A | Úvodné slovo tajomníka
Sú to už dve desaťročia, čo pre našu inštitúciu nastal historický okamih, keď do Európskej únie vstúpilo desať nových členských štátov.
Alfredo Calot Escobar
Tajomník Súdneho dvora
Sú to už dve desaťročia, čo pre našu inštitúciu nastal historický okamih, keď do Európskej únie vstúpilo desať nových členských štátov. Bol to deň osláv, ale aj okamih bezprecedentných výziev. Keď sa pozriem do minulosti, môžem s hrdosťou povedať, že tieto výzvy sme nielen prekonali, ale že sme z nich vzišli posilnení.
Dnes naša inštitúcia stojí uprostred rovnako významných zmien.
Ukončil sa legislatívny postup súvisiaci s čiastočným prenesením prejudiciálnych konaní na Všeobecný súd. Vďaka neúnavnému úsiliu oboch súdov a rôznych ďalších oddelení boli prijaté všetky potrebné kroky na zabezpečenie jeho bezproblémového zavedenia do praxe.
V rovnakom duchu spolupráce a prispôsobivosti sme vyvíjali úsilie aj v ďalšej kľúčovej oblasti, ktorou je digitálna transformácia. Počas celého roka sme pokračovali v rozvoji našich digitálnych schopností, aktívne sme rozvíjali projekty založené na umelej inteligencii a zároveň sme tieto iniciatívy zosúladili s požiadavkami nariadenia o umelej inteligencii, ktoré tento rok nadobudlo platnosť. Uvedomujeme si, že pre efektívne nasadenie nástrojov umelej inteligencie má aj naďalej zásadný význam ľudská činnosť, a preto sme spustili komplexný, rozsiahly program školení v tejto oblasti. Okrem toho oddelenia právneho prekladu prevzali iniciatívu smerujúcu k vytvoreniu nových pracovných postupov v rozvinutejšom digitálnom prostredí, a tým stanovili štandard, ktorý budú ostatné oddelenia nasledovať.
Pri snahe o modernizáciu a inovácie je rovnako dôležité zabezpečenie bezpečnosti a odolnosti našej digitálnej infraštruktúry. Tento rok nadobudlo účinnosť nariadenie o kybernetickej bezpečnosti, z ktorého pre našu inštitúciu vyplývajú dôležité povinnosti v striktnom časovom rámci.
Sme otvorení inováciám, ale úsilie našej inštitúcie aj naďalej smeruje k dosiahnutiu nadčasových ideálov. Jadrom nášho úspechu a našou najväčšou devízou je tím viac ako 2 000 zanietených jednotlivcov z celého kontinentu, ktorí každodenne spoločne pracujú na zabezpečení výkonu spravodlivosti. Skutočná hodnota tohto kolektívneho úsilia spočíva v jeho rozmanitosti: spojením širokej škály perspektív, kultúr, skúseností a talentov posilňuje našu schopnosť plniť naše poslanie.
S cieľom udržať a prilákať najlepšie talenty zo všetkých členských štátov pokračovali počas celého roka iniciatívy, ktoré majú urobiť našu hostiteľskú krajinu príťažlivejším miestom pre prácu. Po prvýkrát boli politicky akceptované špecifické výzvy, ktorým musia čeliť zamestnanci v Luxemburgu v porovnaní s ich kolegami v Bruseli. V rámci postupu, ktorý zďaleka nebol jednoduchý, rozpočtové orgány vyhoveli našej žiadosti o dočasný príspevok na bývanie pre kolegov v nižších platových triedach, čo je dôležitý prvý krok k náprave existujúcej nerovnosti.
Náš záväzok k rozmanitosti nesmeruje len voči našim zamestnancom. V roku 2024 sme spolu s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy predstavili nové iniciatívy s cieľom optimalizovať geografickú rovnováhu vnútroštátnych odborníkov v oblasti justície, ktorí sa zúčastňujú na dlhodobých školeniach na Súdnom dvore. Toto úsilie prinieslo hmatateľné výsledky, keďže po prvýkrát v takmer dvadsaťročnej histórii programu podali svoje žiadosti kandidáti z troch nových členských štátov.
Aj to svedčí o našom dlhodobom záväzku posilňovať dialóg s vnútroštátnymi súdmi, čo je úloha, ktorú sme aktívne presadzovali počas celého roka. Ďalší významný krok v napredovaní justičného dialógu urobila Európska justičná sieť: stretnutie korešpondentov sa po prvýkrát konalo mimo múrov našej inštitúcie a spoluorganizovala ho belgická Conseil d'État (Štátna rada). To prinieslo do siete nový pohľad a posilnilo základnú myšlienku, že justičný dialóg svojou podstatou presahuje inštitucionálne hranice.
Popri týchto externých míľnikoch sme sa zamerali aj do vlastných radov a potvrdili sme svoj záväzok dodržiavať najvyššie etické normy, ktoré boli vždy neoddeliteľnou súčasťou našej identity. Tento rok sme tieto normy zjednotili do Etického kódexu platného pre všetkých zamestnancov, čím sme naše princípy zosúladili s vysokými štandardmi už skôr stanovenými pre členov Súdneho dvora.
Som presvedčený, že tak, ako sme sa pred dvadsiatimi rokmi s odhodlaním a so spoločným úmyslom uspieť vyrovnali s výzvami rozšírenia, o ďalších dvadsať rokov sa na dnešné zmeny budeme pozerať s rovnakou hrdosťou. Výzvy, ktorým dnes čelíme, nám umožňujú osvojiť si progresívny vývoj, ktorý bude formovať našu inštitúciu do budúcnosti, a zároveň ctiť bohaté tradície, ktoré dotvárali jej minulosť.
B | Kľúčové udalosti roka
Čiastočné prenesenie prejudiciálnej právomoci
S cieľom umožniť súdom Únie zabezpečovať kvalitný výkon spravodlivosti v primeraných lehotách a dosahovať čo najlepšiu rovnováhu medzi pracovným zaťažením Súdneho dvora a Všeobecného súdu sa od 1. septembra 2024 uplatňujú dôležité zmeny Štatútu a rokovacích poriadkov. Zmeny Štatútu navrhnuté Súdnym dvorom boli prijaté Európskym parlamentom a Radou Európskej únie. Pokiaľ ide o zmeny rokovacích poriadkov, tieto boli prijaté Súdnym dvorom a Všeobecným súdom po ich schválení Radou. Týmito zmenami sa realizuje čiastočné prenesenie prejudiciálnej právomoci na Všeobecný súd a modernizujú sa konania na oboch týchto súdoch.
Zmeny Štatútu a ich vykonávanie
Zmeny Štatútu Súdneho dvora Európskej únie umožňujú čiastočné prenesenie prejudiciálnej právomoci na Všeobecný súd od 1. októbra 2024. Ide o možnosť, ktorá existuje už od Zmluvy z Nice podpísanej v roku 2001 a ktorá sa vrátila na program dňa v súvislosti s reformou usporiadania súdneho systému Únie z roku 2015, najmä pokiaľ ide o zdvojnásobnenie počtu sudcov Všeobecného súdu, ktorá bola v plnej miere dokončená v roku 2022.
Právomoc Všeobecného súdu rozhodovať vo veci návrhov na začatie prejudiciálneho konania sa realizuje v špecifických oblastiach, ktoré sú jasne identifikovateľné, v rámci ktorých nevznikajú zásadné otázky a v prípade ktorých existuje rozsiahla judikatúra Súdneho dvora, o ktorú sa Všeobecný súd môže pri výkone tejto novej právomoci opierať. Ide najmä o prejudiciálne konanie v oblastiach, v ktorých sa predpokladá dostatočne vysoký počet návrhov a v súvislosti s ktorými bude výsledkom prenesenia právomoci na Všeobecný súd skutočné zníženie pracovného zaťaženia Súdneho dvora.
Týmito špecifickými oblasťami sú spoločný systém DPH, spotrebné dane, Colný kódex, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla alebo meškania alebo zrušenia dopravných služieb a systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.
Rozdelenie právomocí medzi Súdnym dvorom a Všeobecným súdom
Zmenami Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa predovšetkým konkretizuje spôsob prvotného spracovania návrhov na začatie prejudiciálneho konania s cieľom zistiť, ktorý súd sa má zaoberať jednotlivými návrhmi. Súčasťou týchto zmien sú ďalej ustanovenia potrebné na zabezpečenie rýchleho spracovania návrhov, ktoré Všeobecný súd postupuje Súdnemu dvoru z dôvodu, že si vyžadujú zásadné rozhodnutie, ktoré by mohlo ovplyvniť jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie. Predmetom zmien je napokon aj stanovenie podmienok zverejnenia vyjadrení alebo písomných pripomienok predložených v rámci návrhov na začatie prejudiciálneho konania subjektmi oprávnenými podľa článku 23 Štatútu, a to online a v primeranej lehote po skončení veci.
V rámci zmien Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa konkretizujú postupy prejednávania návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré boli predmetom prenesenia na Všeobecný súd. Aby sa vnútroštátnym súdom a subjektom oprávneným podľa článku 23 Štatútu zabezpečili rovnaké záruky, ako sú záruky uplatňované Súdnym dvorom, Všeobecný súd v zásade prevzal ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľné na návrhy na začatie prejudiciálneho konania, a to vrátane ustanovení týkajúcich sa zverejňovania vyjadrení a písomných pripomienok predložených príslušnými oprávnenými subjektmi.
Ďalšie významné zmeny sa týkajú štruktúry a organizácie Všeobecného súdu. V rámci nich sa upravuje zriadenie stredne veľkej komory zloženej z deviatich sudcov, ktorej predsedá podpredseda Všeobecného súdu. Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa budú prideľovať komorám zloženým z piatich sudcov, ktoré sú osobitne poverené vybavovaním týchto vecí, pričom v závislosti od významu položených otázok ich bude možné postúpiť inému rozhodovaciemu zloženiu.
Sudcov poverených výkonom funkcie generálneho advokáta v prejudiciálnych konaniach (ako aj sudcov poverených ich zastupovaním) volí Všeobecný súd, pričom ich úlohou je pomáhať príslušnému zloženiu v každom prejudiciálnom konaní podľa vzoru účasti generálnych advokátov na konaní pred Súdnym dvorom.
Všeobecný súd okrem toho konkretizoval pravidlá týkajúce sa ochrany osobných údajov, ako aj náležitostí predkladania a doručovania procesných písomností v rámci návrhov na začatie prejudiciálneho konania.
S ohľadom na rozsah zmien sa považovalo za vhodné prepracovať Praktické vykonávacie ustanovenia Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
Ďalšie zmeny procesných pravidiel
Ďalšie novinky majú za cieľ zlepšiť, zjednodušiť a zmodernizovať prejednávanie vecí na Súdnom dvore a Všeobecnom súde s prihliadnutím na skúsenosti získané v období zdravotnej krízy. V prípade Súdneho dvora je najvýznamnejšou novinkou možnosť, ktorá je Všeobecnému súdu už známa a ktorou je možnosť zástupcov účastníkov konania alebo subjektov oprávnených podľa článku 23 Štatútu zúčastniť sa na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, pri dodržaní právnych a technických podmienok stanovených v praktických pokynoch pre účastníkov konania. Všeobecný súd navyše zrevidoval súbor ustanovení upravujúcich žaloby, a to najmä ustanovenia o dôvernom zaobchádzaní s procesnými písomnosťami, úprave žaloby v priebehu konania a formálnych náležitostiach, ktoré treba dodržať pri predkladaní procesných písomností.
Pokiaľ ide napokon o prenos pojednávaní Súdneho dvora ako nástroj transparentnosti a dostupnosti výkonu spravodlivosti, v rámci nového ustanovenia sa konkretizujú pravidlá prenosu prednesov účastníkov konania, vyhlasovania rozsudkov a prednesov návrhov generálnych advokátov. Všeobecný súd zaviedol v podstate rovnocenné ustanovenia.
Giulia Predonzani, atašé tajomníka Všeobecného súdu
„Zanietení bežci môžu reformu Štatútu považovať za maratón, na ktorom sa chce raz zúčastniť každý bežec… a sníva o tom už viac ako dvadsať rokov. Na ceste za týmto cieľom bolo potrebné zvládnuť viacero etáp. Dokončenie reformy usporiadania súdneho systému, pokiaľ ide o Súdny dvor Európskej únie, totiž poskytlo Všeobecnému súdu prostriedky a štruktúru, vďaka ktorým môže vybavovať návrhy na začatie prejudiciálneho konania s potrebnou rýchlosťou. Tu sa však nemožno zastaviť.
Účasť na tomto maratóne si od Všeobecného súdu vyžadovala, aby disponoval vhodným regulačným a praktickým rámcom. Všeobecný súd najmä s ohľadom na zapojenie vnútroštátnych súdov a subjektov oprávnených podľa článku 23 Štatútu do prejudiciálneho konania upravil nielen svoj rokovací poriadok a praktické vykonávacie ustanovenia, ale aj svoje rozhodnutie o používaní aplikácie e‑Curia a všetky texty ‚soft law‘ – stručné pokyny, formuláre, informačné dokumenty (vynechanie údajov v súdnych konaniach, vzory žalôb). Všeobecný súd musel ďalej prijať rozhodnutia týkajúce sa zloženia a fungovania svojich komôr a jednotlivých rozhodovacích zložení vrátane novej stredne veľkej komory, ako aj zvoliť generálnych advokátov, ktorí sa budú zaoberať návrhmi na začatie prejudiciálneho konania. Na účely zavedenia nových pracovných postupov bolo napokon nevyhnutné, aby sa Všeobecný súd skoordinoval s ostatnými partnermi v rámci uvedeného maratónu, a to najmä s Generálnym riaditeľstvom pre multilingvizmus, Riaditeľstvom informačných technológií a Riaditeľstvom výskumu a dokumentácie. Kľúčovou etapou bolo vytvorenie ‚jednotného kontaktného miesta‘: aplikácie pre centralizáciu analýz návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré možno preniesť na Všeobecný súd. Plodný dialóg s kanceláriou Súdneho dvora, ktorá je skutočným inštitucionálnym partnerom, bol cennou konštantou počas celého obdobia prípravy na blížiaci sa maratón.
Príprava, predvídanie potrieb, intenzívna a vytrvalá práca – to všetko sa dialo v ambicióznom časovom rámci. V októbri 2024 boli zamestnanci Všeobecného súdu a jeho kancelárie pripravení v ‚štartovacích blokoch‘ na odbehnutie tohto dlho očakávaného maratónu. Ku koncu roka 2024 prešlo ‚jednotným kontaktným miestom‘ 23 spisov, pričom na Všeobecný súd bolo napokon prenesených 19 vecí. Preteky sú v plnom prúde a… všetko je tak, ako má byť!“
Dvadsiate výročie rozšírenia z roku 2004
Dňa 1. mája 2004 pristúpilo k Európskej únii desať nových členských štátov: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Ide doposiaľ o najväčšie rozšírenie Únie, a to tak z hľadiska počtu obyvateľov, ako aj krajín.
Vplyv rozšírenia z roku 2004 na fungovanie súdov
Zo všetkých rozšírení bolo z hľadiska rozsahu najvýznamnejšie práve rozšírenie z roku 2004, keďže naraz došlo k začleneniu desiatich nových sudcov, ktorí boli vymenovaní tak na Súdny dvor, ako aj na Všeobecný súd.
Vplyv na jazykový režim Súdneho dvora Európskej únie bol značný. Počet úradných jazykov sa zvýšil z 12 na 21, čo viedlo k exponenciálnemu nárastu počtu jazykových kombinácií zo 110 na 420.
Vytvorenie nových kancelárií členov Súdneho dvora a jazykových oddelení si vyžadovalo značné štrukturálne úsilie, a to tak pokiaľ ide o budovy, ako aj prijímanie zamestnancov, pričom v priebehu jedného roka nastúpilo niekoľko stoviek nových kolegov.
Príspevok členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004, sa ukazuje ako zásadný: za 20 rokov predložili súdy desiatich pristupujúcich členských štátov takmer 1 300 návrhov na začatie prejudiciálneho konania.
„Nový ústavný moment pre Európu“
Pri príležitosti tejto historickej udalosti Súdny dvor 3. mája 2024 usporiadal kolokvium s názvom „20 rokov od pristúpenia desiatich štátov k Európskej únii: nový ústavný moment pre Európu“, na ktorom sa zišli sudcovia a zástupcovia zo všetkých členských štátov Európskej únie, aby sa spoločne zamysleli nad prínosom Súdneho dvora k napredovaniu európskeho projektu, ako aj nad prínosom týchto desiatich členských štátov k spoločnému právnemu poriadku.
Na internetovej stránke Súdneho dvora sú uverejnené dokumenty týkajúce sa tohto kolokvia z 3. mája, ktoré bolo zamerané na viacero tém, ako napríklad:
- prístupový proces nových členských štátov po páde Berlínskeho múru, ktorý si vyžiadal zásadnú zmenu v oblasti legislatívy, myslenia a kultúr dotknutých národov,
- spoločné európske hodnoty a prínos rozšírenia z roku 2004 k rozvoju Únie ako „Únie hodnôt“ a
- zbližovanie hospodárstiev nových členských štátov a zvyšku Únie.
Prednesy rečníkov a diskusie s účastníkmi umožnili pripomenúť si jedinečnosť Európskej únie spočívajúcu v tom, že je založená na spoločných hodnotách, na vrchole ktorých sú demokracia a právny štát, ako aj nevyhnutnosť, aby tieto hodnoty spolu so svojimi členskými štátmi vytrvalo chránila.
Správa Inety Ziemele, sudkyne Súdneho dvora, predsedníčky pracovnej skupiny pre organizáciu podujatia
„Hlavným cieľom konferencie pri príležitosti 20 rokov od najväčšieho jednorazového rozšírenia Európskej únie bola bilancia vplyvu a zmien, ktoré toto rozšírenie Únii prinieslo. Bol to ten správny okamih na zamyslenie sa a na výmenu skúseností a ponaučení o tom, ako sa Únia za posledných 20 rokov po tomto historickom okamihu vyvíjala a menila.
Pri príprave konferencie Súdny dvor EÚ navrhol vnímať rozšírenie v roku 2004 ako ústavný moment – zmenu paradigmy –, ktorý spojil východnú a západnú Európu do spoločného ústavného projektu. Európska únia rozšírila svoje hodnoty a princípy do iných častí Európy s mimoriadne zložitou históriou. Desať nových členských štátov pritom vstúpilo do EÚ so silným odhodlaním a nádejou na slobodu, spravodlivosť a prosperitu. Vstup do EÚ bol zložitý proces, v žiadnom prípade nie samozrejmý, a pristupujúce štáty vynaložili neuveriteľné množstvo práce a úsilia, aby splnili prístupové kritériá (známe ako Kodanské kritériá), ktoré prvýkrát stanovila Európska rada na zasadnutí v Kodani v roku 1993.
Tento deň pred 20 rokmi znamenal zásadnú zmenu pre Úniu aj vo všetkých oblastiach jej pôsobnosti. Nebolo vždy ľahké predvídať, čo tieto zmeny prinesú, ale bolo zrejmé, že existuje väčší potenciál rastu v rámci jej vnútorného trhu a že existuje fascinujúca kultúrna, historická a jazyková rozmanitosť, ktorá otvorí a bude sprevádzať budúci politický a právny vývoj v Únii. Rozšírená Európska únia sa stala ešte významnejším globálnym aktérom.
Ďalšou jedinečnou črtou tejto konferencie bola skutočnosť, že Súdny dvor pozval rečníkov z každého dotknutého štátu, ktorí sa priamo podieľali na prístupovom procese alebo boli vedúcimi osobnosťami s dôležitými úlohami, pokiaľ ide o členstvo štátu alebo samotnú Úniu. Do úvah, ktoré pri tejto príležitosti navrhol Súdny dvor, konferencia priniesla interdisciplinaritu.
Na jej konci vystúpil profesor Norman Davies s veľkolepou prednáškou o mimoriadne zložitých a často krutých dejinách týchto štátov. Išlo o dôležité pripomenutie toho, že hodnoty Európskej únie nemožno považovať za samozrejmosť a že ich udržateľnosť a rozvoj si vyžadujú seriózne úsilie všetkých v Únii. Úvahy nad prednesmi sprevádzal zbor Súdneho dvora piesňami v desiatich jazykoch a na záver odznela Beethovenova Óda na radosť, ktorá aj naďalej vyjadruje samotný ideál Európskej únie – všetci ľudia sa stanú bratmi.“
Posilnený etický rámec pre zamestnancov Súdneho dvora Európskej únie
Súdny dvor Európskej únie si už zo samotnej podstaty svojho poslania vždy kládol najvyššie nároky na nezávislosť, nestrannosť a bezúhonnosť. Dodržiavanie týchto požiadaviek, ktoré sú základom identity Súdneho dvora, je nevyhnutné na zabezpečenie dôvery v európske súdnictvo, ako aj jeho legitimity. Súdny dvor dbá na to, aby mal k dispozícii interný právny rámec zodpovedajúci najvyšším etickým štandardom, a tým spĺňal očakávania kladené na súdnu inštitúciu, ktorá má ísť príkladom.
Súdny dvor Európskej únie vždy dodržiava prísne etické normy, ktorým podliehajú členovia Súdneho dvora (sudcovia, generálni advokáti a tajomníci) a všetci zamestnanci, a to aj po odchode zo Súdneho dvora.
V čase, keď sa od európskej verejnej služby čoraz viac očakáva, že pôjde príkladom, sa Súdny dvor rozhodol pokračovať v modernizácii svojho interného etického systému. Tento proces, ktorý sa začal v roku 2021 zmenou Etického kódexu členov a bývalých členov, dnes pokračuje prijatím etického kódexu zamestnancov.
Pravidlá, ktoré sa už nachádzajú v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie a v Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov (PZOZ), ako aj vo viacerých interných predpisoch, sa tak rozšírili, doplnili a prispôsobili požiadavkám súdnictva v jednom etickom kódexe zamestnancov, ktorý po jeho prijatí správnym výborom nadobudol účinnosť 1. marca 2024.
Tento etický kódex, ktorý je založený na deontologických pravidlách pochádzajúcich z rôznych existujúcich zdrojov, poskytuje vo forme jednotného nástroja jednoduchý a zrozumiteľný návod na uplatňovanie pre všetkých zamestnancov, na ktorých sa tieto pravidlá vzťahujú. V záujme transparentnosti a právnej istoty je jeho cieľom vykladať tieto povinnosti s prihliadnutím na osobitosti súdnej úlohy Súdneho dvora a spresniť spôsob ich vykonávania. Riadi sa etickým prístupom založeným na hodnotách, ktorými sa riadi činnosť Súdneho dvora a ktoré sa premietajú do vzorových etických noriem. Kódex obsahuje aj osobitné pravidlá pre členov vedenia, ktoré zohľadňujú ich osobitnú zodpovednosť, a pre referendárov z dôvodu ich postavenia vo vzťahu k členom Súdneho dvora a Všeobecného súdu a ich priamej účasti na súdnej práci. V týchto pravidlách sa zdôrazňuje, že povinnosť ísť príkladom je primeraná vykonávaným povinnostiam a podrobne sa v nich uvádzajú konkrétne povinnosti týkajúce sa predchádzania konfliktom záujmov a vykonávania externých činností, a to aj po skončení funkcie.
C | Vzťahy s verejnosťou
Návštevy na diaľku – vzdelávací projekt
Tento vzdelávací program na diaľku má za cieľ oboznámiť študentov stredných škôl vo veku od 15 do 18 s prácou súdov Únie z pohodlia ich tried bez toho, aby museli cestovať do Luxemburgu. Cieľom projektu je zvýšiť povedomie mladých študentov stredných škôl a ich učiteľov o demokratických hodnotách a aktuálnych právnych otázkach a vysvetliť im dopad judikatúry Súdneho dvora na každodenný život európskych občanov. V roku 2023 navštívilo Súdny dvor v rámci tohto programu približne 1 300 študentov stredných škôl.
Tlačoví atašé riaditeľstva pre komunikáciu, ktorí sú vzdelaním právnici, majú za úlohu vysvetľovať novinárom a korešpondentom všetkých členských štátov rozsudky, uznesenia a návrhy, ako aj prebiehajúce veci. Vypracúvajú tlačové komuniké s cieľom informovať novinárov a odborníkov z praxe v reálnom čase o rozhodnutiach Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Osobám, ktoré o to požiadali tlačový servis Súdneho dvora, posielajú tlačoví atašé pravidelné informačné listy s oznámeniami o dôležitých procesných a inštitucionálnych udalostiach, ako aj „rýchle informácie“ o veciach, ktoré nie sú predmetom tlačových komuniké. Okrem toho vybavujú e‑maily a telefonáty občanov.
Súdny dvor je aktívne prítomný na sociálnych sieťach prostredníctvom svojich dvoch účtov na X (jedného vo francúzštine a druhého v angličtine), a tiež na sieťach LinkedIn a Mastodon. Počet sledovateľov na týchto sieťach neustále rastie, čo svedčí o záujme a angažovanosti verejnosti, pokiaľ ide o prácu Súdneho dvora. Súdny dvor má aj kanál na YouTube, ktorý v 24 úradných jazykoch poskytuje prístup k rôznym audiovizuálnym materiálom vrátane animácií určených širokej verejnosti, ktoré vysvetľujú, aký vplyv má judikatúra Súdneho dvora na každodenný život občanov.
V roku 2024 Súdny dvor uverejnil nové animované video: Rozdelenie právomocí medzi Súdnym dvorom a Všeobecným súdom
Prenos pojednávaní
S cieľom uľahčiť prístup k svojej súdnej činnosti ponúka Súdny dvor systém prenosu pojednávaní. Vyhlasovanie rozsudkov a prednesy návrhov generálnych advokátov Súdneho dvora sa prenášajú priamo na internetovej stránke podľa harmonogramu uvedeného v súdnom kalendári. Pojednávania veľkej komory Súdneho dvora sa prenášajú aj zo záznamu.
Záznam zostáva prístupný jeden mesiac.
Pred vysielaním pojednávaní sa v jazykoch, v ktorých sa uskutočňuje pojednávanie, vysiela vysvetľujúci brífing k veci, ktorý je prístupný na internetovej stránke Súdneho dvora a šíri sa na sociálnych sieťach. V roku 2024 sa vysielalo celkovo 29 brífingov.