021 (C‑795/19)

  • Dve veci sa týkali zamestnankýň moslimského vierovyznania, ktoré sa rozhodli nosiť na pracovisku náboženskú šatku. Podľa Súdneho dvora zákaz stanovený zamestnávateľom nosiť na pracovisku akúkoľvek viditeľnú formu vyjadrenia politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia môže byť odôvodnený skutočnou potrebou zamestnávateľa prezentovať sa neutrálne voči zákazníkom alebo predchádzať sociálnym konfliktom. V rámci zosúladenia dotknutých práv však vnútroštátne súdy môžu zohľadniť kontext vlastný každému členskému štátu a priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa ochrany náboženskej slobody.
    Rozsudok WABE a MH Müller Handel z 15. júla 2021 (C‑804/18 a C‑341/19)

Štátna pomoc a COVID-19

  • V júni 2020 oznámilo Portugalsko Komisii štátnu pomoc v prospech leteckej spoločnosti Transportes Aereos Portugueses SGPS SA, ktorá je materskou spoločnosťou a 100 % akcionárom spoločnosti TAP Air Portugal, pričom táto štátna pomoc spočívala v úvere v maximálnej výške 1,2 miliardy eur. Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým sa pomoc vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom v kontexte pandémie Covid-19, a to z dôvodu, že rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. Z dôvodu toho istého kontextu však boli účinky zrušenia odložené až do prijatia nového rozhodnutia Komisie.
    Rozsudok Ryanair DAC/Komisia (TAP – Covid‑19) z 19. mája 2021 (T‑465/20)

  • V apríli 2020 oznámilo Nemecko Komisii individuálnu pomoc v prospech leteckej spoločnosti Condor Flugdienst GmbH vo forme dvoch pôžičiek vo výške 550 miliónov eur, ktorých ručiteľom bol štát, spolu s dotovanými úrokmi. Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie o schválení pomoci z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Vzhľadom na hospodársky a sociálny kontext, ktorý bol poznačený pandémiou Covid-19, však účinky zrušenia odložil až do prijatia nového rozhodnutia Komisie.
    Rozsudok Ryanair/Komisia (Condor – Covid‑19) z 9. júna 2021 (T‑665/20)

  • Všeobecný súd rozhodol, že schéma štátnej pomoci, ktorú Švédsko zaviedlo vo forme záruk za úvery v prospech leteckých spoločností, ktoré sú držiteľmi švédskej prevádzkovej licencie, na nápravu vážneho narušenia hospodárstva tohto členského štátu počas pandémie Covid-19, je v súlade s právom Únie. Daná schéma sa vzťahuje konkrétnejšie na tie letecké spoločnosti, ktoré sú k 1. januáru 2020 držiteľmi licencie na vykonávanie obchodných činností v oblasti letectva, s výnimkou leteckých spoločností prevádzkujúcich neplánované lety.
    Rozsudok Ryanair DAC/Komisia z 19. februára 2021 (T‑238/20)

  • Všeobecný súd potvrdil schému štátnej pomoci, ktorú zaviedlo Francúzsko vo forme moratória na platby daní v prospech spoločností, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie. Túto schému pomoci, ktorá sa týka dane z civilného letectva a solidárnej dane z leteniek splatných mesačne v období od marca do decembra 2020, totiž Všeobecný súd považoval za primeranú na napravenie hospodárskych škôd spôsobených pandémiou Covid-19, a tak nepredstavuje diskrimináciu, ktorá by bola v rozpore s právom Únie.
    Rozsudok Ryanair DAC/Komisia z 19. februára 2021 (T‑259/20)

  • Všeobecný súd potvrdil pomoc vo forme dvoch obnoviteľných úverových liniek v maximálnej výške 1,5 miliardy švédskych korún (SEK) na každú z nich, zavedených Švédskom a Dánskom v prospech spoločnosti SAS na účely náhrady škôd vyplývajúcich zo zrušenia alebo z preprogramovania letov v nadväznosti na obmedzenia pri cestovaní spôsobené pandémiou Covid-19. Vzhľadom na to, že SAS má podstatne vyšší podiel na trhu než jeho najbližší konkurent v týchto dvoch členských štátoch, Všeobecný súd usúdil, že predmetná pomoc nepredstavuje protiprávnu diskrimináciu.
    Rozsudky Ryanair DAC/Komisia zo 14. apríla 2021 (T‑378/20 a T‑379/20)

  • Všeobecný súd rozhodol, že záruka Fínska v prospech leteckej spoločnosti Finnair, s cieľom pomôcť jej získať od dôchodkového fondu úver vo výške 600 miliónov eur určený na pokrytie jej potrieb v oblasti prevádzkového kapitálu v dôsledku pandémie Covid-19, je v súlade s právom Únie. Záruka bola potrebná vzhľadom na to, že spoločnosti Finnair hrozil konkurz z dôvodu náhleho narušenia jej činnosti a neschopnosti pokryť jej potreby likvidity na úverových trhoch.
    Rozsudok Ryanair DAC/Komisia zo 14. apríla 2021 (T‑388/20)

  • Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie, ktorým sa povolil Španielskom zavedený podporný fond na zaručenie platobnej schopnosti nefinančných podnikov, ktorých hlavné miesta výkonu činností sa nachádzajú v Španielsku, pričom ide o podniky, ktoré sa považujú za systémovo relevantné a strategické podniky pre vnútroštátne hospodárstvo a ktoré čelili dočasným ťažkostiam z dôvodu pandémie Covid-19. Všeobecný súd zdôraznil, že dotknuté opatrenie, ktoré je určené na prijatie rekapitalizačných opatrení s rozpočtom 10 miliárd eur, samozrejme predstavuje schému štátnej pomoci, ale je primerané a nediskriminačné.
    Rozsudok Ryanair DAC/Komisia z 19. mája 2021 (T‑628/20)

Štátna pomoc

Preskúmanie súladu dotácií, ktoré členské štáty poskytujú hospodárskym subjektom, s právom Únie si môže vyžadovať komplexné a hĺbkové posúdenie okolností, ktoré priviedli orgány verejnej moci k zásahu do hospodárskej súťaže. V roku 2021 Súdny dvor a Všeobecný súd vo viacerých prípadoch, v ktorých sa riešili významné ekonomické otázky, preskúmali posúdenie Komisie ako strážkyne dodržiavania právnych noriem Únie v oblasti štátnej pomoci, pokiaľ ide o tieto vnútroštátne opatrenia.

  • Nürburgring, ktorý sa nachádza v Nemecku, pozostáva z automobilového pretekárskeho okruhu a zo zábavného parku. V nadväznosti na platobnú neschopnosť jeho vlastníkov, ktorí boli verejnoprávnymi inštitúciami, bol tento komplex predaný súkromnej spoločnosti. Napriek tomu, že ostatné hospodárske subjekty tvrdili, že predaj sa uskutočnil pod trhovú cenu a diskriminačným spôsobom, Komisia sa rozhodla nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania. Súdny dvor, na ktorý bolo v tejto veci podané odvolanie, zrušil rozhodnutie Komisie, ako aj rozsudok Všeobecného súdu, ktorým bolo toto rozhodnutie potvrdené, a nariadil Komisii, aby opätovne preskúmala, či predaj okruhu Nürburgring zahŕňal poskytnutie štátnej pomoci.
    Rozsudok Ja zum Nürburgring a i./Komisia z 2. septembra 2021 (C‑647/19 P a i.)

  • Komisia v rôznych rozhodnutiach konštatovala, že rozhodcovský rozsudok, ktorým sa pre gréckeho výrobcu hliníka Mytilinaios stanovuje údajne preferenčná sadzba elektrickej energie, ktorá sa má platiť spoločnosti DEI (grécky výrobca a dodávateľ elektrickej energie), v skutočnosti nezahŕňa poskytnutie výhody. Všeobecný súd tieto rozhodnutia zrušil, pričom usúdil, že prípadnú existenciu štátnej pomoci mala Komisia preskúmať dôkladne, dostatočne a úplne.
    Rozsudok DEI/Komisia z 22. septembra 2021 (T‑639/14 a i.)

  • Proti rozhodnutiu Komisie nevzniesť námietky proti pomoci súvisiacej s výstavbou prvých veterných elektrární na mori vo Francúzsku boli podané žaloby zo strany jedného družstva a podnikateľov v odvetví rybolovu. Všeobecný súd konštatoval, že tieto osoby neboli oprávnené podať takéto žaloby, pretože jednak tieto osoby a prevádzkovatelia týchto veterných elektrární nie sú vo vzájomnom vzťahu v konkurenčnom postavení, a jednak nepreukázali riziko konkrétneho vplyvu predmetnej pomoci na ich situáciu.
    Rozsudok CAPA a i./Komisia z 15. septembra 2021 (T‑777/19)

Sociálne právo

V roku 2021 bol Súdny dvor požiadaný o výklad práva Únie v oblasti sociálnej politiky, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky a sociálnu ochranu pracovníkov. Normotvorca Únie v tejto súvislosti stanovil minimálne pravidlá, ktoré musia členské štáty dodržiavať. V oblasti organizácie pracovného času sa tak v práve Únie vymedzujú minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pričom pracovníkom sa zaručujú minimálne doby odpočinku. S cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi pracovným, súkromným a rodinným životom sa v práve Únie stanovujú aj pravidlá týkajúce sa rodičovskej dovolenky. V práve Únie sa napokon organizuje koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom zaručiť uplatňovanie zásady rovnosti zaobchádzania vo vzťahu ku všetkým pracovníkom v Únii. Napokon Súdny dvor býva požiadaný o spresnenie podmienok prístupu pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, k vnútroštátnym dávkam.


Súdny dvor na pracovisku – ochrana práv pracovníkov
Pozri video na YouTube

  • Súdny dvor na otázku rumunského súdu týkajúcu sa výkladu smernice o organizácii pracovného času, analyzoval situáciu odborníkov zamestnaných v Academia de Studii Economice din București (ASE) na základe viacerých pracovných zmlúv, ktorí za niektoré dni vykázali osem hodín práce, odpracovaných v rámci základného pracovného času, a zároveň hodiny práce odpracované v rámci jedného alebo viacerých projektov. Súdny dvor uviedol, že keď pracovník uzavrel s tým istým zamestnávateľom viacero pracovných zmlúv, minimálny denný odpočinok sa uplatňuje na všetky zmluvy ako celok, a nie na každú zo zmlúv samostatne.
    Rozsudok Academia de Studii Economice din Bucureşti/Organismul Intermediar pentru Programul Operaţional Capital Uman – Ministerul Educaţiei Naţionale zo 17. marca 2021 (C‑585/19)

  • V rámci sporu medzi bývalým poddôstojníkom slovinskej armády a ministerstvom obrany, týkajúceho sa odmeny za jeho činnosť strážnej služby, Súdny dvor spresnil prípady, v ktorých sa smernica o organizácii pracovného času nevzťahuje na činnosti vykonávané vojakmi. Touto smernicou sa okrem toho nebráni tomu, aby sa doba strážnej služby, počas ktorej je vojak povinný zdržiavať sa v kasárňach, kde je pridelený, pričom nevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala inak ako doba strážnej služby, počas ktorej tento vojak skutočne pracuje.
    Rozsudok Ministrstvo za obrambo z 15. júla 2021 (C‑742/19)

  • V konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal luxemburský súd, poskytol Súdny dvor výklad smernice, ktorou sa vykonáva revidovaná rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke. Súdny dvor uviedol, že členský štát nemôže podmieniť nárok na rodičovskú dovolenku tým, že rodič bol v čase narodenia alebo osvojenia dieťaťa zamestnaný. Tento členský štát však môže vyžadovať, aby rodič nepretržite vykonával zamestnanie počas obdobia najmenej dvanástich mesiacov bezprostredne pred začiatkom tejto rodičovskej dovolenky.
    Rozsudok XI/Caisse pour l‘avenir des enfants z 25. februára 2021 (C‑129/20)

  • V Taliansku sa viacerým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi jednotného pracovného povolenia získaného na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa preberá smernica Únie, odmietol priznať príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok v materstve, a to z toho dôvodu, že tieto osoby nemajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom. Súdny dvor, na ktorý sa obrátil Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko), rozhodol, že títo štátni príslušníci tretích krajín majú nárok na tieto príspevky, tak ako sa stanovujú v talianskych právnych predpisoch.
    Rozsudok O. D. a i./Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS) z 2. septembra 2021 (C‑350/20)

Banková únia

Banková únia je základnou zložkou hospodárskej a menovej únie v rámci Únie, ktorá bola vytvorená v reakcii na finančnú krízu v roku 2008 a následnú krízu štátneho dlhu v eurozóne. Cieľom bankovej únie je zabezpečiť, aby bol bankový sektor v eurozóne, a v širšom slova zmysle v Európskej únii, stabilný, bezpečný a spoľahlivý, a tým prispieval k všeobecnej finančnej stabilite, aby boli banky schopné odolávať finančným krízam a aby sa zlyhania bánk riešili bez použitia peňazí daňovníkov Únie a minimalizovaním dôsledkov týchto zlyhaní pre hospodárstvo Únie. Členské štáty eurozóny sú súčasťou bankovej únie a tie, ktoré nie sú jej súčasťou, sa na nej môžu podieľať prostredníctvom úzkej spolupráce s Európskou centrálnou bankou. Súdny dvor a Všeobecný súd sú pravidelne žiadané o to, aby sa zaoberali otázkami súvisiacimi s bankovou úniou.

  • V júni 2018 obvinila lotyšská prokuratúra guvernéra Centrálnej banky Lotyšska z rôznych trestných činov korupcie. Tento guvernér bol v tomto postavení tiež členom Generálnej rady a Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB). Vzhľadom na túto osobitnú skutočnosť si lotyšský súd, ktorý vo veci rozhodoval, kládol otázku, či sa na dotknutú osobu môže vzťahovať imunita podľa Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie, na základe ktorého sa úradníkom a ostatným zamestnancom Únie priznáva imunita voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti v rámci ich úradného postavenia. Súdny dvor rozhodol, že keď orgán činný v trestnom konaní konštatuje, že ku konaniu guvernéra centrálnej banky členského štátu zjavne nedošlo v rámci plnenia jeho úloh, imunita sa neuplatňuje. Činností, ktoré spočívajú v podvode, korupcii alebo praní špinavých peňazí, sa guvernér centrálnej banky nedopustil vo svojom úradnom postavení..
    Rozsudok LG Ģenerālprokuratūra z 30. novembra 2021 (C‑3/20)

  • V roku 2016 vydal Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) usmernenia o mechanizmoch dohľadu nad produktmi a riadenia produktov pre produkty retailového bankovníctva. Úrad pre prudenciálny dohľad a riešenie krízových situácii (ACPR, Francúzsko) v oznámení uverejnenom na svojej internetovej stránke oznámil, že koná v súlade s týmito usmerneniami, čím sa tak tieto usmernenia uplatňujú na všetky finančné inštitúcie podliehajúce jeho dohľadu. Francúzska banková federácia (FBF) následne podala na francúzsku Conseil d’État (Štátna rada) návrh na zrušenie daného oznámenia, keďže sa domnievala, že na vydávanie takýchto usmernení nemá EBA právomoc. Štátna rada sa obrátila na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania týkajúcim sa právnych prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na preskúmanie zákonnosti sporných usmernení a ich platnosti. Súdny dvor uviedol, že na preskúmanie tejto platnosti možno použiť konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania a že v predmetnom prípade sú usmernenia platné.
    Rozsudok FBF z 15. júla 2021 (C‑911/19)

Reštriktívne opatrenia a zahraničná politika

Reštriktívne opatrenia či „sankcie“ sú základným nástrojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) Európskej únie. Používajú sa v rámci integrovanej a globálnej akcie, ktorá zahŕňa predovšetkým politický dialóg. Únia ich využíva okrem iného na ochranu hodnôt, základných záujmov a bezpečnosti Únie, na predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti. Zámerom sankcií je totiž vyvolať zmenu politiky alebo správania osôb alebo subjektov, proti ktorým sú namierené, s cieľom podporovať ciele SZBP.

  • „Sekundárne sankcie“ sú založené na schopnosti americkej vlády využiť nadradenosť svojho finančného systému s tým cieľom, aby prinútila zahraničné subjekty upustiť od inak legálnych transakcií so sankcionovanými osobami. Podľa práva Únie sa týmto subjektom zakazuje tieto sankcie dodržiavať, s výnimkou toho, že na to vydá oprávnenie Európska komisia v prípade, že by nedodržanie zahraničných právnych predpisov vážne poškodilo záujmy týchto subjektov. Spoločnosť Deutsche Telekom jednostranne, bez odôvodnenia a bez oprávnenia Komisie vypovedala zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré boli uzavreté medzi ňou a nemeckou organizačnou zložkou iránskej banky Melli, vlastnenej iránskym štátom. Súdny dvor rozhodol, že na zákaz stanovený právom Únie dodržiavať sekundárne sankcie prijaté Spojenými štátmi voči Iránu sa možno odvolávať v občianskom súdnom konaní aj v prípade neexistencie žiadosti alebo osobitných pokynov zo strany orgánu Spojených štátov. Nemecký súd, na ktorý sa iránska banka obrátila, teda musí nájsť rovnováhu medzi cieľom sledovaným týmto zákazom a pravdepodobnosťou a rozsahom hospodárskych strát, ktoré by Deutsche Telekom mohla utrpieť, ak by nemohla ukončiť svoje obchodné vzťahy s touto bankou.
    Rozsudok Bank Melli Iran z 21. decembra 2021 (C‑124/20)

  • Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv, právneho štátu a demokracie prijala Rada Európskej únie v roku 2017 nariadenie, ktorým sa zavádzajú reštriktívne opatrenia voči Venezuele. Tá následne podala návrh na zrušenie týchto opatrení na Všeobecný súd, no uvedený súd dospel k záveru, že Venezuela nemá aktívnu legitimáciu voči takémuto nariadeniu. Súdny dvor, ktorý rozhodoval v odvolacom konaní, naopak rozhodol, že tento štát má aktívnu legitimáciu voči nariadeniu, ktorým sa voči nemu zavádzajú reštriktívne opatrenia, a preto vrátil vec Všeobecnému súdu, aby o žalobe o neplatnosť rozhodol vo veci samej.
    Rozsudok Venezuela/Rada z 22. júna 2021 (C‑872/19)

Európsky priestor trestného práva

Európsky priestor trestného práva je vystavaný na niekoľkých pilieroch: vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí, zbližovanie trestného práva členských štátov, ustanovenie subjektov zúčastňujúcich sa spolupráce a napokon posilňovanie medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. Z cieľa stanoveného pre Európsku úniu stať sa priestorom slobody, bezpečnosti a práva vyplýva zrušenie vydávania medzi jednotlivými členskými štátmi a jeho nahradenie systémom vydávania medzi súdnymi orgánmi. Európsky zatykač je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva na vykonanie zásady vzájomného uznávania, ktorá je základným kameňom justičnej spolupráce členských štátov. Ide o súdne rozhodnutia, ktoré vydal niektorý členský štát preto, aby bola vyžiadaná osoba zatknutá a vydaná do iného členského štátu na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody, alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím osobnej slobody. Rozhodnutie o výkone európskeho zatykača musí na vnútroštátnej úrovni podliehať dostatočnému preskúmaniu a občas sa v tomto smere objavujú ťažkosti týkajúce sa výkladu – Súdny dvor potom čelí žiadostiam, aby tieto ťažkosti vyriešil.

  • Vo veci týkajúcej sa výkonu európskeho zatykača, ktorý bol vydaný Spojeným kráľovstvom pred jeho vystúpením z Európskej únie v Írsku, Súdny dvor rozhodol, že ustanovenia týkajúce sa režimu európskeho zatykača vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu, obsiahnuté v dohode o vystúpení, a ustanovenia týkajúce sa nového mechanizmu odovzdávania osôb, uvedené v dohode o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a týmto tretím štátom, sú pre Írsko záväzné. Vloženie týchto ustanovení do týchto dohôd neodôvodňovalo pridanie právneho základu týkajúceho sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na účely uzavretia týchto dohôd, takže sa podľa týchto ustanovení nevyžadovalo, aby Írsko malo možnosť sa rozhodnúť, či sa na neho budú vzťahovať alebo nie.
    Rozsudok Governor of Cloverhill Prison a i. zo 16. novembra 2021 (C‑479/21 PPU)

B | KĽÚČOVÉ ČÍSLA SÚDNEJ ČINNOSTI

Súdny dvor

Súdny dvor môže prerokúvať predovšetkým:

  • návrhy na začatie prejudiciálneho konania, keď má vnútroštátny súd pochybnosti o výklade aktu prijatého Úniou alebo o jeho platnosti. Vnútroštátny súd teda preruší konanie, ktoré vedie, a obráti sa na Súdny dvor, ktorý rozhodne o výklade predmetných ustanovení alebo o ich platnosti. Len čo dôjde na základe rozhodnutia Súdneho dvora k objasneniu veci, vnútroštátny súd môže rozhodnúť spor, o ktorom koná. V prípade vecí, ktoré si vyžadujú odpoveď vo veľmi krátkych lehotách (napríklad v oblasti azylu, hraničných kontrol, únosov detí a pod.), existuje naliehavé prejudiciálne konanie („PPU“),
  • odvolania proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, čo sú opravné prostriedky, v rámci ktorých môže Súdny dvor zrušiť rozhodnutie Všeobecného súdu,
  • priame žaloby, ktorými sa navrhuje predovšetkým:
    • zrušiť akt Únie („žaloba o neplatnosť“) alebo
    • konštatovať nesplnenie povinnosti členského štátu vyplývajúcej z práva Únie („žaloba o nesplnenie povinnosti“). Pokiaľ členský štát nevyhovie rozsudku, ktorým sa konštatovalo nesplnenie povinnosti, Súdny dvor mu môže na základe druhej žaloby, nazývanej žaloba o „dvojité nesplnenie povinnosti“, uložiť peňažnú sankciu,
  • žiadosti o stanovisko k tomu, či je dohoda, ktorú Únia zamýšľa uzatvoriť s tretím štátom alebo s medzinárodnou organizáciou, zlučiteľná so zmluvami. Túto žiadosť môže podať členský štát alebo európska inštitúcia (Parlament, Rada alebo Komisia).

838 začatých vecí

Prejudiciálne konania 567 z toho 9 PPU

Členské štáty, ktoré podali najviac návrhov: Nemecko: 106 Bulharsko: 58 Taliansko: 46 Rumunsko: 38 Rakúsko: 37

Priame žaloby: 29 z toho 22 žalôb o nesplnenie povinnosti a z toho 1 žaloba o „dvojité nesplnenie povinnosti“

232 odvolaní proti rozhodnutiam Všeobecného súdu

12 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci

Účastník konania, ktorý nie je schopný znášať trovy konania, môže požiadať o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.

772 skončených vecí

Prejudiciálne konania

547 z toho 9 PPU

30 priamych žalôb

(z toho konštatovaní o nesplnení povinnosti proti 11 členským štátom)

1 žiadosť o stanovisko

183 odvolaní proti rozhodnutiam Všeobecného súdu

z toho v 23 prípadoch bolo rozhodnutie Všeobecného súdu zrušené

Priemerná dĺžka konania: 16,6 mesiaca

3,7 mesiaca Priemerná dĺžka naliehavého prejudiciálneho konania

1 113 prebiehajúcich konaní k 31. decembru 2021

Hlavné prerokúvané oblasti:

Poľnohospodárstvo 24

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti 136

Ochrana spotrebiteľa 63

Colná únia 17

Životné prostredie 45

Voľný pohyb, sloboda usadiť sa a vnútorný trh 77

Duševné a priemyselné vlastníctvo 49

Sociálne právo 64

Štátna pomoc a hospodárska súťaž 115

Dane 80

Doprava 61

Členovia Súdneho dvora

Súdny dvor sa skladá z 27 sudcov a z 11 generálnych advokátov.

Sudcovia a generálni advokáti sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s výborom povereným poskytnutím stanoviska o vhodnosti kandidátov navrhnutých na výkon dotknutých funkcií. Ich funkčné obdobie je šesťročné s možnosťou opätovného vymenovania do tejto funkcie.

Členovia Súdneho dvora sú vyberaní spomedzi osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a ktoré vo svojich krajinách spĺňajú podmienky na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií, alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva.

K. Lenaerts

predseda

L. Bay Larsen

podpredseda

A. Arabadjiev

predseda I. komory

A. Prechal

predsedníčka II. komory

K. Jürimäe

predsedníčka III. komory

C. Lycourgos

predseda IV. komory

E. Regan

predseda V. komory

M. Szpunar

prvý generálny advokát

S. Rodin

predseda IX. komory

I. Jarukaitis

predseda X. komory

N. Jääskinen

predseda VIII. komory

I. Ziemele

predsedníčka VI. komory

J. Passer

predseda VII. komory

J. Kokott

generálna advokátka

M. Ilešič

sudca

J.-C. Bonichot

sudca

T. von Danwitz

sudca

M. Safjan

sudca

F. Biltgen

sudca

M. Campos Sánchez-Bordona

generálny advokát

P. G. Xuereb

sudca

N. J. Cardoso da Silva Piçarra

sudca

L. S. Rossi

sudkyňa

G. Pitruzzella

generálny advokát

P. Pikamäe

generálny advokát

A. Kumin

sudca

N. Wahl

sudca

J. Richard de la Tour

generálny advokát

A. Rantos

generálny advokát

D. Gratsias

sudca

M. L. Arastey Sahún

sudkyňa

A. M. Collins

generálny advokát

M. Gavalec

sudca

N. Emiliou

generálny advokát

Z. Csehi

sudca

O. Spineanu-Matei

sudkyňa

T. Ćapeta

generálna advokátka

L. Medina

generálna advokátka

A. Calot Escobar

tajomník

Zloženie Súdneho dvora

(Protokolárny poriadok k 31. decembru 2021)

Prvý rad zľava doprava:

prvý generálny advokát M. Szpunar, predseda komory C. Lycourgos, predsedníčka komory A. Prechal, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, predseda komory A. Arabadžiev, predsedníčka komory K. Jürimäe, predsedovia komôr E. Regan a S. Rodin

Druhý rad zľava doprava:

sudcovia T. von Danwitz a M. Ilešič, predsedovia komôr J. Passer, N. Jääskinen a I. Jarukaitis, predsedníčka komory I. Ziemele, generálna advokátka J. Kokott, sudca J.C. Bonichot

Tretí rad zľava doprava:

generálny advokát P. Pikamäe, sudkyňa L. S. Rossi, sudcovia P. G. Xuereb, F. Biltgen a M. Safjan, generálny advokát M. Campos Sánchez-Bordona, sudca N. J. Piçarra, generálny advokát G. Pitruzzella

Štvrtý rad zľava doprava:

sudkyňa M. L. Arastey Sahún, generálny advokát A. Rantos, sudcovia N. Wahl a A. Kumin, generálny advokát J. Richard de la Tour, sudca D. Gratsias, generálny advokát A. M. Collins

Piaty rad zľava doprava:

generálna advokátka L. Medina, sudkyňa O. SpineanuMatei, generálny advokát N. Emiliou, sudcovia M. Gavalec a Z. Csehi, generálna advokátka T. Ćapeta, tajomník A. Calot Escobar

Všeobecný súd

Všeobecný súd môže v prvom stupni rozhodovať o priamych žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami (spoločnosťami, združeniami, a pod.) a členskými štátmi proti aktom inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, ako aj o priamych žalobách o náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo ich zamestnancami. Veľká časť sporov, ktoré prejednáva, má hospodársku povahu: duševné vlastníctvo (ochranné známky a vzory Európskej únie), hospodárska súťaž, štátna pomoc, ako aj bankový a finančný dohľad.

Všeobecný súd má právomoc rozhodovať aj v oblasti verejnej služby v sporoch medzi Európskou úniou a jej zamestnancami.

Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu možno na Súdny dvor podať odvolanie, ktoré sa obmedzuje na právne otázky. Vo veciach, ktoré už boli predmetom dvojitého preskúmania (nezávislým odvolacím senátom a následne Všeobecným súdom), Súdny dvor prijme odvolanie len vtedy, ak toto odvolanie vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.

882 začatých vecí

785 priamych žalôb,

z toho: 80 v oblasti štátnej pomoci a hospodárskej súťaže (vrátane 4 žalôb podaných členskými štátmi)

308 v oblasti duševného a priemyselného vlastníctva

81 v oblasti verejnej služby EÚ

316 iných priamych žalôb (vrátane 11 žalôb podaných členskými štátmi)

70 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci:

Účastník konania, ktorý nie je schopný znášať trovy konania, môže požiadať o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.

951 skončených vecí

836 priamych žalôb,

z toho 81 v oblasti štátnej pomoci a hospodárskej súťaže

307 v oblasti duševného a priemyselného vlastníctva

128 v oblasti verejnej služby EÚ

320 iných priamych žalôb

Priemerná dĺžka konania: 17.3 mesiaca

29% Percentuálny podiel rozhodnutí, proti ktorým bolo podané odvolanie na Súdny dvor:

1 428 pending cases as of 31 December 2021

Hlavné prerokúvané oblasti

Prístup k dokumentom 44

Poľnohospodárstvo 23

Hospodárska súťaž 96

Hospodárska a menová politika 179

Životné prostredie 16

Duševné a priemyselné vlastníctvo 320

Verejné zákazky 25

Reštriktívne opatrenia 51

Služobný poriadok úradníkov EÚ 133

Štátna pomoc 273

Členovia Všeobecného súdu

Všeobecný súd Európskej únie sa od 1. septembra 2019 skladá z dvoch sudcov za každý členský štát. Sudcovia sú vymenovaní po vzájomnej dohode členských štátov na šesťročné funkčné obdobie s možnosťou opätovného vymenovania. Sudcovia volia spomedzi seba predsedu a podpredsedu na funkčné obdobie troch rokov s možnosťou znovuzvolenia. Konajú úplne nestranne a nezávisle.

M. van der Woude

predseda

S. Papasavvas

podpredseda

H. Kanninen

predseda komory

V. Tomljenović

predsedníčka komory

S. Gervasoni

predseda komory

D. Spielmann

predseda komory

A. Marcoulli

predsedníčka komory

R. da Silva Passos

predseda komory

J. Svenningsen

predseda komory

M. J. Costeira

predsedníčka komory

A. Kornezov

predseda komory

G. De Baere

predseda komory

M. Jaeger

sudca

S. Frimodt Nielsen

sudca

J. Schwarcz

sudca

M. Kancheva

sudkyňa

E. Buttigieg

sudca

V. Kreuschitz

sudca

L. Madise

sudca

C. Iliopoulos

sudca

V. Valančius

sudca

N. Półtorak

sudkyňa

F. Schalin

sudca

I. Reine

sudkyňa

R. Barents

sudca

P. Nihoul

sudca

U. Öberg

sudca

K. Kowalik-Bańczyk

sudkyňa

C. Mac Eochaidh

sudca

R. Frendo

sudkyňa

T. Pynnä

sudkyňa

L. Truchot

sudca

J. Laitenberger

sudca

R. Mastroianni

sudca

J. Martín y Pérez de Nanclares

sudca

O. Porchia

sudkyňa

G. Hesse

sudca

M. Sampol Pucurull

sudca

M. Stancu

sudkyňa

P. Škvařilová-Pelzl

sudkyňa

I. Nõmm

sudca

G. Steinfatt

sudkyňa

R. Norkus

sudca

T. Perišin

sudkyňa

D. Petrlík

sudca

M. Brkan

sudkyňa

P. Zilgalvis

sudca

K. A. Kecsmár

sudca

I. Gâlea

sudca

E. Coulon

tajomník