Súdna činnosť

A | Súdny dvor v roku 2022

Na Súdny dvor možno podať hlavne:

návrhy na začatie prejudiciálneho konania
Keď má vnútroštátny súd pochybnosti o výklade normy Únie alebo o jej platnosti, preruší konanie, ktoré vedie a podá návrh na Súdny dvor. Po vysvetlení, ktoré získa z rozhodnutia Súdneho dvora, môže vnútroštátny súd rozhodnúť v spore, ktorý mu je predložený. Vo veciach, ktoré si vyžadujú odpoveď vo veľmi krátkej lehote (napríklad vo veciach azylu, hraničnej kontroly, únosu detí, atď.), je upravené naliehavé prejudiciálne konanie („PPU“);
priame žaloby, v ktorých sa navrhuje:
- zrušenie aktu Únie („žaloba o neplatnosť“) alebo
- určenie, že členský štát nedodržiava právo Únie („žaloba o nesplnenie povinnosti“). Pokiaľ členský štát nevyhovie rozsudku, v ktorom bolo určené, že si nesplnil svoju povinnosť, môže ďalšia žaloba, nazvaná žaloba „o dvojité nesplnenie povinnosti“, viesť Súdny dvor k uloženiu peňažnej sankcie tomuto členskému štátu;
odvolania podané proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, na základe ktorých môže Súdny dvor zrušiť rozhodnutie Všeobecného súdu;
žiadosti o stanovisko k zlučiteľnosti dohody, ktorú Únia zamýšľa uzavrieť s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou so Zmluvami (podané členským štátom alebo európskou inštitúciou).

Činnosť a vývoj Súdneho dvora

Zloženie Súdneho dvora zostalo v roku 2022 nezmenené, rovnako ako texty upravujúce jeho činnosť, teda Štatút Súdneho dvora Európskej únie a rokovací poriadok.

Po dvoch rokoch ovplyvnených zdravotnou krízou bol rok 2022 obdobím všeobecného opätovného začlenenia zamestnancov a zamestnankýň do priestorov inštitúcie a návratu k normálnym prevádzkovým podmienkam, najmä pokiaľ ide o konanie pojednávaní. Technologické zmeny, ktoré si vyžiadali sanitárne opatrenia v predchádzajúcich dvoch rokoch, sa však využili na realizáciu niektorých dôležitých projektov zameraných na priblíženie európskej justície občanom.

Od 26. apríla 2022 ponúka Súdny dvor systém prenosu pojednávaní cez internet, ktorý má, podobne ako projekt návštev na diaľku spustený v roku 2021, posilniť jeho rozmer „súdu pre občanov“, ktorý je prístupnejší širokej verejnosti. Cieľom prenosu je umožniť každému, kto si to želá, sledovať v Luxemburgu v pojednávacej miestnosti, a to vďaka simultánnemu tlmočeniu v jazykoch potrebných na riadny priebeh pojednávania.

Podľa štatistík sa rok 2022 opäť vyznačoval výraznou aktivitou. Súdnemu dvoru bolo na rozhodnutie predložených 806 vecí. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch išlo najmä o návrhy na začatie prejudiciálneho konania a o odvolania, v prvom prípade to bolo 546 vecí a v druhom 209 vecí, ktoré predstavovali viac ako 93 % všetkých vecí podaných v roku 2022. Uvedené konania spadali do rôznorodého spektra citlivých oblastí, ako sú ochrana základných hodnôt Európskej únie, ochrana osobných údajov a ochrana spotrebiteľov alebo životného prostredia, ako aj zdaňovanie, hospodárska súťaž a štátna pomoc. Viacero vecí súviselo so zdravotnou krízou alebo vojnou na Ukrajine.

Rôzne rozhodovacie komory Súdneho dvora uzavreli 808 vecí. O veľkom počte vecí (78) rozhodovala veľká komora a o dvoch z nich, týkajúcich sa vzťahu medzi dodržiavaním zásad právneho štátu a plnením rozpočtu Únie, rozhodovalo plénum (veci C‑156/21, Maďarsko/Parlament a Rada, a C‑157/21, Poľsko/Parlament a Rada).

V dôsledku častejšieho rozhodovania uzneseniami, najmä v súvislosti s odvolaniami, bola celková dĺžka konania (16,4 mesiaca) podobná ako v predchádzajúcom roku (16,6 mesiaca), ale vzhľadom na zvýšenú komplexnosť otázok predkladaných Súdnemu dvoru sa predĺžila priemerná doba vybavovania prejudiciálnych konaní (17,3 mesiaca v porovnaní so 16,7 mesiaca v roku 2021).

K 31. decembru 2022 bol počet prebiehajúcich konaní na Súdnom dvore 1 111, čo je s rozdielom dvoch vecí rovnaký počet ako k 31. decembru 2021 (1 113 vecí).

Vzhľadom na tieto štatistické údaje a na skutočnosť, že od júla 2022 má Všeobecný súd 54 sudcov (po dvoch sudcoch z každého členského štátu) v dôsledku dokončenia reformy súdnej štruktúry Únie, o ktorej sa rozhodlo v roku 2015, sa Súdny dvor obrátil na normotvorcu Únie s návrhom na zmenu štatútu, ktorá sa týka dvoch aspektov. Jej cieľom je umožniť Súdnemu dvoru zachovaí si schopnosť prijímať kvalitné rozhodnutia v primeranom čase, ale aj sa viac sústrediť na svoje hlavné úlohy ústavného a najvyššieho súdu Únie.

Tento návrh na zmenu spočíva po prvé v prenesení právomoci rozhodovať o prejudiciálnych otázkach na Všeobecný súd v piatich jasne vymedzených oblastiach, ktoré zriedkavo vyvolávajú zásadné otázky, majú pevný základ v judikatúre Súdneho dvora a navyše predstavujú dostatočne veľký počet vecí, aby navrhované prenesenie právomocí mohlo mať reálny vplyv na pracovné zaíaženie Súdneho dvora. Týmito oblasťami sú spoločný systém DPH, spotrebné dane, colný kódex a colné zaradenie tovaru v kombinovanej nomenklatúre, náhrada škody a pomoc cestujúcim, ako aj systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.

Právomoc Všeobecného súdu rozhodovať o prejudiciálnych otázkach by sa nedotýkala možnosti tohto súdu predložiť vec Súdnemu dvoru, ak by dospel k záveru, že vec si vyžaduje zásadné rozhodnutie, ktoré by mohlo ovplyvniť jednotu alebo koherentnosť práva Únie. Súdny dvor by mal tiež možnosť vo výnimočných prípadoch preskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu, keď existuje vážne riziko narušenia tejto jednoty alebo koherentnosti.

Po druhé sa v legislatívnom návrhu vzhľadom na vysoký počet odvolaní proti rozhodnutiam Všeobecného súdu a s cieľom zachovať efektívnosť tohto konania a umožniť Súdnemu dvoru sústrediť sa na odvolania, ktoré sa týkajú dôležitých právnych otázok, požaduje rozšírenie mechanizmu predchádzajúceho prijatia odvolania, ktorý nadobudol účinnosí 1. mája 2019 (článok 58a štatútu).

Toto rozšírenie by sa vzťahovalo na odvolania proti rozhodnutiam Všeobecného súdu týkajúcim sa rozhodnutí nezávislých odvolacích orgánov niektorých orgánov Únie, ktoré pôvodne neboli uvedené v článku 58a štatútu, keď nadobudol účinnosť 1. mája 2019 (ide napríklad o orgány ako Železničná agentúra Európskej únie, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, Európsky orgán pre bankovníctvo alebo Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a Európsky orgán pre poisíovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

Koen Lenaerts

Predseda Súdneho dvora Európskej únie

**806** začatjch vecí

**546** prejudiciálnych konaní z toho 5 naliehavjch prejudiciálnych konaní (PPU)

Členské štáty, ktoré podali najviac návrhov:

Nemecko 98

Taliansko 63

Bulharsko 43

Španielsko 41

Poľsko 39

37 priamych žalôb, z toho: 35 žalôb o nesplnenie povinnosti a 2 žaloby o „dvojité nesplnenie povinnosti“

**209** odvolaní proti rozhodnutiam Všeobecného súdu

6 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci

Účastník konania, ktorý nie je schopný znášať trovy konania, môže požiadať o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.

**808** skončených vecí

**564** prejudiciálnych konaní z toho 7 naliehavých prejudiciálnych konaní (PPU)

36 priamych žalôb z toho 17 konštatovaní o nesplnení povinnosti proti 12 členskjm štátom

**196** odvolaní proti rozhodnutiam Všeobecného súdu z toho v 38 prípadoch bolo rozhodnutie Všeobecného súdu zrušené

1 stanovisko

Priemerná dĺžka konania 16,4 mesiaca

Priemerná dĺžka trvania naliehavého prejudiciálneho konania: 4,5 mesiaca

**1 111** prebiehajúcich konaní k 31. decembru 2022

Hlavné prerokúvané oblasti:

Štátna pomoc 58

Hospodárska súťaž 64

Inštitucionálne právo 38

Životné prostredie 46

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti 132

Dane 80

Sociálna politika 73

Duševné vlastníctvo 33

Ochrana spotrebiteľa 77

Aproximácia právnych predpisov 89

Pozri podrobné štatistiky Súdneho dvora

Členovia Súdneho dvora

Súdny dvor sa skladá z 27 sudcov a 11 generálnych advokátov.

Sudcovia a generálni advokáti sú vymenúvaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s výborom, ktorého úlohou je poskytovať stanovisko o vhodnosti navrhnutých kandidátov vykonávať danú funkciu. Ich funkčné obdobie je šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania.

Sú vyberaní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré spĺňajú podmienky vyžadované v ich krajinách na výkon najvyšších sudcovských funkcií, alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva.

Sudcovia vykonávajú svoju funkciu úplne nestranne a nezávisle.

Sudcovia Súdneho dvora si z vlastných radov určujú predsedu a podpredsedu. Sudcovia a generálni advokáti menujú tajomníka na funkčné obdobie šesť rokov.

A. Calot Escobar

Tajomník

Protokolárny poriadok od 7. októbra 2022

B | Všeobecný súd v roku 2022

Na Všeobecný súd možno v prvom stupni podať hlavne priame žaloby podané fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré sú osobne a priamo dotknuté (jednotlivci, spoločnosti, združenia, atď.), a členskými štátmi proti aktom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie, ako aj priame žaloby o náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo ich zamestnancami.

Veľká časť jeho sporovej agendy má ekonomickú povahu: duševné vlastníctvo (ochranné známky a dizajny Európskej únie), hospodárska súíaž, štátna pomoc a bankový a finančný dohľad.

Všeobecný súd má tiež právomoc rozhodovať vo veciach verejnej služby spory medzi Európskou úniou a jej zamestnancami.

Rozhodnutia Všeobecného súdu možno napadnúť odvolaním podaným na Súdny dvor a obmedzeným na právne otázky. Vo veciach, ktoré už boli dvakrát preskúmané (nezávislým odvolacím senátom a potom Všeobecným súdom), pripúšťa Súdny dvor odvolanie iba vtedy, ak nastoľuje otázku dôležitú pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.

Činnosť a vývoj Všeobecného súdu

V roku 2022 na našom kontinente znova vypukla vojna. Táto hrozná udalosť musí byť pre všetkých Európanov momentom kolektívneho uvedomenia. Mier nikdy nie je samozrejmosťou a vyžaduje si angažovanosť všetkých. Naša inštitúcia sa nachádza v samotnom stredobode tohto záväzku. Úlohou Súdneho dvora a Všeobecného súdu je zabezpečiť dodržiavanie zásad právneho štátu a vynakladať úsilie na ochranu ľudskej dôstojnosti. V Únii sa konflikty neriešia hrozbami a zbraňami, ale diskusiou a právom. V tejto súvislosti je na Všeobecnom súde, aby niekedy vo veľmi krátkom čase preskúmal zákonnosť obmedzujúcich opatrení prijatých Úniou voči osobám alebo subjektom, ktoré sú spojené s agresiou páchanou Ruskou federáciou od februára 2022. Rozsudok vo veci RT France/Rada tak mohla veľká komora Všeobecného súdu vyhlásiť v skrátenom súdnom konaní päť mesiacov po podaní žaloby. Do dnešného dňa bolo podaných viac ako 70 žalôb týkajúcich sa obmedzujúcich opatrení súvisiacich s ozbrojeným konfliktom. Našej Únii slúži ku cti, že takéto opatrenia sa nevyznačujú svojvôľou, a preto podliehajú preskúmaniu nezávislými a nestrannými súdmi.

Veci predložené Všeobecnému súdu viac ako kedykoľvek predtým odrážali kľúčové spoločenské problémy, ktorým náš kontinent čelí. Okrem obmedzujúcich opatrení, ktoré sa netýkajú len agresie na Ukrajine, ide aj o reguláciu hospodárskej súťaže digitálnych gigantov a dohľad nad štátnou pomocou, najmä v daňovej, energetickej a environmentálnej oblasti. Ide tiež o bankové a finančné právo, ochranu osobných údajov, spoločnú obchodnú politiku, a tiež reguláciu trhov s energiou. Vzhľadom na nedávny legislatívny vývoj a čoraz napätejší medzinárodný kontext môže byť preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií Únie ešte intenzívnejšie.

Chcem len zdôrazniť: Všeobecný súd si je plne vedomý svojej zodpovednosti. Má dostatočné zdroje na to, aby ju uniesol. V uplynulom roku sa k súdu pripojilo osem nových členov, čím sa zavŕšila reforma začatá prijatím nariadenia 2015/2422. Všeobecný súd má v súčasnosti 54 členov a konečne má dvoch sudcov z každého členského štátu. S ohľadom na nové trojročné obdobie, ktoré sa začalo v septembri 2022, Všeobecný súd uskutočnil hlbšiu analýzu svojej organizácie a pracovných metód, pričom sa zameral na prehĺbenie súdneho preskúmania, sprevádzanie účastníkov konania počas celého konania a dĺžku konania (v roku 2022 v priemere 16,2 mesiaca). Takto posilnený a reorganizovaný Všeobecný súd si vytýčil smer, ktorým je zabezpečenie kvalitnej a verejnosti zrozumiteľnej spravodlivosti v koherentných lehotách, ktoré zodpovedajú očakávaniam súčasného sveta.

Súdna štruktúra Únie sa musí neustále prispôsobovať výzvam dnešnej doby. Práve v tomto duchu predložil Súdny dvor v novembri 2022 legislatívny návrh zameraný najmä na vymedzenie konkrétnych oblastí, v ktorých by Všeobecný súd mohol mať právomoc rozhodovať o prejudiciálnych otázkach predložených súdmi členských štátov (článok 256 ZFEÚ). Všeobecný súd má možnosti podporiť Súdny dvor, ktorý čelí rastúcej pracovnej záťaži. Intenzívne sa zapojil do úvah, ktoré rozprúdila táto iniciatíva, a už sa pripravuje na ich realizáciu.

Marc van der Woude

Predseda Všeobecného súdu

**858** skončenjch vecí

**760** priamych žalôb, z toho:

**1 474** prebiehajúcich konaní (k 31. decembru 2022)

Hlavné prerokúvané oblasti:

Pozri podrobné štatistiky Všeobecného súdu

Novinky v judikatúre Všeobecného súdu

Na Všeobecnom súde rovnako, ako aj inde, jedna zmena strieda druhú. Zatiaľ čo spory, ktoré vyvolala pandémia Covid‑19, ešte stále vedú Všeobecný súd do nepreskúmaných vôd, o čom svedčí rozsudok vo veci Roos a i./Parlament z 27. apríla 2022 (T‑710/21, T‑722/21 a T‑723/21) v ktorom bola po prvýkrát preskúmaná zákonnosť určitých obmedzení uložených inštitúciami Európskej únie na ochranu zdravia ich zamestnancov, vojenská agresia, ktorú začala Ruská federácia proti Ukrajine 24. februára 2022, viedla ku vzniku nového ohniska sporov. Všeobecný súd, zasadajúci vo veľkej komore, tiež vo svojom rozsudku RT France/Rada z 27. júla 2022 (T‑125/22) rozhodoval bezprecedentným spôsobom v skrátenom konaní o zákonnosti obmedzujúcich opatrení prijatých Radou, ktoré mali zakázať vysielanie audiovizuálneho obsahu.

Tieto novinky, akokoľvek bohaté, však nemôžu zatieniť množstvo pokrokov v judikatúre, ktoré Všeobecný súd dosiahol v tradičnejších kontextoch.

V inštitucionálnych veciach tak Všeobecný súd v rozsudku Verelst/ Rada z 12. januára 2022 (T‑647/20) po prvýkrát preskúmaval zákonnosť vykonávacieho rozhodnutia 2020/1117, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry, prijatého podľa nariadenia 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia tejto prokuratúry. Na záver svojho preskúmania dospel Všeobecný súd k záveru, že Rada má širokú mieru voľnej úvahy pri hodnotení a porovnávaní kvalít kandidátov na funkciu európskeho prokurátora členského štátu, a dodal, že v tomto prípade výber a vymenovanie úspešného kandidáta rešpektovali hranice tejto širokej miery voľnej úvahy. V oblasti verejných zákaziek Všeobecný súd v rozsudku Leonardo/Frontex z 26. januára 2022 (T‑849/19) preskúmal prípustnosť žaloby o neplatnosť, ktorú proti oznámeniu o vyhlásení verejného obstarávania a jeho prílohám podal podnik, ktorý sa nezúčastnil verejného obstarávania zorganizovaného na základe tohto oznámenia. Všeobecný súd, ktorý rozhodoval v rozšírenom rozhodovacom zložení, vyslovil, že podnik, ktorý preukáže, že mu účasť na verejnom obstarávaní znemožnili požiadavky formulované v súťažných podkladoch, môže odôvodniť záujem na konaní proti viacerým zmluvným dokumentom. Napokon v oblasti hospodárskej súťaže Všeobecný súd v rozsudku Illumina/Komisia z 13. júla 2022 (T‑227/21) rozhodoval po prvýkrát o uplatnení mechanizmu postúpenia upraveného článkom 22 nariadenia č. 139/2004 o koncentráciách na takú koncentráciu, ktorej oznámenie sa nevyžadovalo v štáte, ktorý požiadal o jej postúpenie, ale ktorej súčasťou bolo nadobudnutie podniku, ktorého význam pre hospodársku súíaž sa neodrážal v jeho obrate. V tomto prípade Všeobecný súd v zásade pripustil, že možno uznať, že Komisia má právomoc v takejto situácii.

Savvas S. Papasavvas

Podpredseda Všeobecného súdu

Členovia Všeobecného súdu

Všeobecný súd sa skladá z dvoch sudcov za každý členský štát.

Sudcovia sú vyberaní spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a majú predpoklady požadované na výkon najvyšších sudcovských funkcií. Sú vymenúvaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s výborom, ktorého úlohou je poskytovaí stanovisko o vhodnosti kandidátov. Ich funkčné obdobie je šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania. Spomedzi seba si sudcovia určujú na tri roky svojho predsedu a podpresedu. Vymenúvajú tajomníka na funkčné obdobie šiestich rokov.

Sudcovia vykonávajú svoju funkciu úplne nestranne a nezávisle.

V januári 2022 sa ujali mandátu sudcovia Všeobecného súdu pán Ioannis Dimitrakopoulos (Grécko), pán Damjan Kukovec (Slovinsko) a pani Suzanne Kingston (Írsko).

E. Tichy- Fisslberger

Sudkyňa

W. Valasidis

Sudca

S. Verschuur

Sudca

E. Coulon

Tajomník

Protokolárny poriadok od 19. septembra 2022

C | Judikatúra v roku 2022

Zameranie

Nariadenie, ktoré podmieňuje vyplácanie finančných prostriedkov EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, je platné

Rozsudky Maďarsko/Parlament a Rada a Poľsko/Parlament a Rada zo 16. februára 2022 (C‑156/21 a C‑157/21)

Právny štát

Ide o jednu zo základných hodnôt Únie, ktorá zahŕňa:

zásadu zákonnosti, ktorá predpokladá existenciu transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralitného zákonodarného procesu,
zásadu právnej istoty,
zásadu zákazu svojvoľnosti výkonnej moci,
zásadu účinnej súdnej ochrany (prístup k nezávislým a nestranným súdom),
zásadu deľby moci,
zásadu nediskriminácie a rovnosti pred zákonom.

S cieľom chrániť rozpočet a finančné záujmy Únie pred porušovaním zásady právneho štátu ako základnej hodnoty, na ktorej je Únia založená, vytvorila Únia nový režim podmienenosti.

Tento režim zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2020/ 2092 podmieňuje získanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie dodržiavaním zásad právneho štátu členskými štátmi. Toto nariadenie umožňuje Rade, aby po skončení vyšetrovania Komisie prijala opatrenia, napríklad pozastavenie platieb alebo finančné opravy, na ochranu rozpočtu Únie a jej finančných záujmov, ak existuje riziko ich ovplyvnenia.

Maďarsko a Poľsko napadli toto nariadenie na Súdnom dvore. Tieto veci boli vzhľadom na ich mimoriadny význam prejednané plénom Súdneho dvora.

Dňa 16. februára 2022 Súdny dvor zamietol žaloby Maďarska a Poľska.

Súdny dvor zdôraznil, že Únia je založená na hodnotách spoločných pre členské štáty, vrátane zásady právneho štátu. Tieto spoločné hodnoty definujú samotnú identitu Únie ako spoločného právneho poriadku, pričom všetky členské štáty ich pri vstupe do Únie akceptovali. Dodržiavanie zásad právneho štátu je teda pre členské štáty záväzkom vyplývajúcim priamo z ich členstva v Únii. Je podmienkou, aby tieto štáty mohli využívať všetky ostatné práva vyplývajúce z uplatňovania Zmlúv.

Finančné záujmy Únie totiž môžu byť vážne ohrozené porušovaním zásad právneho štátu v jednom členskom štáte. Správne finančné riadenie môžu členské štáty zabezpečiť len vtedy, ak orgány verejnej moci konajú v súlade so zákonom, ak sú prípady porušení zákona účinne stíhané a ak svojvoľné alebo nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej moci môžu byť predmetom účinného súdneho preskúmania zo strany nezávislej a nestrannej súdnej moci. Únia preto musí byť schopná brániť svoje finančné záujmy, najmä prostredníctvom opatrení na ochranu rozpočtu Únie. Súdny dvor preto konštatoval, že režim zavedený napadnutým nariadením spadá do pôsobnosti pojmu rozpočtové pravidlá upravujúce najmä postup plnenia rozpočtu Únie [článok 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)]. Preto bolo správne, že nariadenie bolo prijaté na tomto právnom základe.

Súdny dvor tiež v reakcii na niektoré tvrdenia Maďarska a Poľska vysvetlil, že mechanizmus podmienenosti neobchádza postup stanovený v článku 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Obe konania sledujú odlišný cieľ a majú iné zameranie. Konkrétne článok 7 ZEÚ umožňuje reagovať na každé závažné a pretrvávajúce porušenie jednej zo základných hodnôt Únie alebo na každé jasné riziko takéhoto porušenia, kým napadnuté nariadenie sa uplatňuje iba na porušenia zásad právneho štátu a len vtedy, ak existujú primerané dôvody domnievať sa, že tieto porušenia majú vplyv na rozpočet.

Súdny dvor tiež odmietol tvrdenie, že zásady právneho štátu nemajú v práve Únie konkrétny hmotnoprávny obsah. Tieto zásady boli podrobne rozvinuté v jeho judikatúre, a preto sú konkrétne určené v právnom poriadku Únie. Sú založené na spoločných hodnotách, ktoré členské štáty uznávajú a uplatňujú vo svojich vlastných právnych poriadkoch. Členské štáty sú preto schopné dostatočne presne určiť podstatu a požiadavky plynúce z jednotlivých týchto zásad.

Napokon uplatňovanie mechanizmu podmienenosti si vyžaduje, aby sa preukázala skutočná súvislosť medzi porušením zásady právneho štátu a závažným rizikom ovplyvnenia správneho finančného riadenia Únie. Uplatňovanie tohto mechanizmu tiež ukladá Komisii prísne procesné požiadavky. Maďarsko a Poľsko preto nemajú dôvod tvrdiť, že právomoci udelené Komisii a Rade sú príliš rozsiahle. Súdny dvor dospel k záveru, že sporné nariadenie spĺňa požiadavky právnej istoty.

Článok 7 ZEÚ

V tomto ustanovení sa opisuje postup pozastavenia určitých práv vyplývajúcich z uplatňovania Zmlúv pre členský štát v prípade závažného a pretrvávajúceho porušovania hodnôt spoločných pre členské štáty uvedených v článku 2 ZEÚ vrátane zásady právneho štátu. Maďarsko a Poľsko tvrdili, že nariadenie o „podmienenosti“ nezákonne umožnilo zavedením paralelného postupu obísť presné podmienky stanovené v článku 7 ZEÚ s cieľom sankcionovať členský štát.

Dodržiavanie zásad právneho štátu bolo predmetom mnohých rozsudkov Súdneho dvora, vrátane:

rozsudok Associação Sindical dos Juízes Portugueses (Nezávislosť sudcov – Zníženie platov vo vnútroštátnej verejnej správe) z 27. februára 2018 (C‑64/16) ;
rozsudok Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov – Obmedzenie práva a povinnosti vnútroštátnych súdov predkladať Súdnemu dvoru návrhy na začatie prejudiciálneho konania) z 15. júla 2021 (C‑791/19) ;
Rozsudok Repubblika (Nezávislosť sudcov členského štátu – Postup vymenovania – Právomoci predsedu vlády – Účasť Výboru pre menovanie sudcov) z 20. apríla 2021 (C‑896/19).

Zásada právnej istoty

Táto zásada si vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. Nariadenie preto musí dotknutým osobám umožniť, aby jednoznačne poznali svoje práva a povinnosti a podľa toho konali.

Zameranie

Právo združení na ochranu životného prostredia podať žalobu

Rozsudok Deutsche Umwelthilfe (Typové schválenie motorových vozidiel) z 8. novembra 2022 (C‑873/19)

V záujme ochrany životného prostredia a zlepšenia kvality ovzdušia nariadenie Európskej únie o typovom schvaľovaní motorových vozidiel zakazuje používanie zariadení, ktoré pôsobia na systém regulácie emisií znečisťujúcich plynov tak, aby znížili jeho účinnosť (tzv. „rušiacich“ zariadení). Z tohto zákazu však existujú tri výnimky, predovšetkým vtedy, keď „potreba takéhoto zariadenia je opodstatnená z dôvodu ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečnej prevádzky vozidla“.

Deutsche Umwelthilfe, nemecké združenie na ochranu životného prostredia, sa domnievalo, že nemecký Spolkový úrad pre motorovú dopravu porušil daný zákaz tým, že pre určité vozidlá značky Volkswagen povolil používanie softvéru znižujúceho recirkuláciu znečisťujúcich plynov, najmä oxidu dusíka (NOx). Tento softvér, nazývaný „teplotný interval“, umožňoval upraviť mieru čistenia výfukových plynov v závislosti od vonkajšej teploty. Výsledkom inštalácie tohto softvéru bolo, že recirkulácia znečisťujúcich plynov bola plne účinná iba vtedy, ak bola vonkajšia teplota vyššia ako 15°C. V roku 2018 však bola priemerná ročná teplota v Nemecku 10,4°C.

Deutsche Umwelthilfe napadlo povolenie na nemeckom súde. Tento súd sa obrátil na Súdny dvor, aby získal objasnenie dvoch otázok.

1. Nemecký súd zdôraznil, že podľa nemeckého práva nemá Deutsche Umwelthilfe možnosť podať žalobu proti povoleniu vydanému spolkovým úradom, pretože európske nariadenie, na ktoré sa odvoláva, nemá za cieľ chrániť občanov jednotlivo. Nemecký súd sa pýtal Súdneho dvora, či je táto nemožnosť v súlade s Aarhuským dohovorom a s právom na účinný prostriedok nápravy zaručeným Chartou základných práv Európskej únie.

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 8. novembra 2022 rozhodol, že v súlade s Aarhuským dohovorom, vykladaným s prihliadnutím na Chartu, nemôže byť združenie na ochranu životného prostredia, oprávnené podať žalobu na súd, zbavené možnosti nechať preskúmať vnútroštátnymi súdmi dodržiavanie určitých noriem práva Únie v oblasti životného prostredia. Takéto združenie teda musí mať možnosť napadnúť na súde povolenie udelené pre rušiace zariadenia.

2. Nemecký súd sa tiež pýtal, či sa „potreba“ použiť zariadenie s „teplotným intervalom“, ktorá výnimočne umožňuje odôvodniť jeho inštaláciu na ochranu motora alebo na jeho bezpečnú prevádzku, musí posudzovať so zreteľom na technológiu existujúcu ku dňu povolenia alebo či treba zohľadniť iné okolnosti.

Súdny dvor zdôraznil, že také rušiace zariadenie, ako je zariadenie s „teplotným intervalom“, môže byť výnimočne opodstatnené, ak sú splnené tieto podmienky:

zariadenie musí dôsledne zodpovedať potrebe zabrániť bezprostrednému riziku poškodenia alebo havárie motora, spôsobenému poruchou dielu systému recirkulácie výfukových plynov;
toto poškodenie musí byí tak závažné, že vytvára konkrétne nebezpečenstvo pri prevádzke vozidla;
v okamihu schválenia zariadenia alebo vozidla, ktoré je ním vybavené, žiadne iné technické riešenie neumožňuje vyhnúť sa týmto rizikám.

Napokon, aj keď sa preukáže, že je rušiace zariadenie potrebné, musí byť napriek tomu zakázané, ak má jeho konštrukcia za následok, že za bežných dopravných podmienok by bolo v prevádzke väčšinu roka. V takomto prípade by totiž výnimka bola uplatňovaná častejšie ako zákaz, čo by predstavovalo neprimerané porušenie samotnej zásady obmedzenia emisií oxidov dusíka (NOx).

Súdny dvor pravidelne rozhoduje vo veciach v oblasti životného prostredia. Medzi najnovšími vecami sa nachádza:

rozsudok Ville de Paris a i. . (Schvaľovanie motorových vozidiel – Hodnoty emisií oxidov dusíka – Skúšobný postup emisií v skutočných jazdných podmienkach) z 13. januára 2022 (C‑177/19 a i.) ;
rozsudky GSMB Invest, Volkswagen a Porsche Inter Auto a Volkswagen (Dieselové vozidlá – Emisie oxidov dusíka (NOx) – Zakázané rušiace zariadenia ‑ „Teplotné okno“) zo 14. júla 2022 (C‑128/20 a i.) ;
rozsudok Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia) z 22. decembra 2022 (C‑125/20) ;
rozsudok Ministre de la Transition écologique and Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia) z 22. decembra 2022 (C‑61/21).

Zameranie

Právo na zabudnutie proti právu na informácie

Rozsudok Google (Odstránenie odkazu na údajne nesprávny obsah) z 8. decembra 2022 (C‑ 460/20)

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR)

GDPR, ktoré sa začalo uplatňovať v roku 2018, dáva občanom väčšiu kontrolu nad ich osobnými údajmi a upravuje zodpovednosť subjektov, ktoré majú tieto osobné údaje v držbe.

Medzi právami zakotvenými v GDPR sa nachádzajú:

právo na informácie o spracúvaní údajov,
právo na prístup k držaným údajom,
právo na opravu nesprávnych alebo neúplných údajov,
právo na vymazanie údajov, ktoré boli spracúvané nezákonne alebo ktoré už nie sú potrebné na účely ich spracúvania (viac známe ako „právo na zabudnutie“),
právo na prenosnosť údajov (získanie údajov poskytnutých prevádzkovateľovi).

Ochrana osobných údajov je na úrovni Európskej únie upravená všeobecným nariadením o ochrane údajov.

Právo na ochranu osobných údajov však nie je absolútne. Musí byí vyvážené s inými základnými právami v súlade so zásadou proporcionality. Medzi tieto iné základné práva patrí právo na informácie.

Súdny dvor v rozsudku Google, vyhlásenom 8. decembra 2022, pripomenul význam tohto vyváženia a vykonal ho v odpovedi na otázku nemeckého Spolkového súdneho dvora o práve na zabudnutie.

Spor sa týkal dvoch riaditeľov skupiny investičných spoločností, ktorí požiadali Google o odstránenie výsledkov vyhľadávaní vykonaných na základe ich mien. Výsledkom týchto vyhľadávaní boli odkazy na články z tlače, ktoré kriticky opisovali investičný model tejto skupiny. Obaja riaditelia tvrdili, že tieto články obsahovali nesprávne tvrdenia. Okrem toho požadovali, aby zo zoznamu týchto výsledkov boli odstránené fotografie, na ktorých figurujú, zobrazené vo forme miniatúr („thumbnails“) bez akéhokoľvek kontextu.

Google odmietla vyhovieť týmto žiadostiam, pričom sa odvolala na odborný kontext, ktorého súčasťou boli tieto články a fotografie, a tvrdila, že nevie, či informácie obsiahnuté v týchto článkoch sú správne alebo nie.

Nemecký Spolkový súdny dvor, ktorý prejednával spor, požiadal Súdny dvor o výklad všeobecného nariadenia o ochrane údajov s prihliadnutím na Chartu základných práv Európskej únie. Nariadenie totiž výslovne stanovuje, že právo na zabudnutie je vylúčené, ak je spracúvanie daných osobných údajov potrebné na uplatnenie práva na informácie.

Súdny dvor zdôraznil, že právo na ochranu súkromného života a na ochranu osobných údajov vo všeobecnosti prevažuje nad legitímnym záujmom používateľov internetu mať prístup k informácii Táto rovnováha však môže závisieť od povahy tejto informácie a od jej citlivosti pre súkromie dotknutej osoby. Závisí tiež od záujmu verejnosti disponovať informáciou. Tento záujem sa môže líšiť v závislosti od úlohy, ktorú táto osoba zohráva vo verejnom živote.

Právo na slobodu prejavu a na informácie však nemožno zohľadniť, keď sa informácie nachádzajúce sa v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz (a ktorých dôležitosť nie je zanedbateľná), ukážu nesprávne.

Keď osoba podá žiadosť o odstránenie odkazu, má poskytovateľ vyhľadávača tieto povinnosti:

Musí overiť, či obsah môže byť naďalej zahrnutý v zozname výsledkov vyhľadávania uskutočneného prostredníctvom jeho vyhľadávača. Ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, poskytovateľ vyhľadávača je povinný tejto žiadosti vyhovieť.
Ak žiadosť zjavne nepreukazuje nesprávnosí informácií, nie je povinný pristúpiť k vymazaniu. V tomto prípade však žiadateľ musí mať možnosť obrátiť na dozorný orgán alebo súdny orgán, aby tieto uskutočnili nevyhnutné overenia a prípadne nariadili poskytovateľovi vyhľadávača prijať potrebné opatrenia.
Musí upozorniť používateľov internetu na existenciu správneho alebo súdneho konania týkajúceho sa údajnej nesprávnosti obsahu.
Musí overiť, či je zobrazenie fotografií vo forme miniatúr („thumbnails“) nevyhnutné na výkon práva na informácie používateľov internetu, ktorí majú potenciálne záujem o prístup k týmto fotografiám. Zobrazenie fotografií osoby predstavuje totiž obzvláší závažný zásah do jej súkromného života. Skutočnosť, že tento prístup prispieva k diskusii vo všeobecnom záujme, je základným faktorom, ktorý treba zohľadniť pri vyvažovaní s ostatnými základnými právami.

Ochrana osobných údajov je oblasťou, ktorá vedie k veľkému počtu vecí na Súdnom dvore.

Niekoľko nedávnych rozsudkov v súvislosti s vývojom informačných a komunikačných technológií:

rozsudok Facebook Ireland a Schrems zo 16. júla 2020 o úrovni ochrany, ktorú treba zabezpečiť v prípade prenosu osobných údajov do tretej krajiny (C‑311/18),
rozsudky La Quadrature du Net a i. zo 6. októbra 2020 o zákaze vnútroštátnej právnej úpravy ukladajúcej prenos alebo všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a o polohe (C‑511/18 a i.),
rozsudok Prokuratuur z 2. marca 2021 o prístupe verejných orgánov k údajom o prenose dát alebo o polohe na účely boja proti závažnej trestnej činnosti (C‑746/18) ;
rozsudok Facebook Ireland a i. z 15. júna 2021 o právomociach vnútroštátnych dozorných orgánov (C‑645/19) ;
rozsudok Vyriausioji tarnybinės etikos komisija z 1. augusta 2022 o transparentnosti vyhlásení o súkromných záujmoch pracovníkov alebo riaditeľov vo verejnom sektore (C‑184/20).

Zameranie

Vojna na Ukrajine: zákaz vysielania uložený proruským médiám a sloboda prejavu

Rozsudok RT France/RadaRada z 27. júla 2022 (T‑125/22)

Konanie o nariadení predbežného opatrenia

Do právoplatného rozhodnutia Všeobecného súdu požiadal RT France 8. marca 2022 predsedu Všeobecného súdu o okamžité pozastavenie účinkov rozhodnutia o zákaze vysielacích činností. Táto žiadosť, nazývaná návrh na začatie konania o nariadení predbežného opatrenia, bola zamietnutá 30. marca. Predseda predovšetkým rozhodol, že RT France nepreukázal, že mu zákaz spôsoboval nenapraviteľnú ujmu. Neexistovala teda osobitná naliehavosť odôvodňujúca toto pozastavenie pred vyhlásením právoplatného rozsudku vo veci.

Dňa 24. februára 2022 začala Ruská federácia útočnú vojnu proti Ukrajine. Európska únia v rámci svojej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky reagovala na toto porušenie medzinárodného práva najmä uložením sankcií Ruskej federácii. Dňa 1. marca 2022 Rada Európskej únie zakázala vysielaciu činnosť určitých médií v Únii alebo smerovanú na Úniu, aby potlačila akcie ruskej propagandy.

Zákaz sa týkal najmä spoločnosti RT France, prevádzkovateľa televíznej vysielacej služby, financovaného z ruského štátneho rozpočtu, ktorý podal 8. marca 2022 na Všeobecný súd Európskej únie návrh na zrušenie tohto rozhodnutia Rady.

Vzhľadom na význam a naliehavosť veci Všeobecný súd zasadal vo veľkej komore (15 sudcov) a po prvýkrát bez návrhu uskutočnil skrátené súdne konanie, ktoré mu umožnilo rozhodnúť za menej ako 5 mesiacov.

Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 27. júla zamietol žalobu v celom rozsahu. Rozsudok sa zakladá na troch podstatných skutočnostiach.

Rada disponuje širokými právomocami na vymedzenie obmedzujúcich opatrení v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Môže využiť dočasný zákaz vysielania obsahu určitých médií financovaných z ruského štátneho rozpočtu, ak tieto média podporujú vojenskú agresiu Ruska. Jednotné uplatňovanie zákazu tohto typu možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie ako na vnútroštátnej úrovni.
Zákaz vysielania, o ktorom sa rozhodlo bez predchádzajúceho vypočutia RT France, nepredstavuje porušenie práva na obhajobu. Výnimočný kontext a mimoriadna naliehavosť spojená so začatím vojny na hraniciach Únie si vyžadovali rýchlu reakciu. Okamžité vykonanie opatrení zakazujúcich nástroj propagandy v prospech vojenskej agresie bolo nevyhnutné na zabezpečenie ich účinnosti.
Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Táto sloboda sa vzťahuje nielen na myšlienky prijímané priaznivo alebo považované za neškodné alebo bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Vyplýva to z požiadaviek pluralizmu, tolerancie a otvorenosti, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť.

V demokratických spoločnostiach sa však môže ukázať nevyhnutné sankcionovať formy prejavu, ktoré šíria, ospravedlňujú alebo podnecujú nenávisí založenú na neznášanlivosti, používaní a oslavovaní násilia.

Zákaz prijatý proti RT France sleduje tento cieľ. Má chrániť verejný poriadok a bezpečnosť Únie, ktoré sú ohrozené systematickou kampaňou propagandy, ktorú vedie Rusko, a vyvíjať tlak na ruské orgány, aby ukončili vojenskú agresiu. Toto opatrenie je tiež primerané, pretože je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov. Existuje dostatok konkrétnych, presných a navzájom sa potvrdzujúcich nepriamych dôkazov preukazujúcich, že RT France aktívne podporoval destabilizujúcu a agresívnu politiku Ruskej federácie, ktorá napokon viedla k rozsiahlej vojenskej ofenzíve proti Ukrajine. Žiaden z dôkazov, ktoré predložil RT France, neumožňuje potvrdiť, že zabezpečoval celkovo vyvážené spracovanie informácií o prebiehajúcej vojne v súlade so zásadami v oblasti „povinností a zodpovednosti“ audiovizuálnych médií.

Obmedzujúce opatrenia alebo sankcie

Sú jedným z nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii na podporu cieľov svojej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ide najmä o ochranu hodnôt EÚ, jej základných záujmov a jej bezpečnosti, o upevnenie a podporu demokracie, právneho štátu, ľudských práv a zásad medzinárodného práva, zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti.

Tieto opatrenia sa môžu týkať vlád tretích krajín alebo neštátnych subjektov (napríklad podnikov) a jednotlivcov (ako sú napríklad teroristické skupiny). Vo väčšine prípadov sa opatrenia týkajú jednotlivcov alebo subjektov a spočívajú v zmrazení aktív a zákazoch cestovať do EÚ.

Všeobecný súd prejednáva veľký počet vecí zahŕňajúcich obmedzujúce opatrenia: ide najmä o sankcie v kontexte konaní, ktorými sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, obmedzujúce opatrenia s ohľadom na situáciu v Sýrii a Bielorusku alebo obmedzujúce opatrenia proti Konžskej demokratickej republike.

Zameranie

Pokuta vo výške 4,125 miliárd eur uložená spoločnosti Google za obmedzenia uložené výrobcom mobilných zariadení Android

Rozsudok Google a Alphabet/Komisia (Google Android) zo 14. septembra 2022 (T‑604/18)

Spoločnosť Google je podnikom v odvetví informačných a komunikačných technológií, ktorý sa špecializuje na produkty a služby spojené s internetom. Podstatnú časť svojich príjmov dosahuje zo svojho hlavného produktu, vyhľadávača Google Search. Jej obchodný model sa zakladá na vzájomnom vzťahu medzi na jednej strane určitými produktami a službami ponúkanými užívateľom najčastejšie bez poplatku a na druhej strane online reklamnými službami využívajúcimi údaje zhromaždené od týchto užívateľov. Google navyše ponúka operačný systém Android, ktorým bolo podľa Európskej komisie v júli 2018 vybavených približne 80 % inteligentných mobilných zariadení používaných v Európe.

Po sťažnostiach adresovaných Komisii začala Komisia v roku 2015 konanie proti spoločnosti Google. Toto konanie viedlo v roku 2018 k sankcii vo výške 4,343 miliárd eur uloženej spoločnosti Google za to, že výrobcom mobilných zariadení Android a prevádzkovateľom mobilných sietí uložila protiprávne obmedzenia. Tieto obmedzenia spočívali v tom, že výrobcom mobilných zariadení boli uložené povinnosti:

predinštalovať Google Search a Chrom, aby mohli získať licenciu na prevádzkovanie Play Store;
zdržať sa predaja zariadení vybavených verziami Androidu, ktoré neschválila spoločnosí Google;
upustiť od predinštalovania konkurenčnej vyhľadávacej služby, aby mohli získať podiel na reklamných príjmoch spoločnosti Google.

Podľa Komisie mali tieto obmedzenia za cieľ upevniť dominantné postavenie vyhľadávača spoločnosti Google a jej príjmy dosiahnuté z reklamných oznamov spojených s týmito vyhľadávaniami.

Čo sa rozumie pod zneužitím dominantného postavenia?

Dominantné postavenie je silné ekonomické postavenie podniku, ktoré mu umožňuje brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súíaže a správať sa nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov, dodávateľov a konečných spotrebiteľov.

Zmluva o fungovaní Európskej únie zakazuje podnikom zneužívať ich dominantné postavenie na obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže napríklad stanovením zneužívajúcich cien, dohodami o výhradnom nákupe alebo odmenami za vernosť, ktoré majú odlákať dodávateľov od ich konkurentov.

Ide o najvyššiu pokutu, akú v Európe uložil orgán hospodárskej súíaže. Google napadla rozhodnutie Komisie žalobou podanou na Všeobecný súd.

Vo veci Google a Alphabet mal spis viac ako 100 000 strán. Na pojednávaní sa zúčastnilo 72 advokátov a zástupcov 13 rôznych účastníkov konania (žalujúca strana – Google a Alphabet –, žalovaná strana – Európska komisia – a 11 vedľajších účastníkov konania na podporu buď žalujúcej alebo žalovanej strany). Pojednávanie trvalo päť dní.

Vo veci bolo rozhodnuté v rozsudku Google a Alphabet/Komisia zo 14. septembra 2022. Všeobecný súd do značnej miery potvrdil rozhodnutie Komisie a žalobu v podstatnej časti zamietol. Všeobecný súd však rozhodol, že Komisia dostatočne nepreukázala, že určité správania spoločnosti Google mohli obmedziť hospodársku súťaž a že nemala spoločnosti Google odoprieť možnosť uviesť v rámci vypočutia jej tvrdenia v tejto súvislosti. Na základe svojho vlastného posúdenia všetkých okolností Všeobecný súd napokon znížil pokutu uloženú spoločnosti Google na 4,125 miliárd eur.

Overenie si skutočností a riadne uplatnenie práva Všeobecným súdom

Veci hospodárskej súťaže na Všeobecnom súde sú často zložité a rozsiahle. Všeobecný súd rozhoduje v prvostupňovom konaní: preskúmava teda nielen to, či Komisia správne uplatnila právo, ale aj to, či je dostatočne preukázaný skutkový stav. Spisy môžu obsahovať dôkazné prostriedky a podrobné ekonomické štúdie, ktoré majú preukázať alebo spochybniť následky správaní podnikov na trhu.

Rozsudok Qualcomm/Komisia z 15. júna 2022 (T‑235/18)

V inej veci týkajúcej sa zneužitia dominantného postavenia Všeobecný súd v celom rozsahu zrušil rozhodnutie Komisie, ktorá uložila spoločnosti Qualcomm pokutu približne 1 miliardu eur za zneužitie jej dominantného postavenia na trhu s LTE čipovými súpravami (elektronické súčiastky, ktorými sú vybavené smartfóny a tablety). Podľa Komisie sa toto zneužitie vyznačovalo existenciou dohôd upravujúcich stimulačné platby, na základe ktorých bola spoločnosť Apple povinná odoberať LTE čipové súpravy výhradne od spoločnosti Qualcomm. Všeobecný súd konštatoval, že právo spoločnosti Qualcomm na obhajobu bolo ovplyvnené viacerými vadami konania, najmä tým, že počas vyšetrovania neboli zaznamenané viaceré vypočúvania. Okrem toho Všeobecný súd zdôraznil, že analýza protisúťažných následkov dohôd, ktorú vykonala Komisia, nezohľadňovala všetky relevantné skutkové okolnosti, najmä to, že pre Apple neexistovala technická alternatíva k LTE čipovým súpravám.

Návrat k významným rozsudkom roka

Životné prostredie

Súdny dvor a životné prostredie
Pozri video na YouTube

Ochrana flóry a fauny, znečistenie ovzdušia, pôdy a vody a riziká spojené s nebezpečnými látkami sú výzvy, ktoré Európska únia pomáha riešiť prijatím prísnych pravidiel. Týka sa to stanovenia limitných hodnôt emisií znečisťujúcich látok, najmä v aglomeráciách.

V konaní o nesplnení povinnosti proti Taliansku Komisia žiadala od Súdneho dvora, aby určil, že tento členský štát si tým, že systematicky a nepretržite nedodržiava ročné limitné hodnoty pre emisie oxidu dusíka (NO2) v rôznych zónach – a to v mestách Turín, Miláno, Bergamo, Brescia, Janov, Florencia, Rím a Catania, nesplnil svoje povinnosti. Súdny dvor vo svojom rozsudku vyhovel žalobe Komisie a určil, že Taliansko porušilo svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice 2008/50, pretože nezabránilo systematickému a pretrvávajúcemu prekračovaniu ročných limitných hodnôt oxidu dusíka. Taliansko si nesplnilo svoje povinnosti aj tým, že od 11. júna 2010 neprijalo opatrenia zabezpečujúce dodržiavanie limitných hodnôt NO2 v dotknutých zónach, ako sú napríklad vhodnejšie plány na zlepšenie kvality ovzdušia alebo dodatočné osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva.
Rozsudok Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty NO₂) z 12. mája 2022 (C‑573/19)
Potopenie ropného tankera Prestige v novembri 2002 pri pobreží Galície (Španielsko) spôsobilo veľkú ropnú škvrnu, ktorá zasiahla španielske a francúzske pobrežie. Ide o najvážnejšiu ekologickú katastrofu, ktorú utrpelo Španielsko. Vo veci týkajúcej sa škody spôsobenej ropnou škvrnou spojenou s týmto potopením Súdny dvor rozhodol, že rozsudok vyhlásený britským súdom, potvrdzujúci rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní začatom v Spojenom kráľovstve, nemôže brániť uznaniu španielskeho rozsudku, ktorým bola poisťovateľovi uložená povinnosť nahradiť túto škodu. Súdny dvor sa totiž domnieval, že rozhodcovské rozhodnutie môže brániť uznaniu súdnych rozhodnutí iných členských štátov iba vtedy, ak by jeho obsah mohol byť aj predmetom súdneho rozhodnutia prijatého v súlade s nariadením č. 44/2001. V prejednávanej veci Súdny dvor neuznal, že britský rozsudok mohol brániť uznaniu rozsudku vydaného v Španielsku v konaní o priamej žalobe podanej poškodeným proti poisťovateľovi s cieľom dosiahnuť skutočnú náhradu škody, ktorá mu vznikla.
Rozsudok London Steam-Ship Owners’ Mutual Insurance Association z 20. júna 2022 (C‑700/20)

Riaditeľstvo pre výskum a dokumentáciu ponúka odborníkom v oblasti práva, v rámci svojej Zbierky zhrnutí, „Výber z významných rozsudkov“ a „Mesačný bulletin judikatúry“ Súdneho dvora a Všeobecného súdu.

Energetika

V kontexte vojny na Ukrajine a energetickej závislosti európskeho kontinentu od zvyšku sveta zabezpečuje Európska únia dodávky energie a bezpečnosť na svojom území. Prispieva k zabezpečeniu fungovania trhu s energiou a ku kontrole prudko rastúcich cien energie, najmä plynu a elektriny. Zabezpečuje tiež prepojenie energetických sietí členských štátov. Okrem toho Únia podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie závislosti od fosílnych palív. Keďže investície členských štátov môžu ohroziť hospodársku súťaž na trhu s energiou, ich zlučiteľnosť s právom Únie musí posúdiť Súdny dvor.

Rakúsko napadlo rozhodnutie Komisie schvaľujúce investičnú pomoc, ktorú poskytlo Maďarsko v prospech štátneho podniku na prevádzkovanie dvoch jadrových reaktorov vo výstavbe v jadrovej elektrárni Paks. Všeobecný súd preskúmal tvrdenia Rakúska, ktoré najmä uvádzalo, že pomoc spôsobila neprimerané narušenie hospodárskej súíaže a nerovné zaobchádzanie vedúce k vylúčeniu výrobcov obnoviteľnej energie z trhu s elektrickou energiou. Dospel k záveru, že analýza Komisie bola správna, úplná a umožňovala preukázať zlučiteľnosť poskytnutej štátnej pomoci s právom Únie. Elektrická energia vyrobená novými reaktormi bude totiž dostupná na veľkoobchodnom trhu pre všetky subjekty na trhu a transparentne. Neexistovalo teda riziko, že elektrická energia vyrobená spoločnosíou Paks II bude monopolizovaná v dlhodobých zmluvách, pričom tento typ zmluvy predstavuje nebezpečenstvo pre likviditu trhu.
Rozsudok Rakúsko/Komisia z 30. novembra 2022 (T‑101/18)
V roku 2015 prevádzkovateľ maďarskej plynárenskej prepravnej siete (FGSZ) začal s realizáciou projektu regionálnej spolupráce, ktorá mala zvýšiť energetickú nezávislosť zavedením čiernomorského plynu do siete. Tento projekt počítal s vytvorením prírastkovej kapacity najmä medzi Maďarskom a Rakúskom. V roku 2018 rakúsky regulačný orgán schválil návrh prevádzkovateľa rakúskej plynárenskej prepravnej siete (GCA) vzťahujúci sa na túto časť projektu, zatiaľ čo jeho maďarský náprotivok (MEKH) prijal na základe návrhu FGSZ opačné rozhodnutie. Vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia koordinovaného medzi dotknutými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) v auguste 2019 vyslovila, že má právomoc v danej veci a schválila časť projektu tak, ako ho navrhol GCA. Všeobecný súd prejednávajúci dve žaloby, ktoré podali MEKH a FGSZ proti rozhodnutiu ACER, rozhodol, že sa neuplatňujú ustanovenia nariadenia 2017/459 upravujúce postup vytvorenia prírastkovej kapacity pre prepravu plynu. ACER teda nemala právomoc prijať rozhodnutie o schválení a Všeobecný súd preto toto rozhodnutie zrušil.
Rozsudok MEKH a FGSZ/ACER zo 16. marca 2022 (spojené veci T‑684/19 a T-704/19)

Spotrebitelia

Čo robí Súdny dvor pre nás?
Pozri video na YouTube
Súdny dvor: zaručiť práva spotrebiteľov Európskej únie
Pozri video na YouTube

Rešpektovanie práv spotrebiteľov, ich prosperity a blahobytu sú základnými hodnotami pri tvorbe politík Únie. Súdny dvor monitoruje uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľov, aby zabezpečil ochranu ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych a právnych záujmov bez ohľadu na to, kde majú bydlisko, kam cestujú alebo odkiaľ v Únii nakupujú.

Podľa práva Únie má spotrebiteľ, ktorý uzavrel s obchodníkom zmluvu prostredníctvom internetu alebo telefonicky, v zásade 14‑dňovú lehotu na odstúpenie bez toho, aby musel uviesť dôvody svojho rozhodnutia. Toto právo na odstúpenie je však vylúčené v prípade kultúrnych alebo športových podujatí z dôvodu ochrany organizátorov pred rizikom vyplývajúcim z nepredaných miest. Súdny dvor spresnil, že toto vylúčenie sa vzťahuje aj na online nákup vstupeniek na koncert od poskytovateľa služieb predaja vstupeniek v prípade, keď ekonomické riziko znáša organizátor koncertu.
Rozsudok CTS Eventim z 31. marca 2022 (C‑96/21)
Súdny dvor rozhodol, že letecký dopravca, ktorý nie je dopravcom EÚ (v tomto prípade United Airlines), ktorý neuzavrel zmluvu o preprave s cestujúcimi, ale uskutočnil let, môže byť povinný zaplatiť náhradu cestujúcim v prípade veľkého meškania letu. Dopravca, ktorý v rámci svojej činnosti prepravy cestujúcich prijme rozhodnutie uskutočniť konkrétny let, je totiž prevádzkujúcim leteckým dopravcom. Tento dopravca sa teda považuje za osobu konajúcu v mene zmluvného dopravcu (Lufthansa). Súdny dvor však zdôraznil, že prevádzkujúci letecký dopravca (United Airlines), ktorý je povinný zaplatiť cestujúcemu náhradu, si zachováva právo uplatňovaí nárok na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.
Rozsudok United Airlines zo 7. apríla 2022 (C‑561/20)
Po viac ako trojhodinovom meškaní ich letu z New Yorku do Budapešti sa cestujúci obrátili na maďarský orgán poverený uplatňovaním nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave, aby od dopravcu spoločnosti LOT získali zaplatenie náhrady upravenej týmto nariadením. Tento orgán skutočne konštatoval porušenie nariadenia a uložil spoločnosti LOT povinnosť zaplatiť náhradu vo výške 600 eur každému dotknutému cestujúcemu. Toto rozhodnutie napadla LOT na maďarskom súde. Tento súd sa obrátil na Súdny dvor, aby určil, či uvedený orgán môže uložiť leteckému dopravcovi povinnosť zaplatiť náhradu alebo či je toto oprávnenie vyhradené vnútroštátnym súdom. Súdny dvor sa domnieval, že vnútroštátny orgán poverený uplatňovaním nariadenia môže v nadväznosti na individuálne sťažnosti uložiť dopravcovi povinnosť zaplatiť cestujúcim náhradu pod podmienkou, že mu dotknutý členský štát priznal právomoc na tento účel.
Rozsudok LOT (Náhrada uložená správnym orgánom) z 29. septembra (C‑597/20)
V prejudiciálnom konaní začatom litovským súdom Súdny dvor vykladal smernicu o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov. V tomto prípade išlo o viacero typov šumivých bômb do kúpeľa, ktoré vyzerali ako potraviny, a preto predstavovali nebezpečenstvo otravy pre spotrebiteľov, predovšetkým pre deti. Súdny dvor rozhodol, že členský štát môže za určitých podmienok obmedziť distribúciu kozmetických výrobkov, ktoré si možno zameniť s potravinami, pretože tak vyzerajú, a môžu mať preto za následok riziko pre zdravie. Spresnil, že záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov môže prevážiť nad právom uvádzať na trh určité kozmetické výrobky.
Rozsudok Get Fresh Cosmetics z 2. júna 2022 (C‑122/21)

Rovnosť zaobchádzania

Súdny dvor: zaručiť rovnosť zaobchádzania a ochraňovať práva menšín
Pozri video na YouTube

Charta základných práv Európskej únie zakotvuje rovnosť všetkých jednotlivcov pred zákonom ako ľudí, pracovníkov, občanov alebo účastníkov súdnych konaní. Najmä smernica 2000/78 stanovuje všeobecný rámec pre rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní a zakazuje diskrimináciu na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Súdny dvor rozhodol vo viacerých prípadoch o údajných prípadoch priamej alebo nepriamej diskriminácie, pričom zdôraznil dodržiavanie zásady proporcionality medzi cieľom sledovaným predmetnými pravidlami a zásadou rovnosti zaobchádzania.

V prejudiciálnom konaní začatom španielskym súdom Súdny dvor rozhodoval o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy dávok sociálneho zabezpečenia pracovníkov v domácnosti so smernicou Únie o rovnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia. Osobitný španielsky systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa uplatňuje na pracovníkov v domácnosti, neobsahoval ochranu proti nezamestnanosti. Súdny dvor zdôraznil, že pracovníkmi v domácnosti sú hlavne osoby ženského pohlavia, a rozhodol, že smernica bráni tomuto vylúčeniu, ktoré znevýhodňuje osobitne pracovníkov ženského pohlavia v porovnaní s pracovníkmi mužského pohlavia, a tak predstavuje nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Táto diskriminácia napokon nie je odôvodnená objektívnymi faktormi, ktoré nesúvisia s akoukoľvek diskrimináciou na základe tohto kritéria.
Rozsudok TGSS (Nezamestnanosí pracovníkov v domácnosti) z 24. februára (C‑389/20)
V prejudiciálnom konaní začatom portugalským súdom Súdny dvor rozhodoval o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy výpočtu náhrady za nevyčerpanú dovolenku za kalendárny rok so smernicou Únie o dočasnej agentúrnej práci. Rozhodol, že metóda výpočtu tejto náhrady a zodpovedajúceho príplatku za dovolenku, upravená v osobitnom režime, ktorý sa uplatňuje na dočasných agentúrnych pracovníkov, ich znevýhodňovala z hľadiska počtu dní platenej dovolenky a výšky príplatku. Dotknutá náhrada musí byť aspoň taká, aká by bola poskytovaná pracovníkom, ak by ich užívateľský podnik prijal priamo na to isté pracovné miesto na také isté obdobie.
Rozsudok Luso Temp z 12. mája 2022 (C‑426/20)
Frankofónny prvostupňový súd pre pracovnoprávne spory Brusel položil Súdnemu dvoru otázku, či sa výrazy „náboženstvo alebo viera“ nachádzajúce sa v smernici o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní majú vykladať ako dve strany toho istého chráneného kritéria alebo naopak ako dve odlišné kritériá. Súdneho dvora sa pýtal aj na to, či zákaz nosenia šatky, obsiahnutý v internom predpise spoločnosti, predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu náboženského presvedčenia. Spor sa týkal toho, že spontánna žiadosť o prijatie, ktorú podala L.F., mladá žena moslimského vierovyznania, nebola zohľadnená po tom, čo počas pohovoru uviedla, že si odmieta odložiť svoju šatku, ako to stanovovala politika neutrality podporovaná týmto interným predpisom.
Súdny dvor vo svojom rozsudku rozhodol, že náboženstvo a viera (najmä filozofická alebo duchovná) predstavujú ten istý a jediný dôvod diskriminácie. Napriek tomu interný predpis podniku zakazujúci viditeľné nosenie náboženských, filozofických alebo duchovných symbolov nepredstavuje priamu diskrimináciu, ak sa uplatňuje všeobecne a nediferencovane na všetkých pracovníkov. Môže však zahŕňať nepriamu diskrimináciu, ak sa preukáže, že zdanlivo neutrálna povinnosť, ktorú obsahuje, v skutočnosti vedie k osobitnému znevýhodneniu osôb vyznávajúcich určité náboženstvo alebo vieru. Táto nepriama diskriminácia však môže byť za určitých podmienok odôvodnená oprávneným cieľom. Pri posudzovaní existencie odôvodnenia môže vnútroštátny súd v rámci zvažovania rôznych záujmov priznať väčšiu dôležitosť záujmom náboženstva alebo viery, než sú záujmy vyplývajúce najmä zo slobody podnikania, pokiaľ to vyplýva z jeho vnútroštátneho práva.
Rozsudok S.C.R.L. (Oblečenie s náboženským významom) z 13. októbra (C‑344/20)
Taliansky súd sa pýtal Súdneho dvora na to, či je s právom Únie, najmä so zásadou zákazu diskriminácie, zlučiteľný vekový limit 30 rokov, stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, ako horná hranica účasti na verejnom výberovom konaní na prijatie komisárov polície. Súdny dvor sa domnieval, že toto obmedzenie predstavuje rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, pričom ponechal na vnútroštátnom súde, aby overil, či je toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnené základnou a rozhodujúcou profesionálnou potrebou, ako je napríklad požiadavka na osobitné fyzické schopnosti súvisiace s úlohami, ktoré komisár polície skutočne vykonáva. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil aj to, či to isté obmedzenie sleduje oprávnený cieľ a či je primerané tomuto cieľu najmä posúdením toho, či vylučovacia skúška fyzickej kondície stanovená výberovým konaním predstavuje vhodné a menej obmedzujúce opatrenie.
Rozsudok Ministero dell’Interno (Veková hranica pre prijímanie komisárov polície) zo 17. novembra 2022 (C‑304/21)
A bola zvolená za predsedníčku organizácie zamestnancov v roku 1993. Táto politická funkcia založená na dôvere však zahŕňala určité prvky charakteristické pre výkon práce: A bola zamestnaná na plný úväzok, poberala mesačný plat a vzťahoval sa na ňu zákon o platenej dovolenke. A, ktorá bola opätovne zvolená každé štyri roky, vykonávala funkciu predsedníčky tejto organizácie až do roku 2011, kedy vo veku 63 rokov prekročila vekovú hranicu stanovenú na to, aby mohla kandidovať vo voľbách za predsedníčku plánovaných v tom istom roku. Dánsky súd prejednávajúci žalobu, ktorú podala Ligebehandlingsnævnet (Rada pre rovné zaobchádzanie) ako zástupkyňa A proti HK/Danmark a HK/Privat, sa obrátil na Súdny dvor, aby zistil, či sa na túto situáciu uplatňuje smernica o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní. Súdny dvor rozhodol, že veková hranica stanovená v stanovách organizácie zamestnancov na účely zvoliteľnosti do funkcie predsedu patrí do pôsobnosti tejto smernice. Ani politická povaha tejto funkcie, ani spôsob prijatia (voľby), nemajú vplyv na jej uplatňovanie v tomto kontexte.
Rozsudok HK/Danmark a HK/Privat z 2. júna 2022 (C‑587/20)

Rodinné právo

Európska únia stanovuje pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, aby európski občania a najmä rodiny nemali prekážky pri uplatňovaní svojich práv preto, že žijú v rôznych členských štátoch EÚ alebo sa v priebehu života presťahovali z jedného členského štátu do druhého. Nariadenie „Brusel IIa“ rovnako upravuje justičnú spoluprácu v rámci Únie v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

V prejudiciálnom konaní týkajúcom sa presunu pobytu dieťaťa zo Švédska do Ruska Súdny dvor rozhodol, že súd členského štátu si neponecháva právomoc rozhodnúť vo veci starostlivosti o dieťa na základe nariadenia „Brusel IIa“, keď počas konania došlo zákonným spôsobom k presunu obvyklého pobytu dieťaťa na územie tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru z roku 1996.
Rozsudok CC (Presun obvyklého pobytu dieíaía do tretieho štátu) zo 14. júla 2022 (C‑572/21)
Občianke Únie, ktorá nemá nemeckú štátnu príslušnosť, zamietli nemecké orgány výplatu rodinných dávok za prvé tri mesiace od získania jej pobytu v Nemecku. Toto zamietnutie sa zakladalo na tom, že táto osoba nepoberala príjmy v Nemecku. Keďže táto požiadavka sa neuplatňuje na vracajúcich sa nemeckých štátnych príslušníkov, ktorí sa zdržiavali v inom členskom štáte, občianka Únie napadla toto zamietnutie na nemeckom súde, ktorý sa obrátil na Súdny dvor. Súdny dvor rozhodol, že takéto rozdielne zaobchádzanie predstavuje diskrimináciu zakázanú právom Únie. Zdôraznil však, že z právnej úpravy Únie vyplýva, že na rozdiel od prípadu, keď (ako v tejto veci) osoba získa svoj obvyklý pobyt v dotknutom členskom štáte, pobyt, ktorý je iba dočasný, nestačí na to, aby sa bolo možné domáhať tejto rovnosti zaobchádzania.
Rozsudok Familienkasse Niedersachsen‑Bremen z 1. augusta 2022 (C‑411/20)
V januári 2019 Rakúsko zaviedlo prispôsobovací mechanizmus na výpočet paušálnej sumy rodinných dávok a paušálnej sumy rôznych daňových výhod, ktoré Rakúsko poskytovalo pracovníkom, ktorých deti mali trvalé bydlisko v inom členskom štáte. Prispôsobenie sa mohlo vykonať smerom nahor alebo nadol v závislosti od všeobecnej úrovne cien v dotknutom členskom štáte. Komisia sa domnievala, že tento prispôsobovací mechanizmus a rozdielne zaobchádzanie, ktoré z neho vyplývalo hlavne pre migrujúcich pracovníkov v porovnaní so štátnymi príslušníkmi, sú v rozpore s právom Únie. Podala teda na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti proti Rakúsku. Súdny dvor vo svojom rozsudku skonštatoval, že tento prispôsobovací mechanizmus, ktorý zohľadňoval štát bydliska detí pracovníkov, je v rozpore s právom Únie, keďže predstavuje neodôvodnenú nepriamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov.
Rozsudok Komisia/Rakúsko zo 16. júna 2022 (C‑328/20)

Ochrana osobných údajov

Súdny dvor v digitálnom svete
Pozri video na YouTube

Európska únia má pravidlá, ktoré tvoria pevný a koherentný základ ochrany osobných údajov bez ohľadu na to, ako a kde sa zbierajú, uchovávajú, spracúvajú a prenášajú. Súdny dvor zabezpečuje, aby sa spracúvané alebo uchovávané osobné údaje obmedzovali na nevyhnutne potrebný rozsah a aby neprimerane neovplyvňovali právo na súkromie.

Proximus, poskytovateľ telekomunikačných služieb v Belgicku, vydáva aj telefónne zoznamy obsahujúce meno, adresu a telefónne číslo účastníkov rôznych poskytovateľov verejne dostupných telefónnych služieb. Tieto kontaktné údaje oznamujú spoločnosti Proximus operátori s výnimkou prípadu, ak účastník vyjadril želanie nebyť zaradený do telefónnych zoznamov. V súvislosti so žiadosťou o odvolanie súhlasu účastníka belgický súd položil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa povinností spoločnosti Proximus ako prevádzkovateľa osobných údajov. Podľa Súdneho dvora musí tento prevádzkovateľ prijať vhodné technické a organizačné opatrenia na informovanie ostatných prevádzkovateľov o odvolaní súhlasu dotknutej osoby Týmito ostatnými prevádzkovateľmi sú prevádzkovatelia, ktorí mu poskytli tieto údaje alebo ktorým poskytol takéto údaje on. Prevádzkovateľ je tiež povinný prijať primerané opatrenia na informovanie prevádzkovateľov vyhľadávačov na internete o žiadosti o vymazanie formulovanej dotknutou osobou.
Rozsudok Proximus (Verejné elektronické telefónne zoznamy z 27. októbra (C‑129/21)
Súdny dvor znovu rozhodoval o možnosti štátu uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť všeobecne a nediferencovane uchovávať údaje o prenose dát a o polohe. Spresnil, že hoci sú údaje o prenose dát uchovávané iba desať týždňov a údaje o polohe iba štyri týždne, ako to stanovoval nemecký zákon, značný počet zhromaždených údajov umožňuje napriek tomu vytvoriť úplný profil dotknutých osôb. Tento závažný zásah do súkromného života možno pripustiť iba v prípade vážneho a existujúceho ohrozenia národnej bezpečnosti, najmä v prípade teroristickej hrozby. Ak takéto ohrozenie neexistuje, majú bezpečnostné orgány k dispozícii iné opatrenia na boj proti trestnej činnosti, ako je napríklad všeobecné a nediferencované uchovávanie IP adries (teda identifikačného čísla prideleného zariadeniu pripojenému do siete Internet), cielené uchovávanie a urýchlené uchovávanie („quick freeze“, ktoré vyplýva z príkazu dočasne uchovávaí aktuálne spracúvané a uložené údaje).
Rozsudok SpaceNet a i. z 20. septembra 2022 (spojené veci C‑793/19 a C‑794/19)
Ligue des droits humains (LDH) je neziskovým združením, ktoré v júli 2017 podalo na belgický Ústavný súd žalobu, v ktorej navrhlo zrušenie zákona z 25. decembra 2016 preberajúceho do belgického práva zároveň smernicu PNR (o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich v leteckej doprave), smernicu API (o povinnosti dopravcov oznamovaí údaje o cestujúcich) a smernicu 2010/65 (o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov). Podľa LDH tento zákon porušoval právo na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, zaručené v belgickom práve a v práve Únie. Súdny dvor sa domnieval, že rešpektovanie základných práv si vyžaduje obmedzenie právomocí upravených smernicou PNR na to, čo je striktne nevyhnutné. Domnieval sa, že v prípade, ak neexistuje skutočná a aktuálna alebo predvídateľná teroristická hrozba, ktorej čelí členský štát, právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej prenos a spracúvanie údajov z PNR pri letoch vnútri EÚ a doprave inými prostriedkami v rámci Únie.
Rozsudok Ligue des droits humains z 21. júna 2022 (C‑817/19)
Francúzsky Kasačný súd položil Súdnemu dvoru otázku o skĺbení relevantných ustanovení smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, Charty základných práv Európskej únie a smernice a nariadenia o zneužívaní trhu. Dotknuté vnútroštátne legislatívne opatrenia ukladali operátorom elektronických komunikačných služieb povinnosť uchovávať preventívne, všeobecne a nediferencovane údaje o prenose dát po dobu jedného roka odo dňa ich zaznamenania. Tieto opatrenia mali prispieť k boju proti trestným činom spočívajúcim v zneužívaní trhu, vrátane obchodovania s využitím dôverných informácií. Súdny dvor rozhodol, že právo Únie nepovoľuje všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a údajov o polohe na účely boja proti trestným činom spočívajúcim v zneužívaní trhu, a najmä obchodovania s využitím dôverných informácií. Opatrenia, ktoré upravujú toto uchovávanie, idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné, a nemožno ich v demokratickej spoločnosti odôvodniť.
Rozsudok VD a SR z 20. septembra 2022 (spojené veci C‑339/20 a C‑397/20)

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc je postavený na niekoľkých osiach: justičná spolupráca medzi členskými štátmi v občianskych a trestných veciach, policajná spolupráca, kontrola vonkajších hraníc, azyl a prisťahovalectvo. Súdna spolupráca medzi členskými štátmi má podobu európskeho zatykača, súdneho rozhodnutia členského štátu o zatknutí osoby hľadanej v inom členskom štáte a jej odovzdaní na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o azyl, právo EÚ stanovuje podmienky, ktoré musia splniť štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, aby mali nárok na medzinárodnú ochranu (smernica o utečencoch). Súdny dvor je pravidelne vyzývaný, aby objasnil rozsah uplatniteľných pravidiel.

V kontexte migračnej krízy Rakúsko obnovilo kontrolu na svojich hraniciach s Maďarskom a Slovinskom od polovice septembra 2015. Následne bola táto kontrola viackrát predĺžená. Rakúsky súd, na ktorom občan napadol túto kontrolu, položil Súdnemu dvoru otázku o jej zlučiteľnosti s právom Únie. Súdny dvor rozhodol, že v prípade závažného ohrozenia jeho verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti môže členský štát obnoviť kontrolu na svojich hraniciach s inými členskými štátmi, avšak bez prekročenia maximálnej celkovej doby šiestich mesiacov. Iba v prípade, ak dôjde k novému závažnému ohrozeniu, môže byť odôvodnené znovu uplatniť takéto opatrenie.
Rozsudok Landespolizeidirektion Steiermark a i. (Maximálna doba trvania kontroly vnútorných hraníc) z 26. apríla 2022 (C‑368/20)
V júni 2016 vydali talianske súdne orgány európsky zatykač (EZ) na KL, talianskeho štátneho príslušníka s bydliskom vo Francúzsku, na účely výkonu trestu odňatia slobody v trvaní dvanásť rokov a šesť mesiacov. Tento trest zodpovedal úhrnnému trestu za štyri trestné činy spáchané v Taliansku, vrátane trestného činu kvalifikovaného ako „ničenie a rabovanie“. Odvolací súd Angers, Francúzsko zamietol odovzdanie KL talianskym súdnym orgánom z dôvodu, že dva zo skutkov nie sú trestným činom vo Francúzsku. Znaky skutkovej podstaty trestného činu „ničenia a rabovania“ sú totiž v dvoch dotknutých členských štátoch odlišné: v talianskom práve sa tento trestný čin týka viacnásobného, masívneho ničenia a degradácie, ktoré spôsobuje okrem iného narušenie verejného pokoja, zatiaľ čo vo francúzskom práve nie je ohrozenie verejného pokoja hromadným ničením hnuteľného alebo nehnuteľného majetku osobitne kriminalizované. Súdny dvor rozhodol, že nie je potrebná dokonalá zhoda medzi znakmi skutkovej podstaty dotknutého trestného činu v členskom štáte, ktorý vydal zatykač a vo vykonávajúcom členskom štáte. Vykonávajúci súdny orgán teda nemôže odmietnuť vykonať európsky zatykač z dôvodu, že iba niektoré zo skutkov zodpovedajúcich uvedenému trestnému činu v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, sú trestným činom aj vo vykonávajúcom členskom štáte.
Rozsudok Procureur général près la cour d’appel d’Angers zo 14. júla 2022 (C‑168/21)
Ruský štátny príslušník, ktorý v šestnástich rokoch ochorel na vzácnu formu rakoviny krvi, sa lieči v Holandsku. Základom jeho liečby, ktorá nie je povolená v Rusku, je najmä podávanie liečebnej konopy na zmiernenie bolesti. Súd v Haagu položil Súdnemu dvoru otázku, aby zistil, či právo Únie bráni tomu, aby bolo v takomto prípade prijaté rozhodnutie o návrate alebo opatrenie na vyhostenie Súdny dvor sa domnieval, že právo Únie tomu bráni vtedy, keď existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že návrat tejto osoby by ju vystavoval skutočnému riziku výrazného, nezvratného a náhleho zvýšenia bolesti spojenej s jej závažnou chorobou z dôvodu, že v krajine, do ktorej má byť vrátená, nie je dostupná vhodná starostlivosť na analgetické účely, čo by bolo v rozpore s ľudskou dôstojnosťou.
Rozsudok Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie – Liečebná konopa) z 22. novembra 2022 (C‑69/21)
V roku 2019, I, egyptský štátny príslušník požiadal o medzinárodnú ochranu v Grécku, keď bol ešte maloletou osobou. Vo svojej žiadosti vyjadril želanie byť zlúčený so svojím strýkom S, rovnako egyptským štátnym príslušníkom, ktorý sa oprávnene zdržiaval v Holandsku. Holandský štátny tajomník zamietol dožiadanie gréckych orgánov o prevzatie I, pretože totožnosí I, a teda ani údajný príbuzenský vzťah s S, nebolo možné preukázať. Ten istý štátny tajomník zamietol sťažnosť I a S ako zjavne neprípustnú z dôvodu, že nariadenie Dublin III neupravuje možnosť žiadateľov o medzinárodnú ochranu napadnúť rozhodnutie o zamietnutí prevzatia prijaté príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Keďže toto zamietnutie bolo napadnuté na súde v Haagu (Holandsko), položil tento súd otázku Súdnemu dvoru, ktorý odpovedal, že nariadenie Dublin III, vykladané v spojení s Chartou základných práv Európskej únie, vyžaduje, aby bolo maloletej osobe bez sprievodu poskytnuté právo na opravný prostriedok na súde proti rozhodnutiu o zamietnutí prevzatia. Naproti tomu príbuzný tohto maloletého nemá takéto právo na opravný prostriedok.
Rozsudok Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Odmietnutie prevzatia egyptskej maloletej osoby bez sprievodu) z 1. augusta 2022 (C‑19/21)

Záchrana na mori

V súvislosti so záchrannými operáciami na mori vznikla otázka rozsahu právomocí orgánov prístavu daného členského štátu na účely kontroly lodí plaviacich sa pod vlajkou iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ ide o námornú a environmentálnu bezpečnosť.

Sea Watch je nemecká humanitárna organizácia, ktorá pomocou lodí vykonáva systematickú činnosť v oblasti pátrania a záchrany osôb v Stredozemnom mori. Po záchranných operáciách vedených v roku 2020 prístavné úrady v Palerme a v Porto Empedocle (Taliansko) vykonali na dvoch z jej lodí inšpekcie a zadržali ich na základe opatrení, čo Sea Watch napadla. Taliansky súd podal na Súdny dvor návrh, aby objasnil rozsah právomocí vykonať kontrolu a zadržanie, ktoré má prístavný štát voči lodiam, ktoré prevádzkujú humanitárne organizácie. Súdny dvor rozhodol, že tieto lode môžu byť predmetom kontroly vykonanej prístavným štátom. Tento štát však môže prijať opatrenia na zadržanie iba v prípade jasného rizika pre bezpečnosť, zdravie alebo životné prostredie, čo musí preukázať. Súdny dvor zdôraznil aj dôležitosí zásady lojálnej spolupráce, na základe ktorej sú členské štáty, vrátane členského štátu, ktorý má postavenie prístavného štátu a členského štátu, ktorý má postavenie vlajkového štátu, povinné spolupracovať a dohodnúť sa pri výkone svojich príslušných právomocí.
Rozsudok Sea Watch z 1. augusta 2022 (spojené veci C‑14/21 a C‑15/21)

Prístup k dokumentom

Transparentnosť vo verejnom živote je kľúčovou zásadou Únie. Každý občan alebo právnická osoba Únie má preto v zásade prístup k dokumentom inštitúcií. V určitých prípadoch však môže byť prístup odmietnutý.

Agrofert je česká holdingová spoločnosť, ktorú pôvodne založil pán Andrej Babiš, predseda vlády Českej republiky v rokoch 2017 až 2021. Európsky parlament v uznesení potvrdil, že pán Babiš stále ovláda skupinu Agrofert, a to aj po svojom vymenovaní za predsedu vlády. Agrofert, ktorá považovala toto tvrdenie za nesprávne a chcela vedieí, aké zdroje a informácie mal Parlament k dispozícii, podala žiadosť o prístup k viacerým dokumentom. Parlament vo svojej odpovedi označil určité dokumenty za verejne prístupné a zamietol prístup k listu Komisie českému predsedovi vlády a k správe vypracovanej Komisiou. Všeobecný súd prejednávajúci žalobu, ktorú podala Agrofert proti tomuto rozhodnutiu Parlamentu, potvrdil jeho platnosť. Všeobecný súd konštatoval, že zanikol záujem spoločnosti Agrofert na konaní proti rozhodnutiu o zamietnutí poskytnúť jej prístup k správe, ktorá jej bola v medziobdobí poskytnutá, a zamietol žalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí prístupu k listu adresovanému predsedovi vlády, pretože jeho sprístupnenie mohlo narušiť ciele vyšetrovania Komisie.
Rozsudok Agrofert/Parlament z 28. septembra 2022 (T‑174/21)

Hospodárska súťaž a štátna pomoc

Európska únia uplatňuje pravidlá na ochranu voľnej hospodárskej súťaže. Praktiky, ktorých cieľom alebo dôsledkom je zabránenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, sú zakázané. Konkrétne právo EÚ zakazuje určité dohody alebo výmeny informácií medzi podnikom a jeho konkurentmi, ktoré môžu mať takýto cieľ alebo účinok, ako aj zneužívanie dominantného postavenia na určitom trhu zo strany podniku. Z rovnakého hľadiska je v zásade zakázaná aj štátna pomoc, pokiaľ nie je odôvodnená, a nenarúša hospodársku súťaž spôsobom, ktorý je v rozpore so všeobecným záujmom.

V roku 2009 Komisia uložila pokutu vo výške 1,06 miliardy eur spoločnosti Intel Corporation za zneužitie jej dominantného postavenia na svetovom trhu s procesormi v rokoch 2002 až 2007. V roku 2014 Všeobecný súd potvrdil toto rozhodnutie. Spoločnosť Intel podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Súdny dvor, ktorý ho v roku 2017 zrušil pre nesprávne právne posúdenie. Všeobecný súd sa nesprávne obmedzil na konštatovanie, že sporné zľavy mohli v dôsledku svojej povahy obmedziť hospodársku súíaž, pričom neposúdil, či tieto zľavy skutočne mali tento následok. Súdny dvor preto vrátil vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie. Vo svojom rozsudku z 26. januára 2022 sa Všeobecný súd domnieval, že analýza schopnosti sporných zliav obmedziť hospodársku súíaž, ktorú vykonala Komisia, bola neúplná, a teda čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie. Pokiaľ ide o vplyv tohto čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia na výšku pokuty, ktorú Komisia uložila spoločnosti Intel, Všeobecný súd sa domnieval, že nemôže určiť výšku pokuty vzťahujúcu sa výlučne na neskrývané obmedzenia. V dôsledku toho zrušil v celom rozsahu článok napadnutého rozhodnutia, v ktorom bola spoločnosti Intel uložená pokuta vo výške 1,06 miliardy eur za zistené porušenie.
Rozsudok Intel Corporation/Komisia z 26. januára 2022 (T‑286/09 RENV)
Dňa 27. septembra 2017 Európska komisia konštatovala, že spoločnosti Scania AB, Scania CV AB a Scania Deutschland GmbH, tri subjekty skupiny Scania pôsobiace v oblasti výroby a predaja ťažkých nákladných vozidiel určených na diaľkovú dopravu, porušili právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Komisia týmto spoločnostiam vytýkala, že sa v období od januára 1997 do januára 2011 spolu so svojimi konkurentami zúčastnili na kartelových dohodách na trhu so stredne ťažkými a ťažkými nákladnými vozidlami v Európskom hospodárskom priestore (EHP). Toto rozhodnutie bolo prijaté po tzv. „hybridnom“ konaní spájajúcom konanie o urovnaní a bežné správne konanie v oblasti kartelov. Konanie o urovnaní umožňuje účastníkom konania v kartelových veciach, aby uznali svoju zodpovednosť a za to získali zníženie uloženej pokuty. Spoločnosti skupiny Scania potvrdili Komisii svoju vôľu zúčastniť sa na rozhovoroch s cieľom urovnania. Neskôr však z tohto konania vystúpili. Komisia teda prijala rozhodnutie o urovnaní voči podnikom, ktoré podali žiadosť v tomto zmysle, a pokračovala vo vyšetrovaní týkajúcom sa spoločností skupiny Scania, ktorým bola uložená pokuta vo výške 880 523 000 eur. Všeobecný súd zamietol žalobu podanú spoločnosťami skupiny proti rozhodnutiu Komisie v celom rozsahu, takže pokuta uložená Komisiou bola potvrdená.
Rozsudok Scania a i./Komisia z 2. februára 2022 (T‑799/17)
Dňa 4. mája 2022 Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie schvaľujúce pomoc na záchranu vo výške 36 660 000 eur, ktorú poskytlo Rumunsko rumunskej leteckej spoločnosti TAROM vykonávajúcej činnosť hlavne v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej prepravy cestujúcich, nákladu a pošty. Letecká spoločnosí Wizz Air Hungary napadla toto rozhodnutie na Všeobecnom súde. Tento súd potvrdil rozhodnutie Komisie z dôvodu, že pomoc má zabrániť sociálnym ťažkostiam, ktoré by vyvolalo prerušenie služieb rumunskej leteckej spoločnosti vzhľadom na zlý stav rumunskej cestnej a železničnej infraštruktúry.
Rozsudok Wizz Air Hungary/Komisia zo 4. mája 2022 (T‑718/20)
Vláda autonómneho regiónu Valencia poskytla Fundación Valencia, nadácii spojenej s futbalovým klubom Valencia CF, záruku za bankový úver vo výške 75 miliónov eur, prostredníctvom ktorej nadobudla táto nadácia 70,6 % akcií klubu Valencia CF. Táto záruka bola neskôr zvýšená o 6 miliónov eur. V roku 2016 sa Komisia domnievala, že ide o štátnu pomoc nezlučiteľnú s právom Únie, a nariadila jej vymáhanie. Klub Valencia CF napadol toto rozhodnutie na Všeobecnom súde, ktorý ho v roku 2020 zrušil (T‑732/16). Komisia potom podala proti rozsudku Všeobecného súdu odvolanie na Súdny dvor. Súdny dvor odvolanie zamietol a konštatoval, že Všeobecný súd neuložil Komisii neprimeranú povinnosť dôkazného bremena a správne iba konštatoval, že táto inštitúcia nedodržala požiadavky, ktoré si sama stanovila prijatím pravidiel upravujúcich analýzu záruk ponúkaných členskými štátmi vo forme oznámenia.
Rozsudok Komisia/Valencia Club de Fútbol z 10. novembra 2022 (C‑211/20 P)

Duševné vlastníctvo

Duševné vlastníctvo a Všeobecný súd Európskej únie
Pozri video na YouTube

Súdny dvor a Všeobecný súd vykladajú a uplatňujú pravidlá prijaté Úniou na ochranu všetkých výlučných práv k duševným výtvorom. Ochrana duševného vlastníctva (autorské práva) a priemyselného vlastníctva (ochranné známky, ochrana dizajnov) zlepšuje konkurencieschopnosť podnikov tým, že podporuje prostredie, ktoré podnecuje tvorivosť a inovácie. Právo Únie chráni aj uznané know-how výrobku v zemepisnej oblasti EÚ prostredníctvom chránených označení pôvodu (CHOP).

Názov „Feta“ bol zapísaný do registra ako chránené označenie pôvodu (CHOP) v roku 2002. Odvtedy sa môže tento názov používať iba pre syr, ktorý pochádza z vymedzenej zemepisnej oblasti v Grécku a je v súlade so špecifikáciou, ktorá sa vzťahuje na tento výrobok. Dánsko sa domnievalo, že nariadenie č. 1151/2012 sa uplatňuje iba na výrobky predávané v Únii a netýka sa vývozov do tretích krajín. Nezakázalo preto svojim výrobcom, aby vyvážali svoje výrobky pod názvom „Feta“. Komisia začala proti Dánsku konanie o nesplnení povinnosti, pretože sa domnievala, že Dánsko porušilo povinnosti, ktoré vyplývajú z nariadenia. Súdny dvor rozhodol, že nariadenie nevylučuje výrobky určené na vývoz z konaní, ktoré zakazuje, najmä z porušení práva vyplývajúceho z duševného vlastníctva, ktoré chráni CHOP. Určil teda, že Dánsko si nesplnilo svoje povinnosti tým, že nezabránilo používaniu názvu „Feta“ pre syry určené na vývoz do tretích krajín.
Rozsudok Komisia/Dánsko zo 14. júla 2022 (C‑159/20)
V júni 2017 vláda Andorrského kniežatstva podala žiadosť o zápis nižšie uvedeného obrazového označenia ako ochrannej známky Európskej únie pre širokú škálu tovarov a služieb:

. Keďže Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zamietol zápis tejto ochrannej známky, podala vláda Andorrského kniežatstva žalobu na Všeobecný súd. Aby ochranná známka Únie mohla byť zapísaná, nesmie mať okrem iného opisný charakter, čo vylučuje, aby sa obmedzovala na jednoduchý opis tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje. Všeobecný súd vo svojom rozsudku dospel k záveru, že ochranná známka Andorra má opisný charakter. Príslušná skupina verejnosti by ju mohla vnímať ako údaj o pôvode dotknutých tovarov a služieb. Ide o absolútny dôvod zamietnutia, ktorý sám osebe odôvodňuje, že označenie nemožno zapísať ako ochrannú známku Európskej únie.
Rozsudok Govern d‘Andorra/EUIPO (Andorra) z 23. februára 2022 (T‑806/19)
Všeobecný súd zamietol tri žaloby, ktoré podala spoločnosť Apple Inc. proti rozhodnutiam Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) o zrušení práv k slovnému označeniu „THINK DIFFERENT“. V rokoch 1997, 1998 a 2005 Apple Inc. získala zápis slovného označenia „THINK DIFFERENT“ ako ochrannej známky Európskej únie najmä pre informačné a telekomunikačné produkty. EUIPO na základe návrhu podaného spoločnosíou Swatch AG vyhlásil, že práva k napadnutým ochranným známkam sú zrušené, keď konštatoval, že napadnuté ochranné známky neboli riadne používané pre dotknuté tovary nepretržite počas piatich rokov. Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie EUIPO: podľa neho prináležalo spoločnosti Apple Inc., aby preukázala riadne používanie týchto ochranných známok pre dotknuté tovary počas piatich rokov pred podaním návrhov na zrušenie, čo sa jej nepodarilo.
Rozsudky Apple/EUIPO – Swatch (Think different) z 8. júna 2022 (spojené veci T‑26/21, T‑27/21 a T‑28/21)
V roku 2017 podala britská spoločnosí Golden Balls na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) návrh na zrušenie práv k ochrannej známke BALLON D’OR, pretože podľa jej názoru nebola táto ochranná známka dostatočne používaná pre určité tovary a služby. Ochranná známka BALLON D’OR bola predtým zapísaná do registra v prospech francúzskej spoločnosti Les Éditions P. Amaury, ktorá bola držiteľkou práv vzťahujúcich sa na Ballon d’or (odmena poskytovaná najlepšiemu futbalistovi roka). V roku 2021 EUIPO vyhlásil, že práva k tejto ochrannej známke sú zrušené pre väčšinu tovarov a služieb, pre ktoré bola zapísaná. Všeobecný súd prejednávajúci žalobu, ktorú podala Les Éditions P. Amaury proti rozhodnutiu EUIPO, zrušil toto rozhodnutie v časti týkajúcej sa zrušenia práv k ochrannej známke pre služby „zábava“. Naproti tomu Všeobecný súd potvrdil zrušenie práv k tejto ochrannej známke pre služby spočívajúce vo vysielaní alebo zostavovaní (strihu) televíznych programov, produkcii predstavení alebo filmov a publikovaní kníh, časopisov, revuí alebo novín.
Rozsudok Les Éditions P. Amaury/EUIPO – Golden Balls (BALLON D’OR) zo 6. júla 2022 (T‑478/21)

Dane

Za priame dane sú v zásade zodpovedné členské štáty. Rovnako ako zdaňovanie podnikov však musia byť v súlade so základnými pravidlami Európskej únie, ako je napríklad zákaz štátnej pomoci. Záväzné daňové stanoviská („tax rulings“) niektorých členských štátov, ktoré poskytli nadnárodným spoločnostiam osobitné daňové zaobchádzanie, tak podliehajú kontrole Komisie a súdy EÚ sú vyzvané, aby o nich rozhodli.

Záväzné daňové stanoviská sú rozhodnutia prijaté na žiadosť podnikov daňovou správou niektorých členských štátov, ktoré vopred určujú daň, ktorej budú podliehaí tieto podniky. Spoločnosí Fiat Chrysler Finance Europe so sídlom v Luxemburskom veľkovojvodstve získala od luxemburských daňových orgánov záväzné stanovisko schvaľujúce metódu určenia odmeny pre Fiat Chrysler Finance Europe ako integrovanej spoločnosti za služby poskytované iným spoločnostiam skupiny Fiat/ Chrysler. V roku 2015 sa Komisia domnievala, že toto záväzné stanovisko predstavovalo prevádzkovú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle práva Únie. Fiat Chrysler Finance Europe a Luxembursko podali žaloby na Všeobecný súd, ktorý v roku 2019 potvrdil prístup Komisie a žaloby zamietol. Fiat Chrysler Finance Europe a Írsko napadli vo viacerých ohľadoch analýzu, ktorú vykonal Všeobecný súd, aby určil existenciu hospodárskej výhody, zvlášť z hľadiska pravidiel uplatniteľných v oblasti štátnej pomoci. Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu, ako aj rozhodnutie Komisie. Podľa Súdneho dvora Komisia uplatnila princíp nezávislého vzťahu odlišný od princípu definovaného luxemburským právom, zatiaľ čo bez harmonizácie tejto otázky právom Únie sú iba vnútroštátne ustanovenia relevantné na účely analýzy toho, či dané transakcie treba preskúmaí z hľadiska princípu nezávislého vzťahu.
Rozsudok Fiat Chrysler Finance Europe/Komisia a Írsko/Komisia z 8. novembra 2022 (spojené veci C‑885/19 P a C‑898/19 P)

Právny štát

Rešpektovať právny štát v Únii
Pozri video na YouTube

Charta základných práv Európskej únie – záväzné pravidlá, ktoré majú konkrétne účinky
Pozri video na YouTube

Charta základných práv Európskej únie, rovnako ako Zmluva o Európskej únii, výslovne uvádza právny štát ako jednu zo spoločných hodnôt, na ktorých je Únia založená. Súdny dvor je čoraz častejšie vyzývaný, aby rozhodoval o dodržiavaní zásad právneho štátu členskými štátmi, či už v rámci žalôb pre nesplnenie povinnosti, ktoré proti nim podáva Európska komisia, alebo v rámci návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných vnútroštátnymi súdmi. Súdny dvor potom musí preskúmať, či je táto základná hodnota dodržiavaná na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o súdnictvo, konkrétne v rámci procesu menovania alebo disciplinárneho režimu sudcov.

V odpovedi na prejudiciálnu otázku, ktorú položil poľský Najvyšší súd, Súdny dvor rozhodol, že samotná skutočnosť, že sudca bol vymenovaný v čase, keď jeho členský štát ešte nebol demokratickým režimom, nespochybňuje nezávislosť a nestrannosť tohto sudcu pri výkone jeho neskoršej sudcovskej funkcie. Predovšetkým okolnosti, ktoré sprevádzali prvé vymenovanie tohto sudcu, neumožňujú samy osebe vyvolať oprávnené a vážne pochybnosti u osôb podliehajúcich súdnej právomoci.
Rozsudok Getin Noble Bank z 29. marca 2022 (C‑132/20)

Obmedzujúce opatrenia a zahraničná politika

Obmedzujúce opatrenia alebo „sankcie“ sú základným nástrojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (SZBP). Používajú sa ako súčasť integrovanej a komplexnej akcie, ktorá zahŕňa najmä politický dialóg. Únia ich okrem iného využíva na ochranu hodnôt, základných záujmov a bezpečnosti Únie a na predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti. Cieľom sankcií je dosiahnuť zmenu politiky alebo správania osôb alebo subjektov, proti ktorým sú namierené, s cieľom podporiť ciele SZBP.

V nadväznosti na vážne porušenia ľudských práv v Líbyi prijala Rada Európskej únie v októbri 2020 obmedzujúce opatrenia proti pánovi Jevgenijovi Viktorovičovi Prigožinovi, ruskému podnikateľovi s úzkym prepojením na skupinu Wagner, zapojenú do vojenských operácií v tomto štáte. Rozhodnutie bolo predĺžené v júli 2021. Tieto opatrenia spočívali v zmrazení finančných prostriedkov osôb, ktoré vykonávajú alebo podporujú činy ohrozujúce mier, stabilitu alebo bezpečnosť v Líbyi. Pán Prigožin podal žalobu proti týmto opatreniam na Všeobecný súd, aby dosiahol ich zrušenie. Všeobecný súd žalobu zamietol. Domnieval sa najmä, že predložené dôkazné prostriedky, ako napríklad výňatky zo správy generálneho tajomníka Organizácie spojených národov a články z tlače (obsahujúce fotografie a svedectvá) pochádzajúce z rôznych zdrojov, ako sú napríklad tlačové alebo mediálne agentúry, umožňujú identifikovať skupinu Wagner a obsahujú presné a zhodujúce sa informácie o činnostiach tejto skupiny ohrozujúcich mier, bezpečnosť a stabilitu v Líbyi. Spis obsahoval aj konkrétne, presné a zhodujúce sa dôkazy preukazujúce úzke a početné väzby, ktoré udržiaval pán Prigožin so skupinou Wagner.
Rozsudok Prigožin/Rada z 1. júna 2022 (T‑723/20)

Súdna činnosť

A | Súdny dvor v roku 2022B | Všeobecný súd v roku 2022C | Judikatúra v roku 2022

A | Súdny dvor v roku 2022

Činnosť a vývoj Súdneho dvora

Koen Lenaerts

Predseda Súdneho dvora Európskej únie

Členovia Súdneho dvora

K. Lenaerts

L. Bay Larsen

A. Arabadjiev

A. Prechal

K. Jürimäe

C. Lycourgos

E. Regan

M. Szpunar

M. Safjan

P. G. Xuereb

L. S. Rossi

D. Gratsias

M. L. Arastey Sahún

J. Kokott

M. Ilešič

J.-C. Bonichot

T. von Danwitz

S. Rodin

F. Biltgen

M. Campos Sánchez-Bordona

N. J. Cardoso da Silva Piçarra

G. Pitruzzella

I. Jarukaitis

P. Pikamäe

A. Kumin

N. Jääskinen

N. Wahl

J. Richard de la Tour

A. Rantos

I. Ziemele

J. Passer

A. M. Collins

M. Gavalec

N. Emiliou

Z. Csehi

O. Spineanu-Matei

T. Ćapeta

L. Medina

A. Calot Escobar

B | Všeobecný súd v roku 2022

Činnosť a vývoj Všeobecného súdu

Marc van der Woude

Predseda Všeobecného súdu

Novinky v judikatúre Všeobecného súdu

Savvas S. Papasavvas

Podpredseda Všeobecného súdu

Členovia Všeobecného súdu

M. van der Woude

S. Papasavvas

D. Spielmann

A. Marcoulli

F. Schalin

R. da Silva Passos

J. Svenningsen

M. J. Costeira

K. Kowalik-Bańczyk

A. Kornezov

L. Truchot

O. Porchia

M. Jaeger

S. Frimodt Nielsen

H. Kanninen

J. Schwarcz

M. Kănčeva

E. Buttigieg

V. Tomljenović

S. Gervasoni

L. Madise

V. Valančius

N. Półtorak

I. Reine

P. Nihoul

U. Öberg

A | Súdny dvor v roku 2022
B | Všeobecný súd v roku 2022
C | Judikatúra v roku 2022