Súdna činnosť

Účinkom právnej úpravy Flámskeho regiónu (Belgicko) bolo stanovenie povinnosti predchádzajúceho omračovania zvierat na účely ich zabitia. Vzhľadom na to, že tým bolo dotknuté zabíjanie zvierat na náboženské účely, židovské a moslimské združenia chceli dosiahnuť zrušenie tejto právnej úpravy. Súdny dvor, ktorý rozhodoval o prejudiciálnej otázke, ktorú položil belgický súd, konštatoval, že predmetná právna úprava, ktorá nebráni zvratnému omráčeniu, ktoré nespôsobuje smrť zvieraťa, a ktorá nebráni uvádzaniu výrobkov pochádzajúcich zo zvierat, ktoré boli zabité rituálne mimo Flámskeho regiónu, do obehu, zabezpečuje spravodlivú rovnováhu medzi slobodou náboženského vyznania zaručenou Chartou a dobrými životnými podmienkami zvierat, ktoré sú zakotvené v ZFEÚ (pozri oddiel „Ochrana spotrebiteľa“). Rozsudok Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i. zo 17. decembra 2020, C‑336/19

V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti Súdny dvor rozhodol, že obmedzenia financovania organizácií občianskej spoločnosti zo strany osôb usadených mimo Maďarska, ktoré zaviedol tento členský štát, nie sú v súlade s právom Únie. Tieto obmedzenia sú najmä v rozpore s povinnosťami, ktoré členským štátom vyplývajú nielen z požiadavky voľného pohybu kapitálu podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale aj z ustanovení Charty týkajúcich sa slobody združovania, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov (pozri oddiel „Ochrana osobných údajov“). Rozsudok Komisia/Maďarsko (Transparentnosť združení) z 18. júna 2020, C‑78/18

V inej žalobe o nesplnenie povinnosti týkajúcej sa Maďarska Súdny dvor analyzoval národný zákon o vysokoškolskom vzdelávaní z hľadiska Charty. Tento zákon podmieňoval výkon činnosti vysokoškolského vzdelávania v Maďarsku inštitúciami vyššieho vzdelávania so sídlom mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) existenciou medzinárodnej dohody medzi Maďarskom a tretím štátom, v ktorom má dotknutá inštitúcia svoje sídlo, a výkonom vzdelávacích činností touto inštitúciou v krajine svojho pôvodu. Súdny dvor zdôraznil, že takéto podmienky sú v rozpore s akademickou slobodou, slobodou zakladať inštitúcie vyššieho vzdelávania a slobodou podnikania. Rozsudok Komisia/Maďarsko (Vyššie vzdelávanie) zo 6. októbra 2020, C‑66/18

Naliehavé prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom sa týkalo zásady rovnosti zaobchádzania s vlastnými štátnymi príslušníkmi a občanmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Súdny dvor uviedol, že Charta sa uplatňuje v prípade, že členský štát (v tejto veci Chorvátsko) musí rozhodnúť o žiadosti tretieho štátu (v tomto prípade Ruska) o vydanie, ktorá sa týka štátneho príslušníka iného tretieho štátu, ktorý je členským štátom Európskeho združenia voľného obchodu a zmluvnou stranou Dohody o EHP (Island). V dôsledku toho členský štát, ktorému bola doručená žiadosť o vydanie, musí overiť, či dotknutý štátny príslušník nebude podrobený trestu smrti, mučeniu alebo neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu v treťom štáte, ktorý podal žiadosť o vydanie. Rozsudok Ruska Federacija z 2. apríla 2020, C‑897/19 PPU

V kontexte dvoch naliehavých prejudiciálnych konaní týkajúcich sa systémových alebo všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o nezávislosť súdnej moci v Poľsku, Súdny dvor rozhodol, že výkon európskeho zatykača (EZ) vydaného poľským súdnym orgánom možno odmietnuť len vtedy, ak vzhľadom na osobnú situáciu dotknutej osoby, povahu daného protiprávneho konania a skutkové okolnosti, na základe ktorých bol tento EZ vydaný, existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že táto osoba bude v prípade odovzdania poľským orgánom vystavená skutočnému riziku porušenia jej základného práva na spravodlivý proces zaručeného Chartou. Rozsudok Openbaar Ministerie zo 17. decembra 2020, C‑354/20 PPU a i.

Súdny dvor vyhlásil za neprípustné dve prejudiciálne otázky týkajúce sa poľskej právnej úpravy disciplinárnych konaní voči sudcom z roku 2017. Zdôraznil však, že skutočnosť, že vnútroštátne súdy položili prejudiciálne otázky, ktoré sa ukázali ako neprípustné, neodôvodňuje začatie disciplinárnych konaní voči nim. Pripomenul, že nie je prípustné, aby vnútroštátne ustanovenia vystavovali vnútroštátnych sudcov disciplinárnym konaniam z dôvodu, že predložili Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania. Skutočnosť, že nedochádza k vystaveniu disciplinárnym konaniam alebo sankciám z tohto dôvodu, totiž predstavuje záruku, ktorá je inherentnou súčasťou nezávislosti súdnej moci. Rozsudok Miasto Łowicz a Prokurator Generalny z 26. marca 2020, C‑558/18 a C‑563/18

Súdny dvor navyše konštatoval, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie v oblasti konaní o poskytovaní medzinárodnej ochrany a v oblasti návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Konkrétne obmedzenie prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane, neoprávnené zaistenie žiadateľov o túto ochranu v tranzitných priestoroch, ako aj vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín do pohraničnej oblasti bez dodržania záruk spojených s konaním o návrate predstavujú porušenia práva Únie. Rozsudok Komisia/Maďarsko zo 17. decembra 2020, C‑808/18

V rámci troch žalôb o nesplnenie povinnosti podaných Komisiou proti Poľsku, Maďarsku a Českej republike Súdny dvor rozhodol, že tieto tri členské štáty si tým, že odmietli postupovať v súlade s dočasným mechanizmom premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie. Tieto členské štáty sa nemôžu odvolávať na udržiavanie verejného poriadku, ani na zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti a ani na údajnú nefunkčnosť mechanizmu premiestnenia na to, aby sa vyhli vykonávaniu tohto mechanizmu. Rozsudok Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika z 2. apríla 2020, C‑715/17 a i.

Pokiaľ ide o spracovanie údajov, Súdny dvor potvrdil, že právo Únie v zásade bráni vnútroštátnym právnym úpravám, ktoré na účely boja proti trestným činom alebo kriminalite ukladajú poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť všeobecne a nediferencovane odovzdávať orgánom verejnej moci údaje o prenose dát a polohe používateľov alebo ich uchovávať. Spresnil však, že sú prípustné výnimky s cieľom reagovať na vážne hrozby pre národnú bezpečnosť, s cieľom boja proti závažným trestným činom alebo s cieľom predchádzať vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti. Rozsudky Privacy International a La Quadrature du Net a i. zo 6. októbra 2020, C‑623/17 , C‑511/18 a C‑520/18

Súdny dvor napokon konštatoval, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie, pretože uložilo obmedzenia, pokiaľ ide o financovanie organizácií občianskej spoločnosti zo strany osôb usadených mimo jeho územia. Maďarský zákon totiž pod hrozbou sankcií ukladá organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré prijímajú zahraničnú pomoc vo výške presahujúcej určitú prahovú hodnotu, povinnosti týkajúce sa registrácie, podávania vyhlásenia a zverejňovania. Súdny dvor konštatoval, že tieto obmedzenia sú diskriminačné a v rozpore nielen s voľným pohybom kapitálu a so slobodou združovania, ale aj so zásadami rešpektovania súkromného života (pozri oddiel „Únia založená na hodnote ľudskej osobnosti a na právnom štáte“) a ochrany osobných údajov. Rozsudok Komisia/Maďarsko (Transparentnosť združení) z 18. júna 2020, C‑78/18

Vo veciach týkajúcich sa zariadených priestorov ponúkaných na prenájom na internetovej stránke Airbnb Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje požiadavku povolenia na opakovaný prenájom priestoru určeného na bývanie na krátke časové obdobia príležitostným zákazníkom, ktorí tam nemajú nahlásený pobyt, je v súlade s právom Únie. Súdny dvor totiž konštatoval, že boj proti nedostatku nehnuteľností na bývanie určených na prenájom predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý odôvodňuje takúto právnu úpravu. Rozsudok Cali Apartments z 22. septembra 2020, C‑724/18 a i.

V oblasti nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Súdny dvor usúdil, že v zmluvách o hypotekárnom úvere podmienka stanovujúca uplatnenie pohyblivej úrokovej sadzby založenej na referenčnom indexe vnútroštátnych sporiteľní predstavuje nekalú podmienku, pokiaľ nie je jasná a zrozumiteľná. Ak ide o takýto prípad, vnútroštátne súdy ju môžu nahradiť podmienkou založenou na iných kritériách stanovených zákonom s cieľom vyhnúť sa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom pre spotrebiteľov, ako je vyhlásenie neplatnosti úverovej zmluvy. Rozsudok Gómez del Moral Guasch z 3. marca 2020, C‑125/18

Súdny dvor tiež spresnil, že hoci vnútroštátna právna úprava môže stanoviť premlčaciu lehotu na podanie žaloby spotrebiteľa o vrátenie finančných prostriedkov, táto lehota nesmie byť menej výhodná ako lehota stanovená pre podobné žaloby, ani nesmie spotrebiteľovi znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon jeho práv. Rozsudok Raiffeisen Bank z 9. júla 2020, C‑698/18 a i.

V oblasti označovania kozmetického výrobku Súdny dvor rozhodol, že údaj o „funkcii“, ktorý musí byť uvedený na jeho vnútornom a vonkajšom obale, musí jasne informovať spotrebiteľa o používaní a spôsobe použitia tohto výrobku. Údaje týkajúce sa príslušných upozornení, ktoré treba dodržať pri používaní tohto výrobku, jeho funkcie a zložiek sa totiž nemôžu nachádzať v podnikovom katalógu, na ktorý odkazuje symbol zobrazujúci ruku s otvorenou knihou, ktorý je umiestnený na vnútornom alebo vonkajšom obale. Rozsudok A.M./E.M. zo 17. decembra 2020, C‑667/19

V oblasti ochrany spotrebiteľov a životného prostredia Súdny dvor rozhodol, že výrobca automobilov nemôže vo svojich vozidlách inštalovať softvér, ktorý by mohol skresliť výsledky testov typového schvaľovania týkajúcich sa emisií znečisťujúcich plynov. Spotrebitelia, ktorým bola spôsobená ujma v dôsledku kúpy nezákonne manipulovaných vozidiel, môžu podať žalobu proti výrobcovi automobilov na súdoch členských štátov, v ktorých im boli tieto vozidlá predané. Škoda nadobúdateľa sa totiž prejaví v členskom štáte, v ktorom nadobudne vozidlo za cenu vyššiu, ako je jeho skutočná hodnota. Rozsudok CLCV a i. zo 17. decembra 2020, C‑693/18 / Rozsudok Verein für Konsumenteninformation z 9. júla 2020, C‑343/19

Lepšia ochrana spotrebiteľov a životného prostredia vyplýva aj z rozsudku Všeobecného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť PlasticsEurope, medzinárodného združenia, ktoré zastupuje a chráni záujmy podnikov vyrábajúcich a dovážajúcich výrobky z plastov, a bolo potvrdené rozhodnutie Európskej chemickej agentúry, podľa ktorého sa bisfenol A podriaďuje autorizácii ako látka s vlastnosťami endokrinných disruptorov s možnými závažnými účinkami na životné prostredie. Rozsudok PlasticsEurope zo 16. decembra 2020, T‑207/18

Dva rozsudky vyhlásené v roku 2020 sa týkajú spotreby mäsa. Súdny dvor v jednom z týchto rozsudkov rozhodol, že právo Únie nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá povinnosť omráčenia, ktoré predchádza zabitiu zvierat (pozri oddiel „Únia založená na hodnote ľudskej osobnosti a na právnom štáte“). V druhom rozsudku Všeobecný súd zamietol žalobu dvoch najväčších svetových výrobcov a distribútorov mäsa, ktorí sa usilovali dosiahnuť zrušenie nariadenia, na základe ktorého im bolo z dôvodov verejného zdravia zakázané vyvážať určité výrobky živočíšneho pôvodu do Únie. V danej veci totiž brazílske orgány neposkytli v prípade niektorých vnútroštátnych prevádzkarní záruky vyžadované v Únii v oblasti verejného zdravia. Rozsudok Centraal Israëlitisch Consistorie van België zo 17. decembra 2020, C‑336/19 / Rozsudok BRF a SHB Comercio e Industria de Alimentos z 8. júla 2020, T‑429/18

K sporu medzi leteckou spoločnosťou TAP a cestujúcim došlo v súvislosti s odškodnením tohto cestujúceho za meškanie na prílete približne 24 hodín v prípade letu z Fortalezy (Brazília) do Osla (Nórsko) s medzipristátím v Lisabone (Portugalsko). Toto meškanie vyplynulo zo skutočnosti, že v rámci predchádzajúceho letu bolo lietadlo, ktoré uskutočnilo let medzi Lisabonom a Oslom, presmerované s cieľom vysadiť cestujúceho, ktorý fyzicky napadol ďalších cestujúcich. Súdny dvor rozhodol, že rušivé správanie cestujúceho v leteckej doprave môže oslobodiť dopravcu od jeho povinnosti poskytnúť náhradu za zrušenie alebo veľké meškanie dotknutého letu alebo nasledujúceho letu prevádzkovaného týmto dopravcom s tým istým lietadlom. Rozsudok Transportes Aéreos Portugueses z 11. júna 2020, C‑74/19

Kazašskému cestujúcemu bol odmietnutý nástup do lietadla v Larnake (Cyprus) na let rumunskej leteckej spoločnosti Blue Air do Bukurešti (Rumunsko). Toto odmietnutie nástupu do lietadla bolo odôvodnené predložením cestovných dokladov, ktoré boli posúdené ako nedostatočné. Súdny dvor, ktorému cyperský súd položil otázku, usúdil, že nie je úlohou leteckého dopravcu, aby sám s konečnou platnosťou konštatoval nedostatočnosť takýchto dokladov a že v prípade spochybnenia zo strany cestujúceho prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla. V opačnom prípade má cestujúci teda právo na náhradu a pomoc, ktoré stanovuje právo Únie. Rozsudok Blue Air z 30. apríla 2020, C‑584/18

Taliansky orgán hospodárskej súťaže vytýkal spoločnosti Ryanair, že na svojej internetovej stránke zverejnila ceny leteckých dopravných služieb, ktoré v rámci ich prvej zmienky neuvádzali niektoré základné položky. Súdny dvor, ktorému bola v tejto súvislosti položená otázka, konštatoval, že leteckí dopravcovia musia pri uverejnení svojich cenových ponúk na internete a pri prvotnej ponuke uviesť výšku DPH týkajúcej sa vnútroštátnych letov, poplatkov za platbu kreditnou kartou, ako aj poplatkov za registráciu, ak sa alternatívne neponúka žiadny spôsob bezplatnej registrácie. Rozsudok Ryanair z 23. apríla 2020, C‑28/19

Súdny dvor, ktorému položil otázku odvolací súd v Helsinkách (Fínsko), konštatoval, že cestujúci v leteckej doprave, ktorý súhlasil s cestovaním na presmerovanom lete, v prípade ktorého bol leteckým dopravcom ten, ktorý mal zabezpečiť pôvodne plánovaný let a ktorý tento let zrušil, má nárok na náhradu z dôvodu veľkého meškania presmerovaného letu. Rozsudok Finnair z 12. marca 2020, C‑832/18

V spore medzi nemeckou žiačkou s bydliskom vo Francúzsku a spolkovou krajinou Porýnie‑Falcko, kde navštevuje strednú školu, Súdny dvor rozhodol, že podmienenie náhrady nákladov na školskú prepravu bydliskom v dotknutej spolkovej krajine predstavuje nepriamu diskrimináciu cezhraničných pracovníkov a ich rodín, ktorá je v zásade zakázaná právom Únie. V prípade školskej prepravy do spolkovej krajiny Porýnie‑Falcko takáto podmienka bydliska nie je odôvodnená naliehavým dôvodom všeobecného záujmu súvisiacim s organizáciou systému školstva. Rozsudok Landkreis Südliche Weinstraße/PF a i. z 2. apríla 2020, C‑830/18

Súdny dvor zamietol žaloby o neplatnosť podané Maďarskom a Poľskom proti smernici, ktorá posilňuje práva vyslaných pracovníkov. Uviedol, že s prihliadnutím najmä na vývoj vnútorného trhu po postupnom rozširovaní Únie mohol normotvorca Únie pristúpiť k prehodnoteniu záujmov podnikov, ktoré využívajú slobodu poskytovať služby, a záujmov ich pracovníkov vyslaných do hostiteľského členského štátu, aby sa zabezpečilo, že táto sloboda poskytovať služby sa uskutočňuje za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže medzi týmito podnikmi a podnikmi so sídlom v tomto členskom štáte. Rozsudky Maďarsko a Poľsko/Parlament a Rada z 8. decembra 2020, C‑620 a 626/18

V rámci veci týkajúcej sa holandského dopravného podniku, ktorý využíval prácu vodičov pochádzajúcich z Nemecka a Maďarska, Súdny dvor rozhodol, že smernica o vysielaní pracovníkov sa v zásade uplatňuje na cestnú dopravu, a to najmä na medzinárodnú dopravu. V dôsledku toho sa kolektívne zmluvy hostiteľského členského štátu uplatňujú na pracovníkov, ktorí sú vyslaní do tohto členského štátu. Skutočnosť, že vodič pracujúci v medzinárodnej cestnej doprave, ktorý bol daný k dispozícii podniku usadenému v hostiteľskom členskom štáte, dostáva v tomto členskom štáte pokyny týkajúce sa jeho úloh, pričom tam začína alebo končí s ich plnením, však sama osebe nestačí na vyvodenie záveru, že tento vodič bol vyslaný do tohto členského štátu. Rozsudok Federatie Nederlandse Vakbeweging z 1. decembra 2020, C‑815/18

Španielska letecká spoločnosť Vueling bola odsúdená v trestnom konaní za sociálny podvod vo Francúzsku po tom, čo poistila svoj palubný personál, vyslaný na parížske letisko Roissy‑Charles De Gaulle, v rámci španielskeho systému sociálneho zabezpečenia namiesto francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia. Podľa Súdneho dvora však toto konečné konštatovanie podvodu nemôže zaväzovať francúzske občianskoprávne súdy, na ktoré boli podané návrhy na náhradu škody, pokiaľ v rozpore s právom Únie uvedenému konštatovaniu nepredchádzal dialóg so španielskou inštitúciou, ktorý by jej umožnil opätovne preskúmať spis a prípadne zrušiť alebo odobrať osvedčenia potvrdzujúce to, že pracovníci podliehajú španielskym právnym predpisom. Rozsudok CRPNPAC a Vueling Airlines z 2. apríla 2020, C‑370/17 a i.

Pokiaľ ide o právo na platenú dovolenku za kalendárny rok, Súdny dvor spresnil, že pracovníkovi, ktorý bol protiprávne prepustený a neskôr opätovne prijatý na svoje predchádzajúce pracovné miesto, sa priznáva toto právo aj za obdobie medzi týmito dvoma udalosťami, hoci počas tohto obdobia skutočne nepracoval. Ak však pracovník počas predmetného obdobia mal nové zamestnanie, môže si uplatniť nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorý zodpovedá obdobiu, počas ktorého vykonával toto zamestnanie, výlučne voči novému zamestnávateľovi. Rozsudok Vărchoven kasacionen săd na Republika Bulgaria a Iccrea Banca z 25. júna 2020, C‑762/18 a i.

Súdny dvor bol tiež vyzvaný, aby preskúmal zákonnosť poskytnutia štátnych prostriedkov dvom poskytovateľom zdravotného poistenia pôsobiacim pod dohľadom slovenských orgánov v rámci systému povinného zdravotného poistenia. Konštatoval, že tento systém napriek existencii určitej hospodárskej súťaže medzi rôznymi, tak súkromnými, ako aj verejnými subjektmi, na ktoré sa vzťahuje, sleduje sociálny cieľ a uplatňuje zásadu solidarity. V dôsledku toho rozhodol, pričom potvrdil rozhodnutie Komisie, že na prípad oboch predmetných poskytovateľov sa nevzťahujú pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci. Rozsudok Komisia a Slovensko/Dôvera zdravotná poisťovňa z 11. júna 2020, C‑262/18 P a i.

Súdny dvor tiež preskúmal povahu subvencií, ktoré vo forme úľav na sociálnych odvodoch zamestnancov poskytlo Francúzsko rybárom a chovateľom vodných živočíchov, ktorí boli dotknutí stroskotaním lode Erika a silnými búrkami v roku 1999. Konštatoval, že tieto úľavy sa týkali nákladov, ktoré nezaťažovali podniky, ale ich zamestnancov. V dôsledku toho tieto úľavy neposkytovali týmto podnikom žiadnu výhodu, takže pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci, ktoré sa vzťahujú výlučne na podniky, sa na túto situáciu neuplatňovali. Súdny dvor teda čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie nariaďujúce Francúzsku vymáhať tieto subvencie. Rozsudok Ministre de l‘Agriculture et de l‘Alimentation/Compagnie des pêches de Saint‑Malo

zo 17. septembra 2020, C‑212/19Naopak, Súdny dvor uložil Taliansku povinnosť zaplatiť paušálnu pokuty vo výške 7,5 milióna eur a denné penále vo výške 80 000 eur za to, že nevymáhalo pomoc vo výške približne 13,7 milióna eur, ktorá bola protiprávne poskytnutá hotelovému sektoru na Sardínii. Hoci totiž Komisia v roku 2008 nariadila Taliansku, aby túto pomoc vymáhalo a Súdny dvor v roku 2012 konštatoval nesplnenie povinnosti Talianskom v tejto súvislosti, tento členský štát si stále nesplnil svoju povinnosť vymáhania. Komisia preto podala druhú žalobu o nesplnenie povinnosti s cieľom uložiť Taliansku peňažné sankcie, pričom Súdny dvor tejto žalobe vyhovel. Rozsudok Komisia/Taliansko z 12. marca 2020, C‑576/18

Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie o kvalifikácii záväzných daňových stanovísk v prospech spoločnosti Apple ako protiprávnej štátnej pomoci. Podľa Komisie poskytlo Írsko spoločnosti Apple približne 13 miliárd eur ako protiprávnu daňovú výhodu, ktorú mal teda členský štát vymáhať od jej príjemcu. Všeobecný súd však konštatoval, že Komisii sa nepodarilo dostatočne preukázať, že by predmetné záväzné daňové stanoviská poskytovali spoločnosti Apple selektívnu hospodársku výhodu a predstavovali štátnu pomoc v jej prospech. Rozsudok Írsko/Komisia a Apple Sales International z 15. júla 2020, T‑778/16 a T‑9892/16

Rovnako Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým bola za protiprávnu vyhlásená pomoc poskytnutá autonómnou oblasťou Valencia (Španielsko) v prospech španielskych futbalových klubov Valencia CF a Elche CF. Podľa Komisie mala táto pomoc formu záruk v prospech združení prepojených s týmito klubmi, a to na účely pokrytia bankových úverov, ktoré tieto združenia upísali s cieľom podieľať sa na zvýšení základného imania klubu, s ktorým boli prepojené. Všeobecný súd však konštatoval, že v rozhodnutí Komisie došlo k viacerým pochybeniam najmä v súvislosti s existenciou porovnateľných záruk na trhu. Rozsudky Valencia Club de Fútbol a Elche Club de Fútbol z 12. marca 2020, T‑732/16 a T‑901/16

Naproti tomu Všeobecný súd zamietol žaloby proti rozhodnutiu Komisie, ktorým bola pomoc autonómneho regiónu Sardínia v prospech viacerých leteckých spoločností zabezpečujúcich lety na Sardíniu vyhlásená za protiprávnu. Táto pomoc, ktorej cieľom bolo zlepšiť letecké spojenie ostrova a zabezpečiť jeho propagáciu ako turistickej destinácie, bola príjemcom poskytnutá prostredníctvom prevádzkovateľov hlavných letísk na Sardínii. Všeobecný súd potvrdil, že pomoc nebola poskytnutá týmto prevádzkovateľom, ale dotknutým leteckým spoločnostiam, ktoré ju teda musia vrátiť. Rozsudky Volotea, Germanwings a easyJet z 13. mája 2020, T‑607/17, T‑716/17 a T‑8/18

Všeobecný súd tiež potvrdil rozhodnutie Komisie, podľa ktorého španielsky daňový systém uplatniteľný na určité dohody o finančnom lízingu, ktoré uzavreli lodenice s hospodárskymi záujmovými združeniami (HZZ), predstavuje ako investičný nástroj umožňujúci získať daňové výhody schému štátnej pomoci v prospech členov dotknutých HZZ. Podľa Komisie táto schéma, v rámci ktorej námorná spoločnosť nenadobúda plavidlo priamo od lodenice, ale prostredníctvom HZZ, je čiastočne nezlučiteľná s vnútorným trhom v rozsahu, v akom aj námorným spoločnostiam umožňuje získať zníženie kúpnej ceny lodí postavených španielskymi lodenicami o 20 až 30 %. Rozsudok Španielsko/Komisia z 23. septembra 2020, T‑515/13 RENV a i.

Všeobecný súd napokon potvrdil rozhodnutie, ktorým Komisia konštatovala, že neobmedzená verejná záruka, ktorú poskytlo Francúzsko v prospech IFP Énergies nouvelles (IFPEN) francúzskej verejnoprávnej inštitúcie poverenej najmä úlohami výskumu a vývoja v oblastiach energetiky, bola opatrením, ktoré čiastočne predstavovalo štátnu pomoc. Všeobecný súd konštatoval, že IFPEN a Francúzsko nedokázali vyvrátiť domnienku, podľa ktorej poskytnutie takejto záruky predstavovalo pre jej príjemcu hospodársku výhodu vo vzťahu k jeho konkurentom. Rozsudok Francúzsko/Komisia a i. z 5. októbra 2020, T‑479/11 RENV a i.

Všeobecný súd potvrdil existenciu – preukázanú Komisiou – kartelu na trhu s čipmi pre karty medzi viacerými podnikmi, ktoré koordinovali svoju cenovú politiku. Všeobecný súd však znížil pokutu uloženú Komisiou, najmä v prípade spoločnosti Infineon, pričom zohľadnil obmedzený počet protisúťažných kontaktov, ktoré mala táto spoločnosť so svojimi konkurentmi, ako aj nedostatok dôkazov týkajúcich sa jedného z kontaktov zistených Komisiou. Rozsudok Infineon Technologies z 8. júla 2020, T‑758/14 RENV

Všeobecný súd po prvýkrát rozhodoval o zákonnosti právnej úpravy prijatej medzinárodným športovým zväzom. Všeobecný súd konštatoval, že právna úprava International Skating Union (Medzinárodná korčuliarska únia) bránila slobodnej hospodárskej súťaži tým, že upravovala sankcie voči športovcom zúčastňujúcim sa na súťažiach v rýchlokorčuľovaní, ktoré táto únia nepovolila. Všeobecný súd dospel k záveru, že obmedzenia vyplývajúce zo systému predchádzajúceho povolenia stanoveného predmetnou právnou úpravou nemožno odôvodniť cieľom ochrany integrity športu. Rozsudok International Skating Union zo 16. decembra 2020, T‑93/18

Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje zneužitie dominantného postavenia zo strany Lietuvos geležinkeliai AB (LG), národnej železničnej spoločnosti Litvy, na litovskom trhu železničnej nákladnej dopravy. LG uzavrela so spoločnosťou Orlen zmluvu o nákladnej železničnej doprave na prepravu ropných výrobkov do západnej Európy. V nadväznosti na spor so spoločnosťou LG chcela Orlen zveriť túto nákladnú dopravu Národnej železničnej spoločnosti Lotyšska. Keďže LG zrušila železničnú trasu spájajúcu miesto odchodu tovaru v Litve s Lotyšskom, zabránila lotyšskému konkurenčnému podniku uzavrieť zmluvu so spoločnosťou Orlen. Takéto správanie bolo považované za zneužitie dominantného postavenia. Rozsudok Lietuvos geležinkeliai AB z 18. novembra 2020, T‑814/17

V rámci sporu medzi spoločnosťou prevádzkujúcou hotel v Nemecku a spoločnosťou založenou podľa holandského práva Booking.com BV prevádzkujúcou platformu rezervácie ubytovania, Súdny dvor, na ktorý sa obrátil nemecký súd, rozhodol, že hotel používajúci platformu Booking.com môže podať proti tejto spoločnosti žalobu na súde členského štátu, v ktorom je tento hotel usadený, a to o zdržanie sa konania údajne predstavujúceho zneužitie dominantného postavenia. Booking.com tvrdila, že žaloba proti nej mala byť podaná na súde členského štátu, v ktorom sa nachádza jej sídlo, čo je tvrdenie, s ktorým sa Súdny dvor nestotožnil. Rozsudok Wikingerhof GmbH & Co. KG/Booking.com BV. z 24. novembra 2020, C‑59/19

Dominantné postavenie na trhu s elektronickými komunikáciami a na trhu médií môže ohroziť pluralizmus informácií. Táto úvaha inšpirovala taliansku právnu úpravu, ktorá podnikom s významným vplyvom na prvom trhu zakazovala získať významný hospodársky rozmer na druhom trhu. V kontexte nepriateľskej kampane s cieľom nadobudnúť akcie talianskej spoločnosti Mediaset, ktorú začala francúzska spoločnosť Vivendi, a v súvislosti so spormi, ktoré nasledovali, však Súdny dvor rozhodol, že takáto právna úprava, pokiaľ nie je spôsobilá chrániť pluralizmu informácií, predstavuje zakázanú prekážku slobody usadiť sa. Rozsudok Vivendi SA z 3. septembra 2020, C‑719/18

V oblasti koncentrácií podnikov Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie zamietajúce projekt nadobudnutia spoločnosti Telefónica UK spoločnosťou Hutchison 3G UK. Rozhodol, že Komisia nepreukázala, že takéto nadobudnutie by spôsobilo významnú prekážku účinnej hospodárskej súťaže na britskom trhu mobilných telekomunikačných služieb. Tiež uviedol, že Komisia nepreukázala, že by takáto koncentrácia viedla k zvýšeniu cien služieb a k zníženiu ich kvality. Rozsudok CK Telecoms UK Investments z 28. mája 2020, T‑399/16

V inej maďarskej veci Súdny dvor rozhodol, že osobitné dane vyberané v Maďarsku z obratu telekomunikačných podnikov a podnikov v odvetví maloobchodného predaja sú zlučiteľné s právom Únie. Tieto podniky, ktorých väčšinovými vlastníkmi sú fyzické alebo právnické osoby z iných členských štátov, dosahujú na dotknutých maďarských trhoch najvyššie obraty, a preto znášajú predovšetkým tieto osobitné dane. Súdny dvor však rozhodol, že táto okolnosť odráža hospodársku realitu týchto trhov, a teda nepredstavuje diskrimináciu voči týmto podnikom. Rozsudky Vodafone Magyarország a Tesco‑Global Áruházak z 3. marca 2020, C‑75/18 a C‑323/18

V roku 2020 Všeobecný súd vydal svoje prvé štyri rozsudky týkajúce sa rozhodnutí Európskej centrálnej banky (ECB) o uložení peňažných sankcií na základe prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. Čiastočne tak zrušil tri rozhodnutia z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia. Nebolo totiž uvedené nijaké spresnenie, pokiaľ ide o metodiku, ktorú ECB uplatnila na účely stanovenia výšky uložených sankcií. Rozsudky VQ/ECB z 8. júla 2020, T‑203/18,T‑576/18,T‑577/18,T‑578/18

Pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť nevyhnutnú na platnosť ochrannej známky, Všeobecný súd pripomenul, že tvar, o ktorého zápis ako trojrozmernej ochrannej známky sa žiada, nemá túto spôsobilosť, pokiaľ sa významne neodlišuje od noriem alebo zvyklostí dotknutého odvetvia. V prípade šnúrky do topánok uviedol, že novosť jej tvaru a krása jej dizajnu samy osebe nepostačujú na vyvodenie záveru o existencii rozlišovacej spôsobilosti. Funkciou ochrannej známky je totiž označiť obchodný pôvod výrobku a umožniť tak spotrebiteľom spojiť určité výrobky s určitým podnikom. Rozsudok Hickies z 5. februára 2020, T‑573/18

V rovnakom duchu, ale v prípade obrazovej ochrannej známky, Všeobecný súd uviedol, že motív zobrazujúci hlavu leva obkolesenú reťazou predstavuje rozšírenú a typickú formu gombíkov a bižutérie, a teda nemá rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k týmto výrobkom. Všeobecný súd však v inej veci EUIPO vytýkal, že na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním v prípade ochrannej známky tvorenej motívom zobrazujúcim šachovnicový vzor na kabelkách a batožinách nezohľadnil niektoré dôkazy. Rozsudky Pierre Balmain z 5. februára 2020, T‑331/19 a T‑332/19 / Rozsudok Louis Vuitton Malletier z 10. júna 2020, T‑105/19

Slovná ochranná známka tiež nemá rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ sa obmedzuje na opis charakteristickej vlastnosti výrobku, pre ktorý sa žiada o jej zápis. Všeobecný súd konštatoval, že slovná ochranná známka WAVE pre akváriové lampy môže mať rozlišovaciu spôsobilosť, pretože výraz „wave“ neopisuje vlastnosť týchto lámp. Rozsudok Tetra GmbH z 23. septembra 2020, T‑869/19

Práve z hľadiska nízkej rozlišovacej spôsobilosti dvoch označení zobrazujúcich roh na účely označenia poštových služieb Všeobecný súd vylúčil pravdepodobnosť zámeny medzi nimi. Zobrazenie poštového rohu na často žltom podklade zvyčajne používajú vnútroštátni prevádzkovatelia poštových služieb v rámci Únie. Verejnosť si teda nespojí poštový roh alebo žltú farbu s určitou spoločnosťou, ale všeobecnejšie s neurčeným počtom vnútroštátnych prevádzkovateľov poštových služieb. Rozsudok Deutsche Post z 11. novembra 2020, T‑25/20

Súdny dvor tiež, pokiaľ ide o pravdepodobnosť zámeny medzi dvoma ochrannými známkami, ktoré však v tomto prípade boli prihlásené v súvislosti so športovými výrobkami a odevmi, rozhodol, že dobré meno futbalového hráča Lionela Messiho je spôsobilé neutralizovať akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny medzi jeho ochrannou známkou MESSI a staršou ochrannou známkou MASSI patriacou španielskej spoločnosti. Rozsudok Messi zo 17. septembra 2020, C‑449/18 a i.

V inej veci týkajúcej sa posúdenia pravdepodobnosti zámeny Všeobecný súd tiež zdôraznil, že prítomnosť toho istého výrazu v rámci dvoch ochranných známok (v danom prípade výrazu „Teruel“ v ochranných známkach AIRESANO BLACK El IBERICO DE TERUEL a JAMON DE TERUEL CONSEJO REGULADOR DE LA DENOMINACION DE ORIGEN) nie je dostatočným dôvodom na vznik pravdepodobnosti zámeny. Rozsudok Consejo Regulador z 28. mája 2020, T‑696/18

Pokiaľ ide o kritérium podobnosti medzi dvoma ochrannými známkami, Všeobecný súd konštatoval, že slovná ochranná známka LOTTOLAND, prihlásená pre služby v oblasti priemyslu, vykazuje značnú podobnosť so staršími obrazovými ochrannými známkami LOTTO, ktoré boli prihlásené pre hazardné hry. Uviedol však, že medzi nimi neexistuje žiadna väzba, najmä vzhľadom na odlišnú povahu dotknutých služieb a príslušných skupín verejnosti. Z dôvodu tejto absencie väzby používanie ochrannej známky LOTTOLAND nečestne neťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena starších ochranných známok a nepredstavuje pre tieto ochranné známky riziko ujmy. Rozsudok Lottoland z 11. novembra 2020, T‑820/19

Niekedy dochádza k tomu, že spor týkajúci sa označení s rozlišovacou spôsobilosťou nie je sporom medzi jednotlivcami alebo podnikmi, ale členskými štátmi, ako je to v spore týkajúcom sa používania výrazu „Teran“ pre odrodu viniča v Slovinsku a Chorvátsku. Po pristúpení Slovinska k Únii v roku 2004 bol tento názov uznaný ako chránené označenie pôvodu (CHOP). V roku 2017 nariadenie stanovilo, že výraz „Teran“ sa môže po pristúpení Chorvátska k Únii v roku 2013 používať aj pre určité chorvátske vína. Všeobecný súd zamietol návrh Slovinska na zrušenie tohto nariadenia, ktoré umožňuje, aby CHOP pokojne koexistovali bez toho, aby boli dotknuté zásady právnej istoty a legitímnej dôvery. Rozsudok Slovinsko/Komisia z 9. septembra 2020, T‑626/17

Všeobecný súd zamietol žalobu na určenie, že Európska rada protiprávne odmietla vylúčiť českého predsedu vlády zo zasadnutí tejto inštitúcie týkajúcich sa prijatia viacročného finančného rámca Únie 2021/2027 z dôvodu údajného konfliktu záujmov. Všeobecný súd totiž usúdil, že len členské štáty majú právomoc určiť spomedzi svojich príslušných hláv štátov alebo predsedov vlád, ktorá z týchto osôb ich má zastupovať na zasadnutiach Európskej rady, a stanoviť dôvody, ktoré môžu viesť k tomu, že niektorá z týchto osôb ich nemôže zastupovať na zasadnutiach tejto inštitúcie. Uznesenie Wagenknecht zo 17. júla 2020, T‑715/19

Pán Shindler a ďalší štátni príslušníci Spojeného kráľovstva sa dlhodobo zdržiavajú v Taliansku a vo Francúzsku. Preto neboli oprávnení zúčastniť sa ani na referende o Brexite ani na parlamentných voľbách v roku 2017, hoci tieto hlasovania boli rozhodujúce pre zachovanie ich postavenia občanov Únie. Preto podali na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhali „konštatovania nečinnosti“ Komisie z dôvodu jej „protiprávneho opomenutia spočívajúceho v nezachovaní európskeho občianstva“. Všeobecný súd žalobu zamietol a rozhodol, že Komisia nemá právomoc prijať záväzný akt určený na zachovanie európskeho občianstva niektorých štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Uznesenie Shindler zo 14. júla 2020, T‑627/19