Súdne štatistiky Súdneho dvora

Pozri podrobné štatistiky Súdneho dvora PDF 

Stručný prehľad hlavných štatistických trendov za uplynulý rok

Marc‑André Gaudissart, zástupca tajomníka Súdneho dvora

 

Tento príspevok, ktorý býval v minulosti začlenený do samotného textu Výročnej správy Súdneho dvora Európskej únie І Súdna činnosť, má za cieľ, tak ako každý rok, poskytnúť stručný prehľad hlavných trendov, ktoré vyplývajú zo súdnych štatistík za uplynulý rok. Prináša prehľad, pokiaľ ide o predmet, pôvod a povahu vecí predložených Súdnemu dvoru v roku 2022, a poskytuje určité usmernenia k tomu, ako treba vnímať údaje týkajúce sa vecí ukončených daným súdom.

Napriek tomu, že z tohto posledného uvedeného hľadiska sa uplynulý rok ukončil so skôr pozitívnymi výsledkami, keďže počet skončených vecí prevýšil počet podaných vecí, pričom ide o mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom, daný rok sa vyznačuje aj predĺžením priemernej dĺžky konania vo veci návrhov na začatie prejudiciálneho konania, v ktorých sa objavujú čoraz zložitejšie otázky, ktoré sú niekedy veľmi citlivej povahy. Práve v tomto kontexte treba vnímať legislatívnu žiadosť, predloženú Súdnym dvorom 30. novembra 2022, ktorej cieľom je rozšíriť vecnú pôsobnosť mechanizmu predchádzajúceho prijatia odvolaní a uskutočniť čiastočné prenesenie právomoci Súdneho dvora v prejudiciálnych konaniach na Všeobecný súd tak, aby sa Všeobecnému súdu umožnilo rozhodovať o otázkach položených vnútroštátnymi súdmi podľa článku 267 ZFEÚ v špecifických oblastiach stanovených v Štatúte.

Podané veci

Ako už bolo uvedené, počet vecí predložených Súdnemu dvoru v roku 2022 (806 vecí) bol mierne nižší v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď kancelária zapísala do registra 838 nových vecí. Tento pokles sa týka tak návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ako aj odvolaní podaných proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, má však obmedzený rozsah, a predovšetkým nemá zásadný vplyv na rozdelenie sporov podľa povahy vecí, keďže len samotné návrhy na začatie prejudiciálneho konania a odvolania stále predstavujú viac ako 90 % všetkých vecí predložených Súdnemu dvoru (pričom v roku 2022, keď bolo spolu vo všetkých kategóriách zaregistrovaných 546 nových návrhov na začatie prejudiciálneho konania a 209 odvolaní, predstavoval tento percentuálny podiel dokonca 93 %).

Vzhľadom na tieto čísla sa podiel priamych žalôb vo veciach podaných v roku 2022 (4,60 %) zdá byť relatívne nízky, hoci aj počet týchto žalôb (37) zaznamenal v minulom roku mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v ktorom dosiahol historické minimum (len 29 nových vecí). Spomedzi žalôb o nesplnenie povinnosti podaných v roku 2022 treba osobitne spomenúť prvú žalobu podanú proti tretiemu štátu – Spojenému kráľovstvu – na základe článku 87 ods. 1 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu[1][2].

Či už v rámci prejudiciálneho konania alebo na základe priamej žaloby alebo odvolania sa veci predložené Súdnemu dvoru v roku 2022 opäť týkali mimoriadne širokého spektra oblastí. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, predstavujúci necelú stovku vecí (95), naďalej zaujímal popredné miesto v činnosti daného súdu, rovnako ako aj spory týkajúce sa daní, ochrany spotrebiteľa alebo ochrany osobných údajov, pričom cieľom viacerých návrhov na začatie prejudiciálneho konania predložených Súdnemu dvoru v poslednej uvedenej oblasti bolo viac spresniť kontúry judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa výkladu všeobecného nariadenia o ochrane údajov[3]. Počet vecí patriacich do oblasti duševného vlastníctva, ktorá bola v predchádzajúcom období pomerne bohato zastúpená, sa naopak v priebehu uplynulého roka výrazne znížil, a to z 83 nových vecí v roku 2021 na iba 49 vecí v roku 2022, zatiaľ čo v iných, tradičnejších oblastiach došlo k nárastu počtu nových vecí. Platí to predovšetkým pre veci súvisiace so štyrmi základnými slobodami, ale aj veci podané v oblastiach poľnohospodárstva, hospodárskej súťaže a verejného obstarávania, ako aj v oblasti verejnej služby.

Pokiaľ ide o geografický pôvod návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných Súdnemu dvoru v priebehu uplynulého roka, treba poukázať na relatívnu stabilitu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tak ako v roku 2021 viedli v „geografickom“ rebríčku návrhov na začatie prejudiciálneho konania naďalej Nemecko, Taliansko a Bulharsko (nimi bolo v roku 2022 Súdnemu dvoru predložených 98, 63 a 43 návrhov na začatie prejudiciálneho konania), no za posledným menovaným štátom tesne nasledovali Španielsko a Poľsko, ktorých súdy sa v tom istom roku obrátili na Súdny dvor v 41 a 39 veciach. Počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania predložených rakúskymi súdmi, konkrétne v 34 veciach, ostal na úrovni celkom blízkej úrovni predchádzajúceho roka (37 návrhov v roku 2021), zatiaľ čo holandské, rumunské a belgické súdy, ktoré predložili 28, 29 a 30 návrhov, zostávajú pravidelnými korešpondentmi Súdneho dvora. Okrem toho treba poznamenať, že došlo k výraznému nárastu počtu návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných portugalskými súdmi, ktoré sa v roku 2022 obrátili na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami v 28 veciach (oproti 20 návrhom na začatie prejudiciálneho konania roku 2021).

Pokiaľ ide napokon o spory vyžadujúce si prejednanie v zrýchlenom konaní, stojí za povšimnutie výrazné zníženie počtu návrhov na uplatnenie skráteného súdneho konania alebo naliehavého konania. Zatiaľ čo v roku 2021 dosiahol tento počet vrchol (až 90 návrhov), v uplynulom roku klesol na 54 návrhov. Žiadna žiadosť o uplatnenie skráteného súdneho konania neviedla v roku 2022 ku skutočnému začatiu tohto konania, zatiaľ čo naliehavé prejudiciálne konanie bolo začaté sedemkrát vo veciach, ktoré sa týkali tak výkladu pravidiel poskytovania či odnímania medzinárodnej ochrany, ako aj pravidiel, ktoré patria do oblasti justičnej spolupráce v občianskych alebo trestných veciach a ktoré sa týkajú predovšetkým práva na tlmočenie a preklad v rámci trestných konaní či uplatňovania zásady ne bis in idem zakotvenej v článku 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda.

Skončené veci

Hoci počet vecí podaných v roku 2022 mierne poklesol, počet vecí ukončených Súdnym dvorom v priebehu uplynulého roka zaznamenal opačný vývoj, pretože oproti 772 veciam v roku 2021 sa počet vecí ukončených Súdnym dvorom zvýšil v roku 2022 na 808 vecí. Nepochybne ide o vynikajúci výsledok, pretože s výnimkou roku 2019 – počas ktorého Súdny dvor vyriešil až 865 vecí – nebola nikdy prekročená hranica 800 vecí ukončených v jednom roku.

Keďže návrhy na začatie prejudiciálneho konania a odvolania tvoria podstatnú časť vecí predložených Súdnemu dvoru, nie je prekvapivé, že predstavujú podstatnú časť vecí ukončených týmto súdom, pričom Súdny dvor v roku 2022 rozhodol až o 564 návrhoch na začatie prejudiciálneho konania a 196 odvolaniach. V priebehu uplynulého roka pritom Súdny dvor rozhodoval aj o viacerých dôležitých žalobách o nesplnenie povinnosti alebo žalobách o neplatnosť, medzi ktoré patria predovšetkým žaloby podané Maďarskom a Poľskou republikou proti nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie[4]. Súdny dvor zasadajúci v pléne zamietol žalobné dôvody uvádzané týmito dvomi štátmi proti vyššie uvedenému nariadeniu, a teda potvrdil týmto nariadením stanovený vzťah medzi dodržiavaním právneho štátu a efektívnym plnením rozpočtu Únie v súlade so zásadami správneho finančného riadenia.[5]

V inom registri treba poukázať tiež na rozhodnutie vydané Súdnym dvorom vo veci žiadosti o stanovisko, ktorú predložilo Belgické kráľovstvo a ktorá sa týkala zlučiteľnosti návrhu modernizovanej Zmluvy o energetickej charte so Zmluvami, a predovšetkým s článkami 19 ZEÚ a 344 ZFEÚ. Súdny dvor (štvrtá komora) vo svojom stanovisku zo 16. júna 2022 vyhlásil túto žiadosť za neprípustnú z dôvodu, že je predčasná, keďže Súdny dvor nemá dostatok informácií o obsahu zamýšľanej dohody – a predovšetkým o rozsahu pôsobnosti jej článku 26 týkajúceho sa rozhodovania o sporoch medzi investorom a zmluvnou stranou – na to, aby rozhodol o zlučiteľnosti tejto dohody so Zmluvami.[6]

Hoci bol celkový počet rozsudkov, stanovísk a uznesení prijatých Súdnym dvorom v priebehu uplynulého roka (732) o niečo vyšší než v predchádzajúcom roku (708), čitateľa zaujme ešte výraznejší podiel, ktorý predstavujú uznesenia súdnej povahy, obzvlášť v oblasti odvolaní. Zatiaľ čo v roku 2020 bol podiel takto ukončených odvolaní 37 % a v roku 2021 bol 47 %, v roku 2022 predstavoval tento podiel takmer 57 %, čo je oveľa vyšší percentuálny podiel, než percentuálny podiel odvolaní, o ktorých sa rozhodlo rozsudkom. Tento nárast sa vysvetľuje viacerými faktormi. Jednak je dôsledkom intenzívnej činnosti komory príslušnej prijímať odvolania, ktorá znova rozhodovala o veľkom počte odvolaní podaných proti rozhodnutiam Všeobecného súdu týkajúcim sa rozhodnutí odvolacích senátov Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo,[7] a jednak zvýšeného využívania možností, ktoré ponúkajú články 181 a 182 rokovacieho poriadku. Zatiaľ čo v roku 2019 bol druhý uvedený článok uplatnený len raz, v roku 2022 bolo na základe článku 182 ukončených až šesť vecí.[8]

Či už ide o prejudiciálne konania alebo odvolania, zvýšené využívanie uznesení sa čiastočne vysvetľuje ďalšou významnou skutočnosťou uplynulého roka, súvisiacou s vysokým počtom vecí ukončených trojčlennými komorami. V roku 2022 totiž tieto veci predstavovali viac ako 50 % všetkých vecí ukončených Súdnym dvorom (oproti 36 % v prípade vecí ukončených päťčlennými komorami). Pre porovnanie, v predchádzajúcom roku boli tieto percentuálne podiely 45 % z celkového počtu v prípade trojčlenných komôr a 40 % v prípade päťčlenných komôr.

Podobný vývoj možno pozorovať, aj pokiaľ ide o veci rozhodnuté podpredsedom Súdneho dvora. Vzhľadom na to, že v roku 2022 bol podaný veľký počet odvolaní proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, ktorými sa zamietol návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, alebo proti rozhodnutiam prijatým týmto súdom podľa článkov 278 alebo 279 ZFEÚ, podpredseda, ktorý je poverený prejednaním týchto odvolaní, musel v roku 2022 vydať veľký počet rozhodnutí. Počet jeho uznesení tak bol dvakrát vyšší ako v priebehu predchádzajúceho roka.

Pokiaľ ide naopak o veci ukončené veľkou komorou, uplynulý rok sa vyznačuje veľkou stabilitou. Tým, že v roku 2022 táto rozhodovacia komora ukončila 77 vecí, zostal Súdny dvor v rámci priemeru predchádzajúcich štyroch rokov, pričom počet vecí, ktoré veľká komora ukončila rozsudkom alebo uznesením, sa pohybuje medzi 70 a 83 vecami.

Skrátenie priemernej dĺžky prejednania vecí je ďalším logickým dôsledkom zvýšeného využívania uznesení, pretože tieto umožňujú Súdnemu dvoru rozhodovať vo veciach, ktoré mu boli predložené, bez ústnej, či dokonca písomnej časti konania. V roku 2022 tak priemerná dĺžka prejednania vecí, posudzujúc všetky druhy vecí spoločne, predstavovala 16,4 mesiaca, čo je mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom (16,6 mesiaca v roku 2021).

Podrobnejšia analýza štatistických údajov však odhaľuje kontrastnejšiu bilanciu, pretože hoci priemerná dĺžka prejednania odvolaní prudko klesla, a to z 15,1 mesiaca v roku 2021 na 11,9 mesiaca v roku 2022, v oblasti priamych žalôb, a predovšetkým v oblasti prejudiciálnych konaní, zaznamenala ďalší nárast. Zatiaľ čo totiž priemerná dĺžka prejednania návrhov na začatie prejudiciálneho konania bola 15 mesiacov v roku 2016 a 15,5 mesiaca v roku 2019, postupne sa zvyšovala na 15,9 mesiaca v roku 2020, 16,7 mesiaca v roku 2021 a 17,3 mesiaca v roku 2022. Takýto nárast má svoj pôvod v narastajúcej zložitosti vecí predložených Súdnemu dvoru, ktoré si vyžadujú čoraz dôkladnejšie preskúmanie otázok položených vnútroštátnymi súdmi, ale pre Súdny dvor predstavuje dôvod na znepokojenie, pretože dĺžka prejednania vecí týmto súdom sa pripočítava k dĺžke trvania vnútroštátneho konania. Akékoľvek predĺženie dĺžky prejednania vecí Súdnym dvorom tak má bezprostredný vplyv na celkovú dĺžku konania pred vnútroštátnym súdom a na možnosť tohto súdu rozhodnúť v spore, ktorý mu bol predložený. Tento faktor je spomedzi ďalších dôvodom legislatívnej žiadosti uvedenej v nasledujúcich riadkoch.

Prebiehajúce veci

K 31. decembru 2022 prebiehalo na Súdnom dvore konanie v 1 111 veciach, čo je až na dve veci rovnaký počet vecí ako počet veci, ktoré boli na Súdny dvor podané k 31. decembru predchádzajúceho roka (1 113 vecí). Podstatnú časť týchto vecí tvorili jednak návrhy na začatie prejudiciálneho konania (774 vecí) a jednak odvolania (259 vecí).

Súdny dvor preto s cieľom byť schopný naďalej prejednávať tieto veci uspokojivo a v primeranej lehote predložil 30. novembra 2022 normotvorcovi Únie žiadosť o zmenu Protokolu (č. 3) o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie. Táto žiadosťbsleduje dvojaký cieľ.

Jej cieľom je na jednej strane rozšíriť pôsobnosť mechanizmu predchádzajúceho prijatia odvolaní, upraveného v článku 58a Štatútu, na odvolania podané proti rozhodnutiam Všeobecného súdu týkajúcim sa rozhodnutí nezávislých odvolacích senátov šiestich orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti uvedeného mechanizmu 1. mája 2019 existovali, no nie sú ešte uvedené v článku 58a Štatútu[9], ako aj na odvolania podané proti rozhodnutiam Všeobecného súdu vydaným podľa článku 272 ZFEÚ.

Na druhej strane je jej cieľom využiť možnosť, ktorú poskytuje článok 256 ods. 3 ZFEÚ, tým, že sa uskutoční čiastočné prenesenie právomoci Súdneho dvora v prejudiciálnych konaniach na Všeobecný súd v šiestich špecifických oblastiach, ktorými sú konkrétne: spoločný systém dane z pridanej hodnoty, spotrebné dane, colný kódex a colné zaradenie tovarov v kombinovanej nomenklatúre, náhrady a pomoc cestujúcim, ako aj systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.

Týmto prenesením právomoci samozrejme nie je dotknutá možnosť Všeobecného súdu vrátiť vec Súdnemu dvoru, ak sa domnieva, že si táto vec vyžaduje zásadné rozhodnutie, ktoré by mohlo ovplyvniť jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie, tak ako sa výslovne uvádza v článku 256 ods. 3 druhom pododseku ZFEÚ, no aj tak by toto postúpenie malo viesť k výraznému zníženiu pracovného zaťaženia Súdneho dvora (a k tomu, že sa Súdnemu dvoru umožní sústrediť sa na svoje iné veci), keďže veci predložené Súdnemu dvoru vo vyššie uvedených oblastiach v súčasnosti predstavujú približne 20 % všetkých prejudiciálnych konaní.


[1]     Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7.

[2]     Vec C‑516/22, Komisia/Spojené kráľovstvo, v ktorej Komisia v podstate vytýka Spojenému kráľovstvu to, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmlúv a z dohody o vystúpení, a to z dôvodu rozsudku Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva, ktorým bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, o ktorom Komisia a následne Súdny dvor rozhodli, že je v rozpore s právom Únie. Podľa žalobkyne mal Najvyšší súd Spojeného kráľovstva pozastaviť výkon tohto nálezu až do skončenia konania prebiehajúceho pred súdmi Únie alebo sa obrátiť na Súdny dvor s otázkou týkajúcou sa platnosti na základe článku 267 ZFEÚ v spojení s článkom 127 ods. 1 dohody o vystúpení.

[3]     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).

[4]     Ú. v. EÚ L 433, 2020, s. 1.

[5]     Rozsudky zo 16. februára 2022 vo veciach Maďarsko/Parlament a Rada (C‑156/21, EU:C:2022:97) a Poľsko/Parlament a Rada (C‑157/21, EU:C:2022:98).

[6]     Stanovisko 1/20 (modernizovaná Zmluva o energetickej charte) zo 16. júna 2022 (EU:C:2022:485).

[7]     V roku 2022 tak komora príslušná prijímať odvolania prijala 41 uznesení. V dvoch veciach (C‑801/21 P, EUIPO/Indo European Foods, a C‑337/22 P, EUIPO/Nowhere) bolo odvolanie prijaté a konanie tak pokračuje v súlade s príslušnými ustanoveniami hlavy V Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

[8]     Ide o veci C‑663/20 P, CRU/Hypo Vorarlberg Bank, a C‑664/20 P, CRU/Portigon a Komisia, ukončené uzneseniami z 3. marca 2022 (EU:C:2022:162EU:C:2022:161), spojené veci C‑313/21 P a C‑314/21 P, Rada/FI a Komisia/FI, ukončené uznesením z 22. decembra 2022 (EU:C:2022:1045), ako aj spojené veci C‑341/21 P a C‑357/21 P, Komisia/KM a Rada/KM, tiež ukončené uznesením z 22. decembra 2022 (EU:C:2022:1042).

[9]   Ide o Agentúru Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií, Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Železničnú agentúru Európskej únie.


Súdne štatistiky z viacerých predchádzajúcich rokov možno takisto nájsť na stránke Curia v časti „História".