Rok v znamení prispôsobenia sa a kontinuity verejnej služby európskeho súdnictva

A | Úvod tajomníka

Na individuálnej úrovni bol rok 2020 pre každého náročný z dôvodu obmedzení, pandémie a neistoty, ktorými sa tento rok vyznačoval.

Pokiaľ ide o riadenie služieb inštitúcie, táto úloha predstavovala významnú výzvu, ktorú sa podarilo splniť s odhodlaním, pri uplatnení metodických postupov a v rámci schopnosti prispôsobiť sa. Vo veľmi krátkom čase bolo potrebné pristúpiť k úplnej zmene spôsobu fungovania Inštitúcie. Žiadna služba nebola ušetrená, pokiaľ ide o túto potrebu prispôsobiť sa, inovovať a pretvárať.

Naštastie sa inštitúcia mohla oprieť o štruktúru a postupy, ktoré boli vypracované pre krízové situácie. Táto štruktúra je založená na krízovej jednotke, ktorá má kompetencie na úrovni inštitúcie ako celku prijímať dôležité rozhodnutia súvisiace s krízovou situáciou a jej vývojom. Krízová jednotka prijíma všeobecné opatrenia, ktoré z toho vyplývajú (režim práce na diaľku, prierezové opatrenia týkajúce sa riadenia zamestnancov…). Tieto všeobecné rozhodnutia sa následne vykonávajú na úrovni ústredia krízového riadenia (CMC), zloženého zo zástupcov všetkých operatívnych jednotiek zabezpečujúcich kontinuitu činností v rámci každej služby. Pri príležitosti pravidelných stretnutí CMC tiež zabezpečovalo poskytovanie informácií krízovej jednotke s cieľom umožniť riadenie situácie.

Pomocou tohto krízového riadenia, ktoré úzko spájalo služby a oba súdy inštitúcie, bolo možné uskutočniť koherentný postup zameraný na tri prekrývajúce sa a navzájom súvisiace ciele: zaistiť zdravotnú bezpečnosť zamestnancov a osôb, ktoré sa musia dostaviť do priestorov inštitúcie, zabezpečiť kontinuitu súdnej činnosti a pomáhať zamestnancom.

S cieľom zaistiť zdravotnú bezpečnosť v budovách inštitúcie a chrániť zamestnancov pred rizikom kontaminácie bolo od 10. marca rozhodnuté, že príslušné úlohy sa budú plniť z miesta bydliska zamestnancov, ktorým sú tieto úlohy zverené. Tento režim práce z domu bol následne zovšeobecnený a od pondelka 16. marca aj povinný, a to ešte skôr než vnútroštátne orgány rozhodli o obmedzeniach pohybu. Priestory Súdneho dvora tak boli zneprístupnené, s výnimkou osôb vykonávajúcich zásadné funkcie, ktoré nemožno vykonávať na diaľku. Vďaka neustálemu monitorovaniu zdravotného a regulačného vývoja situácie v Luxembursku a susedných krajinách, ktoré vykonávala tak bezpečnostná, ako aj zdravotná služba v pravidelnej spolupráci s luxemburskými orgánmi, bol tento režim upravený podľa jednotlivých fáz s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi zdravotnými podmienkami, mierou návštevnosti priestorov, zachovaním súdnej činnosti a potrebami zamestnancov.

Jedným z kľúčových nástrojov ochrany zdravia ľudí bolo spolu s režimom práce na diaľku aj vymedzenie a vykonanie jasných a prísnych zdravotných protokolov. Na to, aby sa pokračovalo vo vykonávaní spravodlivosti na úrovni Únie, došlo 25. mája k opätovnému otvoreniu pojednávacích miestností. Z logistického hľadiska a z hľadiska zdravotnej bezpečnosti bolo preto potrebné riadiť v priestoroch každodennú prítomnosť nielen zamestnancov potrebných na organizovanie pojednávaní, ale aj advokátov a zástupcov pochádzajúcich z celej Európskej únie. Súbor osobitne prísnych opatrení, ktoré sa uplatňovali (meranie teploty pri vstupe do budov, povinné nosenie rúšok v spoločných priestoroch a na pojednávaniach, dodržiavanie fyzického odstupu prostredníctvom separácie pohybových tokov, dezinfekcia často navštevovaných priestorov, inštalácia dávkovačov dezinfekčných gélov s obsahom hydro‑alkoholu, ochranné priečky, uvádzanie informačných označení a zvýšenie informovanosti prostredníctvom rôznych oznamov), umožnil zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany všetkých dotknutých osôb, ktorým boli ponúknuté uspokojujúce podmienky prijatia.

Toto pokračovanie vo verejných pojednávaniach bolo nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity verejnej služby európskeho súdnictva. Pred týmto pokračovaním v pojednávaniach mohla byť súdna činnosť zachovaná prostredníctvom vybavovania vecí na diaľku najmä vďaka upraveným procesným pravidlám. Zástupcovia účastníkov konania boli riadne informovaní o procesných dôsledkoch vyplývajúcich z krízového kontextu a o opatreniach prijatých kanceláriami súdov, pričom sa tak udialo vo vyhradenom priestore na internetovej stránke inštitúcie.

Z technického hľadiska informatické služby inštitúcie pristúpili od februára k zrýchleniu programu vybavovania nástrojmi, ktoré sú potrebné na prácu na diaľku. V prvých týždňoch po obmedzení pohybu došlo k 10‑násobnému zväčšeniu šírky pásma, pričom všetkým službám bol veľmi rýchlo poskytnutý bezpečný systém audio‑ a videokonferencií.

Ako sa podrobne opisuje na ďalších stranách, inštitúcia pristúpila k inováciám s cieľom reagovať na ťažkosti spojené s presunom niektorých zástupcov účastníkov konania. Na základe spolupráce medzi službami, oboma súdmi a ich kanceláriami bol vytvorený jedinečný systém účasti na pojednávaniach na diaľku prostredníctvom videokonferencií, ktorý ponúkal možnosť simultánneho tlmočenia do a z 24 úradných jazykov Únie.

Napokon v rámci efektívneho riadenia zdrojov sa v pravidelných intervaloch pristupovalo k dočasnému preradeniu niektorých zamestnancov, u ktorých došlo k poklesu činnosti vzhľadom na povahu ich úloh, k službám, ktoré práve naopak čelili zvýšenému pracovnému náporu. Táto solidarita a vzájomné obohatenie schopností a skúseností boli prínosom pri prekonávaní ťažkostí a budú rovnako hodnotné na účely úspešného opätovného návratu zamestnancov do priestorov inštitúcie.

Posledným cieľom sledovaným pri riadení krízy bolo pomáhať zamestnancom počas celého tohto bezprecedentného obdobia, ktoré sa vyznačovalo zložitými osobnými situáciami.

Zamestnancom sa venovala osobitná pozornosť, či už ide o osoby zasiahnuté vírusom, osoby vystavené riziku kontaminácie, izolované osoby alebo osoby, ktoré sa musia starať o deti v domácnosti. Bola im poskytnutá pomoc zo strany oddelenia ľudských zdrojov, interných lekárov a zdravotných sestier zdravotnej služby a od interného psychológa. Vedúci oddelení v rámci starostlivého prístupu prihliadali na tieto osobitné situácie s cieľom upraviť spôsob, akým dotknuté osoby vykonávajú svoje funkcie.

Kríza spôsobená pandémiou a potreba nájsť riešenia, ako čeliť jej dôsledkom pre organizáciu inštitúcie, viedli k pozoruhodnému zrýchleniu vývoja, ktorý už prebiehal alebo bol iba v zárodku.

Nad rámec pocitu hrdosti, že sa nám spoločne podarilo zachovať takmer rovnakú úroveň činnosti, ako bola zaznamenaná v minulosti, pokračovať v prebiehajúcich projektoch a zároveň ponúknuť najkvalitnejšie podmienky zdravotnej bezpečnosti, riadenie počas tohto pre inštitúciu bezprecedentného obdobia odhaľuje udržateľné a pozitívne zmeny v spôsobe chápania metód práce, či dokonca samotných pracovných vzťahov, ako aj potenciálu virtuálnej prítomnosti.

Práca z domu (úplná alebo čiastočná) sa od 16. marca 2020 stala skutočnosťou pre všetkých zamestnancov. Postupným zavádzaním tejto organizácie, ktorú si vyžiadali okolnosti, došlo k prirodzenému zrodu výziev v novom kontexte, ako je: dematerializácia a zjednodušovanie rozhodovacích tokov, podpora nezávislosti spolu‑pracovníkov a zabezpečenie kvality ich výkonov, revízia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, symbióza a spolupráca s inštitúciou, priblíženie sa externým partnerom – inštitucionálnym alebo občianskym – vďaka možnostiam, ktoré ponúkajú nové technológie.

Keď v budúcnosti dôjde k zrušeniu obmedzení súvisiacich s pandémiou, bude prináležať inštitúcii, aby uchovala pozitívne aspekty tohto vývoja v rámci návratu do profesijného života, ktorého podmienky budú nové a obohatené. Prekážky, ktoré bolo potrebné prekonať, tak predstavujú skúsenosti, ktoré prispeli k tomu, že sme tak individuálne, ako aj kolektívne silnejší, zodpovednejší a solidárnejší. Ak sa inštitúcii podarilo úspešne čeliť takémuto nepriaznivému kontextu, bolo to práve vďaka angažovanosti a súdržnosti jej spolupracovníkov, ako aj obetavosti a starostlivosti jej vedenia. V budúcnosti sa bude môcť spoliehať na tieto kvality, aby pripravila opätovné začlenenie svojich zamestnancov do prostredia, kde mobilita a zodpovednosť budú patriť medzi obnovené aspekty jej organizácie.

C | Hodnotenie činnosti Súdneho dvora v čase pandémie

Pokračovanie súdnej činnosti Súdneho dvora v čase pandémie bolo výsledkom opatrení prijatých nielen s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie európskeho súdnictva, ale aj s cieľom pokračovať v informovaní občanov Únie o ich právach a činnosti európskych súdov. Či už ide o vývoj systému umožňujúceho vystupovať pred súdom na diaľku so simultánnym tlmočením, alebo o opatrenia vnútornej a vonkajšej komunikácie Súdny dvor preukázal iniciatívu a schopnosť prispôsobiť sa. Keďže vstup do budov inštitúcie bol znemožnený a následne podrobený prísnym zdravotným predpisom, nevyhnutne sa upúšťalo od bežných návštev zo strany verejnosti a odborníkov, ako aj od konzultácií diel v priestoroch knižnice, no aj napriek tomu sa podarilo prijať alternatívne riešenia..

V období od 25. mája do 22. decembra 2020 bolo zabezpečených 252 pojednávaní (ktoré sa mohli týkať viacerých vecí prejednávaných tým istým rozhodovacím zložením). Z tohto počtu sa prostredníctvom videokonferencie uskutočnilo 40 pojednávaní na Súdnom dvore s (jedným až štyrmi) účastníkmi konania na diaľku a 38 pojednávaní na Všeobecnom súde s (jedným až tromi) účastníkmi konania na diaľku..

Život inštitúcie, ako aj jej administratívna činnosť naďalej pokračovali: v období od marca 2020 do decembra 2020 prijala inštitúcia viacerých nových členov. Nástup do funkcie nového francúzskeho generálneho advokáta Jeana Richarda de la Tour bol novátorský: jeho zloženie sľubu sa totiž uskutočnilo na diaľku prostredníctvom obrazoviek v prítomnosti predsedu Súdneho dvora Lenaertsa, prvého generálneho advokáta Szpunara a tajomníka Calota Escobara. Neskôr mohli byť na účely zloženia sľubu pred Súdnym dvorom v jeho priestoroch prítomní 10. septembra Athanasios Rantos, grécky generálny advokát, 6. októbra Jan Passer, český sudca na Súdnom dvore, a Ineta Ziemele, lotyšská sudkyňa na Súdnom dvore, pričom sa naďalej uplatňovali nevyhnutné opatrenia na ochranu zdravia..

Všetky služby inštitúcie museli od marca prispôsobiť svoj spôsob internej komunikácie. Práve prostredníctvom videokonferencií sa mohli tímy stretnúť a pokračovať vo svojej práci na diaľku. Na účely interných alebo medziinštitucionálnych stretnutí sa tak v priemere organizovalo viac ako 150 videokonferencií alebo audiokonferencií týždenne..

Pokiaľ ide o externú komunikáciu, Súdny dvor pristúpil k súboru riešení na diaľku vďaka sociálnym sietiam a technologickým prostriedkom, aby mohol komunikovať tak so špecializovanou alebo odbornou verejnosťou, ako aj so širokou verejnosťou a aby jeho rozhodnutia mohli byť naďalej zverejňované náležitým spôsobom (pozri s. 76)..

Súdny dvor tiež počas celého roka zorganizoval 29 prezenčných protokolárnych udalostí pri dodržaní mimoriadne vysokých požiadaviek, ako aj 5 oficiálnych návštev a 5 slávnostných zasadnutí. V tomto rámci mohol Súdny dvor prijať 171 vnútroštátnych sudcov. Hoci sa väčšina týchto návštev uskutočnila v období pred zavedením obmedzení prístupu, ktoré si vyžadoval boj proti šíreniu koronavírusu, Súdny dvor mohol periodicky hostiť niektoré dôležité udalosti (slávnostný záväzok členov Európskej prokuratúry 28. septembra, slávnostné zasadnutie pri príležitosti nástupu do funkcie sudkyne Inety Ziemeleovej a sudcu Jana Passera 6. októbra), ktorých priebeh musel byť prispôsobený zdravotným obmedzeniam..

Členovia a zamestnanci inštitúcie sa môžu spoľahnúť na knižničný fond, ktorý zahŕňa 285 000 zväzkov (z toho 155 000 diel týkajúcich sa predovšetkým práva Európskej únie), viac ako 6 300 elektronických kníh, 490 predplatených periodík v tlačenom formáte, ako aj niekoľko stoviek v elektronickom formáte, ktoré sú dostupné prostredníctvom databáz (viac ako stovka). V rámci uverejňovania judikatúry bolo v Zbierke za rok 2020 uverejnených 35 019 dokumentov. Od 13. marca 2020 pristúpila informačná kancelária k uplatňovaniu rôznych spôsobov využívania dokumentárnych zdrojov na diaľku s cieľom kompenzovať používateľom zatvorenie čitárne (159 prípadov digitalizácie na požiadanie a 724 diel, ktoré boli požičané cez Biblio‑drive, autonómne zariadenie na vypožičanie a vrátenie diel)..

Na to, aby inštitúcia reagovala na obmedzenia pohybu uložené členskými štátmi, vytvorila systém videokonferencií, ktorý výnimočne umožňuje zástupcom účastníkov konania, ktorí sa fyzicky nemôžu dostaviť do Luxemburgu, zúčastniť sa na pojednávaní na diaľku pri dodržaní viacjazyčnosti. Dvaja používatelia tohto systému sa podelili v tejto súvislosti o svoje skúsenosti.

Vystupovanie pred súdom na diaľku

„Je mi cťou byť pozvaná Súdnym dvorom Európskej únie (SDEÚ), aby som sa podelila tak o svoju skúsenosť s využitím videokonferencie v rámci pojednávaní na Súdnom dvore, ako aj o svoje dojmy týkajúce sa tohto systému.

Na úvod treba zdôrazniť, že s digitalizáciou sa v Európskej únii začalo dávno pred rokom 2020. Tento rok však zostane zapísaný v histórii nielen z dôvodu pandémie COVID‑19 a jej následkov, ale aj z dôvodu prelomových zmien, ku ktorým došlo v oblasti digitalizácie, a v súvislosti s využívaním videokonferencií v rámci pojednávaní na SDEÚ.

Je to tak preto, lebo pandémia COVID‑19, hoci zoznam jej negatívnych dôsledkov je dlhý, uľahčila získanie digitálnych zručností a urýchlila zavedenie každodenných digitálnych riešení. Podniky, inštitúcie a jednotlivci preto začali využívať digitálne riešenia, či už na zlepšenie svojho každodenného života, zlepšenie a zefektívnenie práce alebo zlepšenie komunikácie tak s vnútroštátnymi súdmi, ako aj so SDEÚ.

V roku 2020 mali členské štáty a účastníci konaní prebiehajúcich pred SDEÚ možnosť zúčastniť sa na pojednávaniach pred Súdnym dvorom prostredníctvom videokonferencií. Vďaka tejto technológii mohli členské štáty a účastníci konania vyjadrovať svoje názory počas pojednávaní a odpovedať nielen na otázky položené SDEÚ, ale aj na otázky a pripomienky ostatných účastníkov konania a členských štátov. Rovnako ako na prezenčných pojednávaniach, je aj počas videokonferencie dostupná tlmočnícka služba, ktorá je výsledkom veľkého množstva práce, ktorú vynaložili tlmočníci na simultánny preklad ústnych vystúpení počas pojednávaní, aby všetci účastníci mohli porozumieť tomu, o čom sa hovorí.

Priebeh pojednávaní zostal nezmenený s tou výnimkou, že splnomocnení zástupcovia členských štátov a zástupcovia účastníkov konania môžu zostať vo svojej krajine a zúčastniť sa na pojednávaní na diaľku. Takáto možnosť so sebou prináša samozrejme veľa výhod, akými sú pohodlie, bezpečnosť a úspora času, keďže odpadá potreba cestovať, ale aj nevýhod, ako napríklad nemožnosť preniknúť do duše SDEÚ, pričom ide o úžasnú skúsenosť, ktorá sa opakuje pri každom vstupe do pojednávacej miestnosti SDEÚ na účely osobného vystúpenia pred Súdnym dvorom.

Treba zdôrazniť, že SDEÚ tým, že poskytol možnosť, aby sa v rámci pojednávaní využívali videokonferencie, preukázal tak svoju schopnosť prispôsobiť sa okolnostiam, ako aj to, že konania musia aj napriek zdravotnej kríze pokračovať.“.

Nové výzvy tlmočenia na diaľku

Uskutočnenie pojednávaní, na ktorých sa niektorí účastníci konania zúčastnili na diaľku, sa významným spôsobom dotklo aj práce tlmočníkov.

Externý tlmočník zo španielskej kabíny, ktorý pravidelne pracuje pre Súdny dvor, vysvetľuje, čo znamenalo pracovať ako tlmočník pre európske inštitúcie, konkrétne pre Súdny dvor, v tomto roku 2020.

„Rok 2020 bol atypický pre všetkých. Všetkým tlmočníkom pandémia najprv spôsobila úplné zastavenie činností najmä z dôvodu zrušenia medzinárodných stretnutí. Pri obnovení činnosti boli pracovné podmienky úplne iné. Pre externých tlmočníkov táto nová ‚normálna situácia‘ znamenala určité výzvy: ako sa premiestniť vzhľadom na cestovné obmedzenia a ako pracovať v bezpečných sanitárnych a technických podmienkach? Používanie videokonferencií, ktoré umožňovali zorganizovať online stretnutia, vyvolávalo určité obavy, pokiaľ ide o spoľahlivosť pripojení na diaľku a kvalitu zvuku, ktorá je zriedka rovnocenná s kvalitou v miestnosti. Úsilie porozumieť rečníkom je zdvojnásobené a únava sa dostaví rýchlejšie ako predtým.

Myslím si však, že pripojenia na diaľku na Súdnom dvore majú počas pojednávaní vo všeobecnosti dobrú kvalitu. Je síce nemožné zabezpečiť stálu optimálnu kvalitu, ale podľa môjho názoru sa robí všetko na jej dosiahnutie, najmä vďaka vopred vykonaným testom s tlmočníkmi. Okrem toho existuje výborný systém na účely včasného informovania strán a tlmočníkov o zmenách súvisiacich s novými pracovnými podmienkami a požadovanými prípravami. Externí tlmočníci sú na to jasne upozornení už pri uzavretí zmluvy.

Pozoruhodné úsilie vynaložila inštitúcia na zabezpečenie zachovania čo najlepších možných pracovných podmienok. Vážnosť a prísnosť sanitárnych opatrení na mňa urobili dojem: okrem toho, čo sa robí zvyčajne, tlmočníci nezdieľajú ani zariadenia (notebooky, slúchadlá), ani kancelárie.

Už sa teda nedelíme ani o tú istú kabínu, takže je teraz ťažšie komunikovať alebo jednoducho počúvať tlmočenie kolegov. To môže zabrániť zabezpečeniu jednotnej terminológie, ktorú používame. Musíme sa vopred koordinovať. Keď nastane určitá ťažkosť (terminologická otázka, technický problém atď.), je zložitejšie pomôcť si navzájom počas tlmočenia. Pokiaľ ide o niektoré otázky, komunikujeme gestami, alebo s niektorými prostredníctvom mobilu alebo chatových správ.

V tomto kontexte je príprava pojednávania podstatná a Súdny dvor je navyše jedinou inštitúciou, v ktorej tlmočníci ZKT venujú celý jeden pracovný deň, rovnako ako stáli tlmočníci, takejto príprave. V tejto súvislosti som si prakticky nevšimol rozdiel od začiatku pandémie. Naši kolegovia sú stále k dispozícii, aj keď e‑maily a SMS‑ky sú možno využívané častejšie, a na chodbách sa už neodohrávajú žiadne neformálne rozhovory.

Domnievam sa, že na začiatku mali mnohí obavy z dôsledkov, ktoré môže mať pandémia na naše povolanie. Po prvotnom šoku sa však našli riešenia a prispôsobili sme sa, aby sme sa opäť vrátili na správnu koľaj.“.

Dialóg s právnickou obcou a širokou verejnosťou pokračoval aj v roku 2020. Aj pri zachovaní tradičných kanálov sa tento dialóg zintenzívnil na virtuálnej úrovni najmä vďaka službám videokonferencií a platformám sociálnych sietí..

Riaditeľstvo pre komunikáciu naďalej využívalo tradičné komunikačné prostriedky, ale dôraz sa kládol na posilnené využívanie sociálnych médií. V období od 16. marca do 22. decembra 2020 bolo uverejnených 142 tlačových komuniké. Účty Súdneho dvora na platformách Twitter a LinkedIn (vo francúzštine a v angličtine) boli vo veľkej miere využívané na informovanie o aktualitách Súdneho dvora: 668 správ sa zaslalo cez platformu Twitter s cieľom informovať „followerov“. Tieto správy boli predovšetkým určené tak na upriamenie pozornosti, pokiaľ ide o najdôležitejšie veci riešené počas nasledujúceho týždňa, ako aj na sprostredkovanie uverejnenia tlačových komuniké..

Organizácia návštev je pre Súdny dvor dôležitou činnosťou v rámci jeho politiky otvárania sa a šírenia vedomostí nielen vo vzťahu k právnickej obci a študentom práva, ale aj vo vzťahu k európskym občanom. Zdravotné opatrenia zavedené od marca 2020 pribrzdili tak organizáciu takýchto návštev, ako aj prijímanie návštevníkov. Hoci celkový počet – 127 skupín predstavujúcich celkovo 3 729 návštevníkov – je nižší než súčty za predchádzajúce roky (18 099 osôb v roku 2019), Súdny dvor vedel opäť nájsť nové spôsoby, ako sprístupniť svoje budovy a informovať o svojich činnostiach na diaľku. Ponúkol tak stretnutia s úradníkmi Súdneho dvora na digitálnych platformách, ktoré umožnili virtuálnu návštevu komplexu budov Paláca, ako aj webináre organizované „na mieru“ počas dvoch dní s účasťou členov, referendárov a administrátorov Súdneho dvora. Tieto webináre umožnili 798 osobám, aby v rámci 21 virtuálnych návštev mohli sledovať prezentácie..

Súdny dvor prostredníctvom riaditeľstva pre komunikáciu zaslal 173 tlačových komuniké (a to celkovo 2 292 jazykových verzií) s cieľom informovať odborníkov a širokú verejnosť (3 366 adresátov zapísaných do zoznamov pre šírenie e‑mailom) o svojich rozhodnutiach, ale aj o udalostiach týkajúcich sa fungovania inštitúcie. Webstránka curia.europa.eu mala viac ako 6,6 milióna zhliadnutí a bolo konzultovaných viac ako 27 miliónov stránok.

Inštitúcia bola naďalej prítomná na sociálnych sieťach tým, že uverejnila 702 tweetov na Twitteri prostredníctvom svojich dvoch účtov vo francúzskom a v anglickom jazyku. Na LinkedIn bolo tiež uverejnených 273 správ.

Vzhľadom na to, že nebolo možné organizovať také prezenčné stretnutia, akým je každoročný deň otvorených dverí, pristúpilo sa k využitiu potenciálu sociálnych médií, aby verejnosť celého sveta mohla získať informácie o fungovaní Súdneho dvora. Výlučne prostredníctvom sociálnych médií sa zorganizovali tri virtuálne podujatia pri príležitosti Dňa Európy (9. máj), Európskeho dňa spravodlivosti (24. október) a výročia prvého zriadenia Súdneho dvora (4. december): prezentácia rozsudkov Súdneho dvora, animácie o určitých témach judikatúry, otázky a odpovede. Najmä pre tieto udalosti počet followerov Súdneho dvora počas roka neustále rástol, aby presiahol 90 000 followerov na platforme LinkedIn a 100 000 followerov na platforme Twitter. Tieto tri udalosti mali na Twitteri celkovo 1 713 000 videní, zatiaľ čo na LinkedIne to bolo 258 000.

Pre novinárov sa súbežne organizovali online brífingy venované aktualitám súvisiacim s konaniami. 11 brífingov navštívilo celkovo 94 novinárov.

V súlade s uplatniteľnou právnou úpravou Súdny dvor poskytol prístup k svojim administratívnym dokumentom, ako aj k svojim historickým archívom v rámci 103 žiadostí. Súdny dvor tiež odpovedal na 17 174 žiadostí o informácie zo strany občanov, ktoré sa týkali tak prebiehajúcich konaní, ako aj judikatúry, jeho fungovania alebo kompetencií.

Súdna sieť Európskej únie, ktorá bola vytvorená v marci 2017 pri príležitosti 60. výročia Rímskych zmlúv a ktorá združuje ústavné a najvyššie súdy členských štátov, sa niekoľkokrát stretla prostredníctvom videokonferencií v rámci dvoch tematických skupín nazvaných „Inovácie“ a „Právna terminológia“. Tieto stretnutia boli príležitosťou na výmenu poznatkov o používaní nových technológií na podporu súdnej činnosti a výmenu prekladateľských zdrojov, ktoré by mohli byť využívané vnútroštátnymi súdmi.

Multilingvizmus je súčasťou podstaty priebehu súdnych konaní na Súdnom dvore. Ak by to tak nebolo, občania by nemali prístup k európskym súdom ani k ich judikatúre, ktorá je pritom základom ich práv a povinností. S vypuknutím zdravotnej krízy Generálne riaditeľstvo pre multilingvizmus (GRM) muselo pokračovať pri zabezpečení ochrany zamestnancov v plnení svojej úlohy, ktorá je mu zverená.

Pred vypuknutím pandémie prebehli prvé mesiace roka bez ťažkostí. GRM koncom februára aktivovalo svoju krízovú operačnú jednotku a naplánovalo realizáciu plánov zabezpečenia kontinuity v úzkej koordinácii s ostatnými službami Súdneho dvora a kanceláriami sudcov a generálnych advokátov.

Dňa 13. marca, tri dni pred celoštátnou izoláciou, boli všetci zamestnanci informovaní, že bude znemožnený vstup do budov Súdneho dvora. Absolútnou prioritou bola ochrana zdravia kolegov a predchádzanie šíreniu vírusu. Po zabezpečení tohto dvojitého cieľa bol postup GRM vedený snahou o kontinuitu služby. Hoci najprv bolo potrebné preukázať agilitu a tvorivosť na účely riešenia špecifických aspektov tejto krízy, následne prišla na rad skúška vytrvalosti vzhľadom na nepredvídateľnú a stále neistú dĺžku trvania tejto krízy.

Pokiaľ ide konkrétne o právny preklad, v rámci kolektívnych, ako aj individuálnych cieľov sa v prvom rade prihliadalo, v rámci prvých opatrení na omedzenia pohybu, a pokiaľ to situácia odôvodňovala, aj na osobné pomery zamestnancov generálneho riaditeľstva (izolácia, prítomnosť detí v domácnosti atď.). Keďže kríza bola všeobecná, dočasný pokles kapacity bol kompenzovaný znížením dopytu po prekladoch. Následne organizačné opatrenia a osobné nasadenie každého, v spojení s nepretržitým investovaním do nových technológií a optimalizovanou externalizáciou, umožnili obnoviť produkčnú kapacitu, pričom kontinuita služby nebola v žiadnom okamihu ohrozená.

Pokiaľ ide o tlmočníctvo, otázka zabezpečenia kontinuity mala inú tvár. Pojednávania totiž museli byť zrušené alebo odložené na neskorší dátum ako 25. máj. Obdobie od 13. marca do 25. mája teda bolo využité na vypracovanie protokolu pojednávaní, ktorý mal zabezpečiť zdravotnú bezpečnosť všetkých účastníkov, ako napríklad obmedzenie obsadenia každej tlmočníckej kabíny len na jedného tlmočníka. Navyše vzhľadom na ťažkosti s cestovaním, ktorým museli čeliť zástupcovia účastníkov konania, bol zavedený systém účasti na pojednávaniach na diaľku, ktorý umožnil vyhnúť sa odkladu veľkého počtu pojednávaní. Tento nový prvok predstavoval technickú, kognitívnu a organizačnú výzvu, ktorá bola úspešne zvládnutá (pozri s. 15 a 74 až 76). Napokon tlmočnícka služba sa tiež prispôsobila prerušeniu pojednávaní tým, že sa venovala rôznym úlohám spojeným s odborným vzdelávaním a zdokonaľovaním (jazykové kurzy, online tlmočnícke cvičenia a jazykové výmeny), ako aj s propagáciou tlmočníckeho povolania v oblasti práva (jazykové webináre a moduly).

GRM tak zúročilo nasadenie a zmysel pre zodpovednosť svojich zamestnancov, vzájomnú pomoc, ako aj veľký prínos nových technológií na zabezpečenie kontinuity služieb právneho prekladu a tlmočenia.

Napokon adaptačná schopnosť GRM sa prejavila jednak dematerializáciou tokov dokumentov, organizáciou školení a porád na diaľku, a to aj na účely zachovania určitej spolupatričnosti a nepretrhnutia sociálnych väzieb prispievajúcich k pohode všetkých, a jednak politikou pravidelného informovania prostredníctvom e‑mailov generálneho riaditeľa alebo informačných listov.

Výsledok je úmerný úrovni vynaloženého úsilia. V roku 2020 sa totiž s prispením všetkých dotknutých osôb mohli vykonávať tlmočnícke služby počas prednesov účastníkov konania a mohli byť zabezpečené potrebné preklady; úplný multilingvizmus mohol byť zabezpečený tak v záujme osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ako aj v záujme občanov, a to takmer obvyklým spôsobom počas tohto roka, ktorý predstavoval skúšku pre všetkých.

Rok 2020 je pre Riaditeľstvo informačných technológií (RIT) rokom poznačeným reaktivitou a mimoriadnou adaptabilitou, a preto je aj historickým rokom.

Pri spustení všeobecného systému práce na diaľku bolo hlavnou prioritou poskytnúť službám Súdneho dvora možnosť čo najefektívnejšie pokračovať v práci napriek kontextu izolácie.

Pred tým, ako bol zamestnancom 13. marca 2020 vydaný pokyn týkajúci sa práce z domu, sme už vybavili naše podporné tímy tak, aby mohli zo svojho bydliska reagovať na žiadosti o pomoc. Už niekoľko dní pred rozhodnutím o zovšeobecnení systému práce na diaľku, týkajúceho sa všetkých zamestnancov Súdneho dvora už polovica zamestnancov informatickej podpory (Helpdesk) pracovala zo svojho bydliska, čo nám umožnilo overiť, že táto služba riadne funguje v režime na diaľku a je pripravená poskytovať podporu užívateľom, ktorí museli zo dňa na deň zmeniť miesto výkonu práce. S cieľom umožniť všetkým užívateľom na Súdnom dvore disponovať pracovným vybavením, aby mohli pracovať z domu ako z kancelárie, sme od februára urýchlili program mobility, ktorý práve prebiehal, a poskytli sme vybavenie všetkým tým, ktorí ho ešte nemali.

Niekoľko dní po začatí izolácie sme desaťnásobne zvýšili kapacitu našich internetových liniek, aby sme dokázali čeliť rapídne zvýšenej potrebe pripojení medzi Súdnym dvorom a vonkajším svetom. Toto sa mohlo uskutočniť vďaka mobilizácii zúčastnených oddelení, ktoré vynaložili všetko úsilie na uskutočnenie tejto operácie v mimoriadne krátkom čase.

Komunikácia a spolupráca boli hlavnými heslami našej činnosti počas krízy súvisiacej s COVID‑19, a to tak v súvislosti so súdnymi, ako aj administratívnymi aktivitami, tak na vnútornej, ako aj vonkajšej úrovni. Najviditeľnejšími úspechmi sú novozavedená zabezpečená videokonferenčná služba, prostredníctvom ktorej bolo možné zorganizovať zasadnutia sudcov a porady komôr (15 za týždeň), ako aj stretnutia riaditeľstiev inštitúcie (150 za týždeň). Táto služba takisto umožnila Súdnemu dvoru a Všeobecnému súdu, aby sa uskutočnilo 77 pojednávaní s účastníkmi konania na diaľku.

Kríza spojená s COVID‑19 priniesla výzvy, ale poskytla tiež príležitosť urýchliť digitálnu transformáciu, ktorá prebiehala v rámci inštitúcie. Po počiatočnom sústredení našich zdrojov na stabilitu informatických a telekomunikačných služieb v kontexte krízy sme pokračovali v ďalších našich aktivitách a projektoch obvyklým tempom, pričom sme ich prispôsobili tak, aby zodpovedali novým potrebám spôsobeným krízou, ako napríklad posilnením nezávislosti užívateľov vo vzťahu k nástrojom práce na diaľku. Napriek krízovej situácii sme tiež pokračovali v našom projekte digitálnej transformácie, najmä v rámci realizácie projektu integrovaného systému spravovania vecí (SIGA), ako aj v programoch operačnej stability.

Rok 2020 teda nebol pre RIT rokom zachovania status quo, ale rokom adaptácie a vývoja.