A | Súdny dvor v roku 2023
Na Súdny dvor možno podať hlavne:
- návrhy na začatie prejudiciálneho konania
Keď má vnútroštátny súd pochybnosti o výklade normy Únie alebo o jej platnosti, preruší konanie, ktoré vedie, a podá návrh na Súdny dvor. Po vysvetlení, ktoré získa z rozhodnutia Súdneho dvora, môže vnútroštátny súd rozhodnúť v spore, ktorý mu je predložený. Vo veciach, ktoré si vyžadujú odpoveď vo veľmi krátkej lehote (napríklad vo veciach azylu, hraničnej kontroly, únosu detí, atď.), je upravené naliehavé prejudiciálne konanie („PPU“);
-
priame žaloby, v ktorých sa navrhuje:
- zrušenie aktu Únie („žaloba o neplatnosť“) alebo
- určenie, že členský štát nedodržiava právo Únie („žaloba o nesplnenie povinnosti“). Pokiaľ členský štát nevyhovie rozsudku, v ktorom bolo určené, že si nesplnil svoju povinnosť, môže ďalšia žaloba, nazvaná žaloba „o dvojité nesplnenie povinnosti“, viesť Súdny dvor k uloženiu peňažnej sankcie tomuto členskému štátu;
- odvolania podané proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, na základe ktorých môže Súdny dvor zrušiť rozhodnutie Všeobecného súdu;
- žiadosti o stanovisko k zlučiteľnosti dohody, ktorú Únia zamýšľa uzavrieť s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou so Zmluvami (podané členským štátom alebo európskou inštitúciou).
Činnosť a vývoj Súdneho dvora
Posledné mesiace roka 2023 sa niesli v znamení rokovaní o legislatívnom návrhu, ktorý Súdny dvor predložil Európskemu parlamentu a Rade v novembri 2022 s cieľom po prvé preniesť na Všeobecný súd právomoc Súdneho dvora rozhodovať v prejudiciálnom konaní v šiestich osobitných oblastiach (daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, colný kódex, colné zaradenie tovaru v kombinovanej nomenklatúre, náhrada škody a pomoc cestujúcim, ako aj systém obchodovania semisnými kvótami skleníkových plynov) a po druhé rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu predchádzajúceho prijatia odvolaní proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, ktorý nadobudol účinnosť v máji 2019. Cieľom tohto legislatívneho návrhu je zabezpečiť v záujme prístupu osôb podliehajúcich súdnej právomoci ku kvalitnej spravodlivosti poskytovanej v primeraných lehotách lepšiu rovnováhu v pracovnom zaťažení medzi Súdnym dvorom a Všeobecným súdom, ktorý má od júla 2022 dvoch sudcov na každý členský štát (spolu 54).
Súdny dvor sa tak bude môcť viac sústrediť na svoje hlavné úlohy ústavného a najvyššieho súdu Únie. Rovnako ako v posledných rokoch sú totiž pre spory vedené na Súdnom dvore, či už na základe návrhov na začatie prejudiciálneho konania alebo priamych žalôb (najmä žalôb o nesplnenie povinnosti), charakteristické citlivé otázky, ktoré pravidelne vyžadujú rozhodovanie veľkej komory, ako napríklad zachovanie hodnôt právneho štátu v kontexte vnútroštátnych reforiem súdnictva, azylová a prisťahovalecká politika, ochrana osobných údajov a uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže v digitálnom veku, boj proti diskriminácii, ako aj otázky životného prostredia, energetiky a klímy.
Čiastočné prenesenie právomoci rozhodovať o prejudiciálnych otázkach na Všeobecný súd bude založené na dvoch základných zásadách vyplývajúcich z požiadaviek právnej istoty, rýchlosti a transparentnosti: po prvé zásade „jednotkého kontaktného miesta“, podľa ktorej každý návrh na začatie prejudiciálneho konania musí byť vždy predložený Súdnemu dvoru, ktorý určí, či vec v prejudiciálnom konaní patrí alebo nepatrí výlučne do jednej alebo viacerých uvedených osobitných oblastí, a po druhé zásade úplného postúpenia všetkých návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkajú výlučne niektorej z týchto špecifických oblastí. Na druhej strane, ak vec nespadá výlučne do týchto špecifických oblastí, najmä pokiaľ vyvoláva samostatné otázky výkladu primárneho práva alebo Charty základných práv Európskej únie, bude sa ňou zaoberať Súdny dvor.
Postúpenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu však nemá vplyv na jeho možnosť vrátiť vec Súdnemu dvoru, ak usúdi, že si vyžaduje zásadné rozhodnutie, ani na možnosť Súdneho dvora výnimočne preskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu v prípade vážneho rizika narušenia jednoty alebo vnútorného súladu práva Únie.
Po niekoľkých mesiacoch skúmania a rokovaní sa v decembri 2023 dosiahla politická dohoda o tomto legislatívnom návrhu. V rámci tejto dohody bolo najmä stanovené, že vyjadrenia alebo písomné pripomienky predložené účastníkom konania, ktorý sa zúčastnil na prejudiciálnom konaní, sa uverejnia na internetovej stránke Súdneho dvora v primeranej lehote po ukončení veci, pokiaľ tento účastník konania proti takémuto uverejneniu nenamieta.
V čase písania tejto správy ešte nebol dokončený presný harmonogram formálneho prijatia zmien Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a nebol známy ani dátum nadobudnutia účinnosti týchto zmien, pričom je potrebné vykonať ešte veľa práce, najmä pokiaľ ide o zmeny rokovacích poriadkov Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ktoré si vykonanie tejto reformy vyžaduje. Tieto, v zásade už prijaté, zmeny však nanovo vymedzujú obrysy fungovania súdov Únie v nasledujúcich rokoch.
Pokiaľ ide o zloženie Súdneho dvora, v roku 2023 došlo k zmene, ktorá súvisela s odchodom generálneho advokáta Pitruzzellu po jeho vymenovaní za sudcu talianskeho Ústavného súdu.
Štatistické údaje za uplynulý rok opäť poukazujú na intenzitu činnosti Súdneho dvora v posledných rokoch. V roku 2023 bolo Súdnemu dvoru predložených 821 vecí, teda o niečo viac ako v roku 2022, a uzavrelo sa 783 vecí, čo je dosť podobný počet ako v predchádzajúcich troch rokoch. Priemerná dĺžka konaní bez ohľadu na povahu vecí bola 16,1 mesiaca a počet vecí prebiehajúcich k 31. decembru 2023 dosiahol číslo 1 149.
Koen Lenaerts
Predseda Súdneho dvora Európskej únie
Členovia Súdneho dvora
Súdny dvor sa skladá z 27 sudcov a sudkýň a 11 generálnych advokátov a advokátok.
Sudcovia a generálni advokáti sú vymenúvaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s výborom, ktorého úlohou je poskytovať stanovisko o vhodnosti navrhnutých kandidátov vykonávať danú funkciu. Ich funkčné obdobie je šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania.
Sú vyberaní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a spĺňajú podmienky vyžadované v ich krajinách na výkon najvyšších sudcovských funkcií, alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva.
Sudcovia a sudkyne vykonávajú svoju funkciu úplne nestranne a nezávisle.
Z vlastných radov určujú predsedu a podpredsedu. Sudcovia a generálni advokáti menujú tajomníka na funkčné obdobie šesť rokov.
Generálni advokáti majú predniesť nestranným a nezávislým spôsobom právne stanovisko, nazvané „návrhy“ vo veciach, ktoré sú im predložené. Toto právne stanovisko nie je záväzné, ale umožňuje vniesť doplňujúci náhľad na predmet sporu.
V roku 2023 nebol vymenovaný žiadny nový člen Súdneho dvora.
K. Lenaerts
L. Bay Larsen
A. Arabadžiev
A. Prechal
K. Jürimäe
C. Lycourgos
E. Regan
M. Szpunar
T. von Danwitz
F. Biltgen
N. J. Cardoso da Silva Piçarra
Z. Csehi
O. Spineanu-Matei
J. Kokott
M. Ilešič
J.-C. Bonichot
M. Safjan
S. Rodin
M. Campos Sánchez-Bordona
P. G. Xuereb
L. S. Rossi
I. Jarukaitis
P. Pikamäe
A. Kumin
N. Jääskinen
N. Wahl
J. Richard de la Tour
A. Rantos
I. Ziemele
J. Passer
D. Gratsias
M. L. Arastey Sahún
A. M. Collins
M. Gavalec
N. Emiliou
T. Ćapeta
L. Medina
A. Calot Escobar
Protokolárny poriadok od 15. novembra 2023
B | Všeobecný súd v roku 2023
Na Všeobecný súd možno v prvom stupni podať hlavne priame žaloby podané fyzickými alebo právnickými osobami (jednotlivci, spoločnosti, združenia atď.), ak sú osobne a priamo dotknuté, a členskými štátmi proti aktom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie, ako aj priame žaloby o náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo ich zamestnancami.
Veľká časť jeho sporovej agendy má ekonomickú povahu: duševné vlastníctvo (ochranné známky a dizajny Európskej únie), hospodárska súťaž, štátna pomoc a bankový a finančný dohľad.
Všeobecný súd má tiež právomoc rozhodovať vo veciach verejnej služby spory medzi Európskou úniou a jej zamestnancami.
Rozhodnutia Všeobecného súdu možno napadnúť odvolaním podaným na Súdny dvor a obmedzeným na právne otázky. Vo veciach, ktoré už boli dvakrát preskúmané (nezávislým odvolacím senátom a potom Všeobecným súdom), pripúšťa Súdny dvor odvolanie iba vtedy, ak nastoľuje otázku dôležitú pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
Činnosť a vývoj Všeobecného súdu
Marc van der Woude
Predseda Všeobecného súdu
V priebehu roka 2023 sa účinky reformy Všeobecného súdu, ktorá stanovila zdvojnásobenie počtu jeho sudcov a sudkýň (nariadenie č. 2015/2422), plne prejavili. Svedčia o tom aj súdne štatistiky. Všeobecný súd ukončil 904 z 868 začatých vecí (okrem 404 rovnakých vecí začatých na konci roka), čím znížil počet prebiehajúcich konaní. Okrem toho priemerná dĺžka konania sa zachovala na uspokojivej úrovni: priemerne 18,2 mesiaca, čo je ukazovateľ efektívneho vybavovania vecí.
Všeobecný súd zároveň konsolidoval svoju prax spočívajúcu v postúpení väčšieho počtu vecí rozšíreným rozhodovacím zloženiam. V roku 2023 bolo 13,6 % vecí ukončených v rozšírených rozhodovacích zloženiach a až 120 vecí bolo takýmto zloženiam postúpených. V prípade niektorých mimoriadne dôležitých vecí už Všeobecný súd neváha postúpiť ich veľkej komore zloženej z 15 sudcov a sudkýň. Práve v tomto mimoriadnom zložení Všeobecný súd vyhlásil rozsudok vo veci Venezuela/Rada o reštriktívnych opatreniach prijatých Radou Európskej únie voči venezuelským podnikom a štátnym príslušníkom (T-65/18 RENV, pozri kapitolu „Návrat k významným rozsudkom roka“). Veľkej komore boli postúpené aj štyri veci podané štyrmi európskymi sudcovskými organizáciami, ktoré sa týkali poľského národného plánu obnovy a odolnosti (T-530/22 až T-533/22), a dve veci týkajúce sa reštriktívnych opatrení zavedených Európskou úniou voči Rusku v dôsledku vojny na Ukrajine (T-635/22 a T-644/22).
Tieto uspokojivé výsledky sú čiastočne výsledkom stability zloženia súdu. V roku 2023 totiž skončili vo funkcii len dvaja jeho sudcovia, a to sudcovia Frimodt Nielsen a Valančius, ktorých nahradili sudca Kalėda a sudkyňa Spangsberg Grønfeldt. Na tomto mieste im patrí poďakovanie za to, že prispeli k riadnemu výkonu spravodlivosti v Únii. V roku 2023 odišiel po 18 rokoch kvalitnej a lojálnej služby aj tajomník Coulon a nahradil ho jeho nástupca, pán Di Bucci. Pri príležitosti odchodu pána Coulona bolo zorganizované kolokvium o procesnom práve Únie, na ktorom odzneli pocty a prejavy na vysokej úrovni.
V priebehu roka 2023 Všeobecný súd pokračoval v procese modernizácie, najmä s cieľom zlepšiť vybavovanie najrozsiahlejších a najzložitejších vecí. Tieto veci, spadajúce spravidla do oblasti hospodárskeho a finančného práva, si zasluhujú proaktívny prístup, ktorému treba prispôsobiť tak mieru prideľovaných zdrojov, ako aj plánovanie prác. Tento prístup, do ktorého budú zapojení zástupcovia účastníkov konania, umožní skrátiť trvanie konania a cielenejšie reagovať na očakávania účastníkov konania.
Okrem toho s cieľom v plnej miere reagovať na legitímne očakávania osôb podliehajúcich súdnej právomoci v súvislosti s čiastočným prenesením prejudiciálnej právomoci v určitých špecifických oblastiach a s rozšírením mechanizmu predchádzajúceho prijatia odvolaní Všeobecný súd v priebehu roka 2023 pracoval na potrebnom vývoji svojej organizácie, ako aj na svojich budúcich procesných pravidlách.
Novinky v judikatúre Všeobecného súdu
Savvas S. Papasavvas
Podpredseda Všeobecného súdu
Spory, o ktorých rozhoduje Všeobecný súd, sa neustále vyvíjajú. Na základe žalôb podávanými osobami podliehajúcimi súdnej právomoci vznikajú rozsudky a každý z nich tvorí kamienok v mozaike judikatúry. Rok 2023 nebol výnimkou. Všeobecný súd riešil nové otázky v tradičných oblastiach, ale zároveň položil základy v oblastiach, kde sa judikatúra len vyvíja. Pre veľkú komoru to bola tiež príležitosť zaoberať sa konkrétnou otázkou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Preskúmanie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže je od začiatku súčasťou sporov, o ktorých Všeobecný súd rozhoduje. V tejto oblasti má preto potrebné odborné znalosti. Právne prostredie v tejto téme, rovnako ako v iných, sa však neustále mení, pričom sa neustále vynárajú nové otázky, ktoré treba preskúmať. Tak je to najmä v prípade rozsudku z 24. mája 2023, Meta Platforms Ireland/Komisia (T-451/20), v ktorom Všeobecný súd po prvýkrát preskúmal zákonnosť žiadosti o informácie prostredníctvom vyhľadávacích výrazov podľa nariadenia č. 1/2003, ako aj zákonnosť postupu s využitím virtuálnej dátovej sály na účely spracovania dokumentov obsahujúcich citlivé osobné údaje. Bolo potrebné, aby sa Všeobecný súd uistil, že Komisia obmedzila svoju žiadosť len na informácie potrebné na overenie predpokladaných porušení, ktoré odôvodňovali jej vyšetrovanie (pozri text v časti „Zameranie“).
Podobne aj režim mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie, hoci ide o tradičnú a dobre definovanú oblasť, vyvolal niekoľko zaujímavých a nových otázok. Na Všeobecný súd bola totiž podaná žaloba o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela spoločnosť International Management Group, keď do tlačených médií unikla správa o vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) týkajúca sa jej právneho postavenia. Žalobca namietal nezákonnosť konania Komisie, s ktorou uzavrel viacero dohôd, ako aj konania OLAF-u. Pri tejto príležitosti Všeobecný súd v rozsudku z 28. júna 2023, IMG/Komisia (T-752/20), spresnil podmienky, ktoré treba splniť, aby bolo preukázané dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.
Bankovníctvo a financie sú jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich oblastí súdnych sporov. Konkrétne mal Všeobecný súd rozhodnúť o rastúcom počte žalôb vyplývajúcich zo zavedenia Jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií v roku 2014. Tento mechanizmus poskytuje rámec pre krízové riadenie pri riešení krízových situácií významných bánk v niektorých členských štátoch. Opiera sa najmä o Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií, zodpovednú za prípravu a realizáciu riešenia krízových situácií bánk, ktoré sú v úpadku alebo im úpadok hrozí. Všeobecný súd najmä v niekoľkých rozsudkoch vyhlásených 22. novembra 2023 rozhodol bezprecedentným spôsobom o návrhu na zrušenie rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií týkajúceho sa možného odškodnenia akcionárov a veriteľov dotknutých v dôsledku riešenia krízových situácií bánk (spojené veci T-302/20, T-303/20 a T-307/20 Del Valle Ruíz a i./SRB, ako aj veci T-304/20 Molina Fernández/SRB, T-330/20 ACMO a i./SRB a T-340/20 Galván Fernández-Guillén/SRB).
Na záver do oblasti noviniek v judikatúre, ktoré výrazne poznačili predchádzajúci rok, nemožno nezaradiť rozsudok z 13. septembra 2023 vo veci Venezuela/Rada (T-65/18 RENV, pozri kapitolu „Návrat k významným rozsudkom roka“). Všeobecný súd zasadajúci vo veľkej komore rozhodol o zákonnosti reštriktívnych opatrení voči tretiemu štátu, v tomto prípade Venezuele, z dôvodu neustáleho zhoršovania situácie v tejto krajine z hľadiska demokracie, právneho štátu a ľudských práv. V tomto kontexte sa Všeobecný súd zaoberal citlivými otázkami práva tohto tretieho štátu byť vypočutý a údajnými porušeniami medzinárodného práva, na ktoré sa tento štát odvolával.
Členovia Všeobecného súdu
Všeobecný súd sa skladá z dvoch sudcov za každý členský štát.
Sudcovia a sudkyne sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a majú predpoklady požadované na výkon najvyšších sudcovských funkcií. Sú vymenúvaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s výborom, ktorého úlohou je poskytovať stanovisko o vhodnosti kandidátov. Ich funkčné obdobie je šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania. Spomedzi seba si sudcovia určujú na tri roky svojho predsedu a podpredsedu. Vymenúvajú tajomníka na funkčné obdobie šiestich rokov.
Sudcovia a sudkyne vykonávajú svoju funkciu úplne nestranne a nezávisle.
M. van der Woude
S. Papasavvas
D. Spielmann
A. Marcoulli
F. Schalin
R. da Silva Passos
J. Svenningsen
M. J. Costeira
K. Kowalik-Bańczyk
A. Kornezov
L. Truchot
O. Porchia
M. Jaeger
H. Kanninen
J. Schwarcz
M. Kănčeva
E. Buttigieg
V. Tomljenović
S. Gervasoni
L. Madise
N. Półtorak
I. Reine
P. Nihoul
U. Öberg
C. Mac Eochaidh
G. De Baere
R. Frendo
T. R. Pynnä
J. C. Laitenberger
R. Mastroianni
J. Martín y Pérez de Nanclares
G. Hesse
M. Sampol Pucurull
M. Stancu
P. Škvařilová-Pelzl
I. Nõmm
G. Steinfatt
R. Norkus
T. Perišin
D. Petrlík
M. Brkan
P. Zilgalvis
K. Kecsmár
I. Gâlea
I. Dimitrakopoulos
D. Kukovec
S. Kingston
T. Tóth
B. Ricziová
E. Tichy-Fisslberger
W. Valasidis
S. Verschuur
S. L. Kalėda
L. Spangsberg Grønfeldt
V. Di Bucci
Protokolárny poriadok od 27. septembra 2023
C | Judikatúra v roku 2023
- Zameranie Interakcia medzi ochranou osobných údajov a právom hospodárskej súťaže
- Zameranie Regulačná právomoc FIFA a UEFA a právo Únie
- Zameranie Ochrana osobných údajov a boj proti porušovaniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi
- Zameranie Ochrana európskych podnikov pred extrateritoriálnymi sankciami Spojených štátov
- Návrat k významným rozsudkom roka
Zameranie
Interakcia medzi ochranou osobných údajov a právom hospodárskej súťaže
Rozsudok Meta Platforms a i. zo 4. júla 2023 (C-252/21)
Nemecký Spolkový úrad pre hospodársku súťaž zakázal spoločnostiam zo skupiny Meta podmieňovať používanie sociálnej siete Facebook jej používateľmi v Nemecku spracovaním ich údajov „mimo Facebooku“ bez ich súhlasu. Usúdil, že spracovanie predmetných údajov nie je v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR), a preto predstavuje zneužitie dominantného postavenia zo strany skupiny Meta.
Súdny dvor, na ktorý sa obrátil nemecký súd v rámci sporu, ktorý proti tomuto zákazu iniciovala skupina Meta, rozhodol, že orgán hospodárskej súťaže členského štátu je oprávnený konštatovať v rámci vyšetrovania zneužitia dominantného postavenia porušenie GDPR. Musí však lojálne spolupracovať s osobitnými dozornými orgánmi zriadenými týmto nariadením. Ak skúmané konanie už bolo predmetom rozhodnutia týchto orgánov alebo Súdneho dvora, orgán pre hospodársku súťaž je viazaný ich posúdeniami týkajúcimi sa GDPR.
Súdny dvor rozhodol aj o otázke, či je možné výnimočne povoliť spracúvanie tzv. „citlivých“ údajov, ktoré je v zásade v zmysle GDPR zakázané, v prípadoch, keď dotknutá osoba takéto údaje preukázateľne zverejnila. Konštatoval, že samotná skutočnosť, že používateľ používa webové stránky alebo aplikácie, ktoré môžu odhaliť citlivé údaje, ako sú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské presvedčenie alebo sexuálna orientácia, neznamená, že preukázateľne zverejňuje svoje údaje v zmysle GDPR. To isté platí, keď používateľ zadá údaje alebo aktivuje integrované tlačidlá výberu, pokiaľ predtým výslovne nevyjadril svoje rozhodnutie, že tieto údaje chce verejne sprístupniť neobmedzenému počtu osôb.
Skutočnosť, že prevádzkovateľ siete má dominantné postavenie, nebráni používateľovi, aby platne a slobodne vyjadril súhlas so spracovaním svojich údajov. Keďže však toto dominantné postavenie môže ovplyvniť slobodu výberu používateľov, ide o dôležitý faktor pri určovaní, či bol tento súhlas skutočne platne udelený. Súdny dvor dodal, že je na prevádzkovateľovi, aby preukázal existenciu tohto súhlasu.
GDPR
Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) zjednocuje a vytvára jednotný rámec pre právo Únie v oblasti ochrany osobných údajov.
GDPR ukladá povinnosti každému subjektu bez ohľadu na to, či je verejný alebo súkromný, ak zhromažďuje osobné údaje na území Únie. Subjektom, ktoré nedodržiavajú povinnosti vyplývajúce z GDPR, hrozia rôzne druhy sankcií.
V digitálnom veku Únia v GDPR zakotvuje viacero práv jednotlivcov, ako napríklad právo na informácie, právo na zabudnutie, právo na prístup k zhromaždeným osobným údajom alebo právo na ich vymazanie, čo pomáha posilniť ochranu ich súkromného života. Pokiaľ ide o ochranu údajov, tieto pravidlá sa považujú za najprísnejšie na svete.
Údaje „mimo Facebooku“
Meta Platforms Ireland prevádzkuje v Únii internetovú sociálnu sieť Facebook. Registráciou na Facebooku jeho používatelia vyjadrujú súhlas so všeobecnými podmienkami vypracovanými touto spoločnosťou, ktoré obsahujú zásady používania údajov a súborov cookie. Podľa týchto zásad Meta Platforms Ireland zhromažďuje údaje týkajúce sa aktivít používateľov na sociálnej sieti aj mimo nej a priraďuje ich k účtom dotknutých používateľov na Facebooku. Tieto údaje, označované aj ako údaje „mimo Facebooku“, sa týkajú najmä navštevovania internetových stránok a aplikácií tretích strán, ako aj používania iných online služieb patriacich do skupiny Meta (medzi ktoré patrí Instagram a WhatsApp). Zhromažďovanie týchto údajov umožňuje personalizovať reklamné správy pre používateľov Facebooku.
Zameranie
Regulačná právomoc FIFA a UEFA a právo Únie
Rozsudok European Superleague Company z 21. decembra 2023 (C-333/21)
FIFA a UEFA sú medzinárodné futbalové federácie, ktoré riadia profesionálny futbal v Európe. Prijali pravidlá, ktoré im dávajú právomoc povoľovať európske futbalové súťaže medzi klubmi a využívať rôzne zodpovedajúce mediálne práva. UEFA organizuje aj súťaže medzi európskymi klubmi, ako je napríklad Liga majstrov.
Dvanásť európskych futbalových klubov chcelo vytvoriť projekt novej futbalovej súťaže, Superligu. Tento projekt môže ovplyvniť fungovanie medziklubových súťaží UEFA a využívanie príslušných mediálnych práv. FIFA a UEFA sa proti tomuto projektu postavili a pohrozili klubom a hráčom, ktorí by sa rozhodli na ňom zúčastniť, sankciami.
Spoločnosť zodpovedná za tento projekt, European Superleague Company, napadla pravidlá FIFA a UEFA na súde v Madride, ktorý sa obrátil na Súdny dvor s otázkou, či sú v súlade s právom Únie, ktoré zakazuje prekážky voľnej hospodárskej súťaže a slobodného poskytovania služieb.
Súdny dvor v súlade so svojou judikatúrou „Bosman“ zdôraznil, že organizovanie športových súťaží a využívanie príslušných mediálnych práv predstavujú hospodárske činnosti, ktoré patria do pôsobnosti práva Únie.
Rozhodol, že regulačné, kontrolné a sankčné právomoci, ktoré majú FIFA a UEFA v súvislosti s organizáciou potenciálne konkurenčných futbalových súťaží, ako je projekt Superliga, sa musia vykonávať transparentným, objektívnym, nediskriminačným a primeraným spôsobom, inak by došlo k porušeniu práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže a slobodného poskytovania služieb.
Súdny dvor okrem toho rozhodol, že pravidlá FIFA a UEFA týkajúce sa využívania mediálnych práv môžu byť v rozpore s právom Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ak z nich nemajú prospech jednotliví futbaloví aktéri, napríklad zabezpečením solidárneho prerozdelenia vytvorených príjmov. Súdny dvor konštatoval, že tieto pravidlá by mohli poškodiť európske futbalové kluby, podniky pôsobiace na mediálnych trhoch, ako aj spotrebiteľov a televíznych divákov, pretože by im zabránili v prístupe k novým, potenciálne inovatívnym alebo zaujímavým súťažiam.
Judikatúra „Bosman“
Súdny dvor vo svojom historickom rozsudku Bosman z 15. decembra 1995 (C-415/93) rozhodol, že výkon športu je vo všeobecnosti hospodárskou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje právo Únie. Rozhodol tiež, že voľný pohyb pracovníkov bráni:
- doložkám o štátnej príslušnosti prijatým športovými federáciami, podľa ktorých môžu športové kluby nasadzovať len obmedzený počet profesionálnych hráčov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, a
- doložkám o prestupe vydávaným týmito federáciami, podľa ktorých profesionálny futbalista, ktorý je štátnym príslušníkom niektorého členského štátu, nemôže byť po skončení zmluvy, ktorou je viazaný s klubom, zamestnaný klubom z iného členského štátu, pokiaľ tento klub nezaplatil pôvodnému klubu odškodnenie.
Súdny dvor a šport
Od rozsudku vo veci Bosman mal Súdny dvor niekoľkokrát príležitosť rozhodnúť o podmienkach výkonu športu z hľadiska hospodárskeho práva Únie:
- doložky o štátnej príslušnosti uvedené v rozsudku Bosman, a týkajúce sa športovcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov, nemožno uplatniť ani na športovcov zo štátu, s ktorým Únia uzavrela dohodu o pridružení alebo partnerstve [rozsudky Deutscher Handballbund z 8. mája 2003 (C-438/00) a Simutenkov z 12. apríla 2005 (C-265/03)],
- antidopingová právna úprava Medzinárodného olympijského výboru patrí do rámca práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ale nie je s ňou v rozpore, pretože je nevyhnutná na zabezpečenie riadneho priebehu športových súťaží [rozsudok Meca-Medina a Majcen/Komisia z 18. júla 2006 (C-519/04 P)],
- futbalové kluby môžu požadovať primeranú náhradu za tréningy mladých hráčov, ktorých vychovali, keď títo hráči chcú podpísať prvú profesionálnu zmluvu s klubom v inom členskom štáte [rozsudok Olympique Lyonnais zo 16. marca 2010 (C-325/08)].
Zameranie
Ochrana osobných údajov a boj proti porušovaniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi
Rozsudok Meta Platforms Ireland/Komisia z 24. mája 2023 (T-451/20)
Vyšetrovacia právomoc Komisie
Pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže zakazujú dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a mohli by zabrániť, obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu (článok 101 Zmluvy o fungovaní EÚ [ZFEÚ]). Zakazujú tiež podnikom, ktoré majú dominantné postavenie na trhu, zneužívať toto postavenie, napríklad účtovaním neprimeraných cien, obmedzovaním výroby alebo odmietaním inovácií na úkor spotrebiteľov (článok 102 ZFEÚ).
Nariadenie EÚ č. 1/2003 zohráva kľúčovú úlohu pri implementácii pravidiel hospodárskej súťaže. Európskej komisii priznáva široké vyšetrovacie právomoci. Komisia môže najmä vykonávať inšpekcie a vypočuť každú osobu, ktorá môže mať relevantné informácie.
V roku 2020 v rámci vyšetrovania údajného protisúťažného správania skupiny Facebook pri používaní osobných údajov a pri správe jej sociálnej siete Komisia požiadala spoločnosť Meta Platforms Ireland, aby jej poskytla všetky dokumenty, ktoré vypracovali alebo dostali jej traja manažéri a ktoré obsahujú jedno alebo viac konkrétnych pojmov.
Medzi týmito pojmami sa nachádzali najmä výrazy „big question“ (veľká otázka), „for free“ (zadarmo), „not good for us“ (pre nás nepriaznivé) a „shut* down“ (vypnúť).
V prípade, že by tieto informácie neboli poskytnuté, spoločnosti Meta hrozilo penále vo výške 8 miliónov eur denne.
Meta napadla zákonnosť tejto žiadosti Európskej komisie o informácie na Všeobecnom súde Európskej únie. Podľa nej boli takéto vyhľadávacie pojmy zjavne príliš neurčité a všeobecné a predstavovali masívny „lov na údaje“.
Meta zároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa žiadosť Komisie odložila až do vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu vo veci samej.
Dňa 29. októbra 2020 predseda Všeobecného súdu rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Nariadil odklad výkonu rozhodnutia Európskej komisie až do zavedenia osobitného postupu na predloženie požadovaných dokumentov, ktoré nesúviseli s obchodnými činnosťami spoločnosti Meta a navyše obsahovali citlivé osobné údaje („chránené dokumenty“). V nadväznosti na toto uznesenie Komisia zaviedla pre tieto chránené dokumenty postup virtuálnej dátovej sály. Podľa tohto postupu mohli byť dokumenty založené do vyšetrovacieho spisu až po tom, čo boli preskúmané v tejto virtuálnej miestnosti obmedzeným počtom členov tímu povereného vyšetrovaním a advokátmi spoločnosti Meta.
Všeobecný súd 24. mája 2023 rozhodol vo veci samej. Zamietol žalobu spoločnosti Meta v celom rozsahu.
Všeobecný súd vo svojom rozsudku pripomenul široké vyšetrovacie právomoci Európskej komisie, ktoré jej umožňujú kontrolovať, či podniky dodržiavajú pravidlá hospodárskej súťaže. V tomto kontexte môže byť užitočné používanie konkrétnych vyhľadávacích výrazov.
META
Meta je nadnárodná technologická spoločnosť so sídlom v Spojených štátoch. Okrem Instagramu a WhatsAppu je jedným z jej vlajkových produktov sociálna sieť Facebook, ktorá registrovaným používateľom umožňuje vytvárať profily, nahrávať fotografie a videá, posielať správy a byť v kontakte s inými osobami. Meta ponúka aj online reklamnú službu s názvom Facebook Marketplace, ktorá umožňuje používateľom nakupovať a predávať tovar.
Konanie o nariadení predbežného opatrenia
Cieľom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je dosiahnuť okamžitý odklad výkonu aktu inštitúcie až do rozhodnutia o žalobe a konečnom rozsudku. Na to, aby predseda Všeobecného súdu nariadil toto predbežné opatrenie, nemožno žalobu na prvý pohľad považovať za žalobu bez náležitého opodstatnenia. Navrhovateľ musí tiež preukázať, že v prípade neodloženia výkonu rozhodnutia by mu vznikla vážna a nenapraviteľná ujma. Napokon rozhodnutie musí vyvážiť záujem navrhovateľa so záujmami ostatných účastníkov konania a verejným záujmom.
V reakcii na tvrdenie spoločnosti Meta, podľa ktorého vyšetrovanie s použitím vyhľadávacích výrazov predstavovalo zásah do súkromného života dotknutých zamestnancov, Všeobecný súd dospel k záveru, že ide o primerané opatrenie na dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu, konkrétne zachovania režimu hospodárskej súťaže sledovaného Zmluvami Únie.
Všeobecný súd v tejto súvislosti zdôraznil sprievodné opatrenia, ktoré boli prijaté. Chránené dokumenty sa totiž mali zaslať Komisii na osobitnom elektronickom nosiči a umiestniť do virtuálnej dátovej sály. Tá bola prístupná len obmedzenému počtu členov tímu povereného vyšetrovaním. Výber dokumentov, ktoré sa majú založiť do spisu, sa mal uskutočniť za prítomnosti advokátov spoločnosti Meta. V prípade pretrvávajúcich nezhôd o klasifikácii dokumentu sa uskutočnilo rozhodcovské konanie.
Vec T-452/20
V ten istý deň Komisia formulovala žiadosť o informácie voči spoločnosti Meta Platforms Ireland v&nbs;prámci súbežného vyšetrovania určitých postupov týkajúcich sa platformy Facebook Marketplace. Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť, ktorú Meta Platforms Ireland podala proti tomuto rozhodnutiu, rozsudkom z toho istého dňa vo veci T-452/20.
Meta podala na Súdny dvor proti rozsudkom Všeobecného súdu T-451/20 a T-452/20 odvolania (prebiehajúce veci C-497/23 P a C-496/23 P).
Zameranie
Ochrana európskych podnikov pred extrateritoriálnymi sankciami Spojených štátov
Rozsudok IFIC Holding/Komisia z 12. júla 2023 (T-8/21)
Extrateritoriálny účinok zákonov prijatých tretími krajinami
Extrateritorialita právnych predpisov je definovaná ako ich účinok presahujúci hranice štátu, ktorý ich prijal. Nariadenie Európskej únie o blokovaní [nariadenie Rady (ES) č. 2271/96] chráni hospodárske subjekty Únie pred extrateritoriálnym uplatňovaním právnych predpisov tretích krajín. Európska únia prijala toto nariadenie v roku 1996 na ochranu európskych spoločností, na ktorých obchodné aktivity s Kubou, Iránom alebo Líbyou sa Spojené štáty zamerali.
V roku 2018 v reakcii na odstúpenie Spojených štátov od jadrovej dohody s Iránom Únia aktualizovala svoje nariadenie o blokovaní, aby zahŕňalo opätovne uložené extrateritoriálne sankcie Spojených štátov. Tento krok je súčasťou podpory Únie pre pokračujúcu a úplnú implementáciu jadrovej dohody s Iránom, a to najmä podporou obchodných a hospodárskych vzťahov medzi Úniou a Iránom.
V roku 2018 Spojené štáty odstúpili od jadrovej dohody s Iránom, ktorej cieľom bola kontrola iránskeho jadrového programu výmenou za zrušenie hospodárskych sankcií voči Iránu. Po tomto odstúpení Spojené štáty obnovili sankcie voči Iránu a zoznam osôb, ktorých aktíva boli zablokované. Znova bol prijatý zákaz obchodovať s akoukoľvek osobou alebo subjektom uvedeným na zozname vyhotovenom orgánmi Spojených štátov. Tento zákaz sa vzťahoval aj na podniky so sídlom mimo Spojených štátov vrátane európskych spoločností.
V reakcii na toto obnovenie sankcií Európska únia aktualizovala svoje nariadenie „o blokovaní“ s cieľom brániť záujmy svojich podnikov. Preto s cieľom chrániť európske podniky pred účinkami extrateritoriálneho uplatňovania sankcií Spojených štátov bolo týmto podnikom zakázané dodržiavať tieto sankcie, pokiaľ na to neudelí povolenie Európska komisia. Treba poznamenať, že takéto povolenie možno udeliť, ak nedodržanie zahraničných sankcií môže vážne poškodiť záujmy dotknutého podniku alebo záujmy Únie.
IFIC Holding AG je nemecká spoločnosť, ktorú nepriamo vlastní iránsky štát a ktorá bola v roku 2018 zaradená do zoznamu. Po tomto zápise Clearstream Banking AG, jediná banka, ktorá je depozitárom cenných papierov s povolením v Nemecku, prerušila vyplácanie dividend spoločnosti IFIC od rôznych nemeckých podnikov, v ktorých mala podiel, a zablokovala ich na samostatnom účte.
Clearstream tiež požiadala Komisiu o povolenie dodržiavať sankcie Spojených štátov v súvislosti s cennými papiermi alebo fondmi spoločnosti IFIC. Komisia pôvodne udelila toto povolenie v apríli 2020 na 12 mesiacov a následne ho obnovila v rokoch 2021 a 2022. IFIC napadla tieto rozhodnutia podaním žaloby o neplatnosť na Všeobecnom súde.
Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti IFIC a povolil tak spoločnosti Clearstream Banking AG dodržiavať sankcie USA uvalené na Irán. Všeobecný súd rozhodol, že hoci Komisia bola povinná zohľadniť záujmy podniku žiadajúceho o povolenie (Clearstream), nebola povinná zohľadniť záujmy podniku uvedeného na zozname (IFIC) ani preskúmať iné možnosti, ktoré by boli preň menej obmedzujúce. Rozhodol tiež, že ciele, ktoré Únia sleduje v rámci extrateritoriálnych sankcií tretej krajiny, odôvodňujú obmedzenie práva spoločnosti IFIC byť vypočutý počas rozhodovacieho procesu pred prijatím povolenia Komisie.
Žaloba o neplatnosť
Žalobou o neplatnosť sa možno domáhať zrušenia aktov inštitúcií Únie, ktoré sú v rozpore s právom Únie. Za určitých podmienok môžu členské štáty, európske inštitúcie a jednotlivci podať žalobu o neplatnosť na Súdny dvor alebo na Všeobecný súd. Ak je žaloba dôvodná, akt sa zruší. Dotknutá inštitúcia je potom povinná vykonať nápravu, pokiaľ ide o prípadnú právnu medzeru, ktorá vznikla v dôsledku zrušeného aktu.
Vec Bank Melli Iran (C-124/20)
V tejto ďalšej veci sa BMI, iránska štátna banka, odvolala na nariadenie o blokovaní pred nemeckými súdmi s cieľom spochybniť uplatňovanie sankcií Spojených štátov v Nemecku. Súdny dvor, ktorý prvýkrát rozhodoval v súvislosti s nariadením Európskej únie o blokovaní, rozhodol, že na zákaz vyhovieť sankciám uloženým Spojenými štátmi voči Iránu, ktorý je stanovený v práve Únie, sa možno odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi v rámci občianskoprávneho konania.
Návrat k významným rozsudkom roka
Spotrebitelia
Cieľom európskej spotrebiteľskej politiky je ochrana zdravia, bezpečnosti a hospodárskych a právnych záujmov spotrebiteľov bez ohľadu na to, kde majú bydlisko, kam cestujú alebo odkiaľ v Únii nakupujú.
Súdny dvor: garantovanie práv spotrebiteľov v rámci EÚ
Životné prostredie
Únia sa zaväzuje zachovať a zlepšovať kvalitu životného prostredia a chrániť ľudské zdravie. Tento záväzok vychádza zo zásad obozretnosti a prevencie, ako aj zo zásady „znečisťovateľ platí“.
Súdny dvor a životné prostredie
Osobné údaje
Európska únia má silnú a konzistentnú právnu úpravu ochrany osobných údajov. Spracúvanie a uchovávanie takýchto údajov musí zodpovedať podmienkam zákonnosti stanoveným v právnej úprave, najmä musí byť obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a nesmie neprimerane zasahovať do práva na súkromie.
Súdny dvor v digitálnom svete
Rovnosť zaobchádzania a pracovné právo
V Európskej únii je viac ako 240 miliónov pracovníkov. Veľký počet občanov teda priamo využíva ustanovenia európskeho pracovného práva, ktoré stanovuje minimálne normy v oblasti pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a dopĺňa tak politiky, ktoré uplatňujú členské štáty.
Súdny dvor: garantovanie rovnakého zaobchádzania a ochrana práv menšín
Súdny dvor na pracovisku – ochrana práv pracovníkov
Európske občianstvo
Každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu Únie, je automaticky občanom Európskej únie. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho. Občania Európskej únie majú osobitné práva zaručené európskymi zmluvami.
Migrácia
Európska únia prijala súbor pravidiel na vytvorenie účinnej, humanitárnej a bezpečnej európskej migračnej politiky. Spoločný európsky azylový systém definuje minimálne normy pre zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi o azyl a ich žiadosťami v celej Únii.
Právny štát
Charta základných práv Európskej únie, rovnako ako Zmluva o Európskej únii, výslovne uvádza právny štát ako jednu zo spoločných hodnôt členských štátov. Nezávislosť a nestrannosť súdov je základným prvkom právneho štátu.
Dodržiavanie zásad právneho štátu v Únii
Duševné vlastníctvo
Právna úprava Únie na ochranu duševného vlastníctva (autorské práva) a priemyselného vlastníctva (ochranné známky, ochrana dizajnov) zlepšuje konkurencieschopnosť podnikov tým, že podporuje prostredie, ktoré podnecuje tvorivosť a inovácie.
Duševné vlastníctvo a Všeobecný súd
Reštriktívne opatrenia a zahraničná politika
Reštriktívne opatrenia alebo „sankcie“ sú základným nástrojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie na ochranu jej hodnôt, základných záujmov a bezpečnosti. Cieľom sankcií je dosiahnuť zmenu politiky alebo správania dotknutých subjektov alebo osôb.
Obchodná politika
Obchodná politika patrí do výlučnej právomoci EÚ. Únia prijíma v oblasti obchodu právne predpisy a uzatvára medzinárodné obchodné dohody. Na svetovej scéne vystupuje jednotne a hovorí jedným hlasom, čo potvrdzuje jej silné postavenie v medzinárodnom obchode.
Tax rulings
Za priame dane sú v zásade zodpovedné členské štáty. Musia však byť v súlade so základnými pravidlami Európskej únie, ako je napríklad zákaz štátnej pomoci. Týmto spôsobom Únia monitoruje zákonnosť záväzných daňových stanovísk (tax rulings) členských štátov, ktorými sa spoločnostiam priznáva osobitné daňové zaobchádzanie.
Hospodárska súťaž
Európska únia zabezpečuje dodržiavanie pravidiel na ochranu voľnej hospodárskej súťaže. Praktiky, ktorých cieľom alebo dôsledkom je zabránenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, sú zakázané a môžu byť potrestané pokutou.
Prístup k dokumentom
Transparentnosť vo verejnom živote je kľúčovou zásadou Únie. Každý občan alebo právnická osoba Únie má v zásade prístup k dokumentom inštitúcií. Za určitých okolností však možno takýto prístup v odôvodnených prípadoch odmietnuť.
Riaditeľstvo pre výskum a dokumentáciu ponúka odborníkom v oblasti práva, v rámci svojej Zbierky zhrnutí, „Výber z významných rozsudkov“ a „Mesačný bulletin judikatúry“ Súdneho dvora a Všeobecného súdu.
