V máji 2004 pristúpilo k Európskej únii desať nových členských štátov. Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko vyjadrili svoju vieru v projekt európskej integrácie. O dve desaťročia neskôr spolu s týmito členskými štátmi oslavujeme 20. výročie ich pristúpenia. Najväčšie rozšírenie, aké kedy Únia zažila, a to tak z hľadiska počtu obyvateľov, ako aj počtu krajín, nám otvorilo nové obzory. Spoločnému právnemu priestoru Únie dalo novú tvár obohatenú o novú kultúrnu a intelektuálnu rozmanitosť. Pre Úniu to bola veľká výzva vzhľadom na stupeň integrácie dosiahnutý v roku 2004 na jednej strane a na hospodársku, historickú a jazykovú pestrosť desiatich nových členských štátov na strane druhej. Toto pristúpenie si od nich vyžadovalo veľké úsilie a neochvejné odhodlanie uskutočniť potrebné politické, hospodárske a právne reformy. Na úrovni Súdneho dvora viedol súčasný príchod desiatich členských štátov k hlbokým a trvalým zmenám v systéme práce.
Pri príležitosti výročia tejto významnej udalosti Súdny dvor organizuje v máji 2024 kolokvium s názvom „Súdny dvor oslavuje 20 rokov od pristúpenia 10 štátov k Európskej únii: nový ústavný moment pre Európu“, s cieľom zhodnotiť skúsenosti získané rozšírením a posilnením európskej integrácie. Kolokvium sa bude zaoberať vplyvom rozšírenia v roku 2004 z politického, právneho a hospodárskeho hľadiska tak na samotnú Úniu, ako aj na desať nových členských štátov. Konkrétne sa kolokvium zameria na to, ako desať nových členských štátov prispelo k rozvoju Únie ako „únie hodnôt“ založenej na spoločných hodnotách, ako sú demokracia, právny štát, základné práva a rešpektovanie menšín.
Rok 2024 bude okrem toho rokom, v ktorom sa bude implementovať politická dohoda dosiahnutá v roku 2023 o čiastočnom prenesení právomoci rozhodovať v prejudiciálnom konaní zo Súdneho dvora na Všeobecný súd. V rámci tejto implementácie sa budú najmä meniť Rokovacie poriadky Súdneho dvora a Všeobecného súdu, a tiež sa budú rôzne upravovať pracovné postupy oboch súdov a každodenné fungovanie inštitúcie, ako napríklad informačné systémy.
Okrem toho sa inštitúcia pri pokračujúcej digitálnej transformácii prispôsobuje novým výzvam a budúcim príležitostiam, najmä v oblasti umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti. Vyvíjajú a skúmajú sa nové nástroje, predovšetkým tie, ktoré sú založené na technikách umelej inteligencie, s cieľom pomôcť obom súdom pri plnení ich úloh, a optimalizovať súdne postupy. Používanie týchto nástrojov musí zaručiť kontrolu údajov a dodržiavanie základných práv a etických zásad. Nariadenie 2023/2841, ktorého cieľom je zabezpečiť spoločnú vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti vo všetkých inštitúciách Únie, má priamy vplyv na Súdny dvor a zahŕňa najmä vytvorenie vnútorného rámca na riadenie rizík spojených s kybernetickou bezpečnosťou, ako aj pravidelné hodnotenie účinnosti týchto opatrení s prihliadnutím na vývoj rizík.
