O Súdnom dvore EÚ

Súdny dvor Európskej únie je súdnou inštitúciou Európskej únie.

Túto inštitúciu tvoria dva súdy – Súdny dvor a Všeobecný súd.

Súdny dvor presadzuje a vykladá právo EÚ. Zabezpečuje, aby inštitúcie EÚ a členské štáty toto právo dodržiavali. Súdny dvor podáva jednotný výklad práva EÚ, aby sa rovnakým spôsobom uplatňovalo v celej Únii.

Čo robí Súdny dvor?

Súdny dvor Európskej únie vznikol v roku 1952. Jeho poslaním je presadzovať a vykladať právo EÚ.

Na tento účel Súdny dvor

  • kontroluje, či sú rozhodnutia a právne predpisy EÚ zákonné
  • dohliada na to, aby členské štáty a inštitúcie EÚ dodržiavali toto právo
  • objasňuje otázky vnútroštátneho súdu v prípade, keď si vnútroštátny súd nie je istý výkladom práva EÚ alebo má pochybnosti o platnosti právneho aktu EÚ.

Akú má Súdny dvor štruktúru?

Súdny dvor EÚ sa skladá z dvoch súdov: Súdneho dvora a Všeobecného súdu (ten vznikol v roku 1988). Každý z nich má jasne vymedzené právomoci, pokiaľ ide o to, aké veci môže prejednávať.

Súdny dvor prejednáva

  • väčšinu návrhov týkajúcich sa otázok položených vnútroštátnymi súdmi, s výnimkou niekoľkých tematických oblastí, ktoré sú prenesené na Všeobecný súd
  • žaloby, ktoré Komisia podáva proti členským štátom, ktoré údajne porušili právo EÚ
  • väčšinu žalôb, ktoré podávajú členské štáty alebo inštitúcie EÚ a ktoré sú namierené proti právnym predpisom EÚ
  • odvolania proti rozsudkom Všeobecného súdu

Všeobecný súd prejednáva

  • žaloby, ktoré podali jednotlivci, spoločnosti a organizácie proti právnym aktom EÚ
  • niektoré návrhy týkajúce sa otázok predložených vnútroštátnymi súdmi v súvislosti s
    • DPH
    • clom, spotrebnými daňami alebo nomenklatúrnym zatriedením tovaru
    • obchodovaním s emisnými kvótami skleníkových plynov
    • náhradou cestujúcim v leteckej doprave
  • niektoré žaloby, ktoré podali členské štáty proti rozhodnutiam Komisie alebo Rady

Viac informácií o týchto súdoch nájdete na stránkach, ktoré sú im venované (Súdny dvor a Všeobecný súd).

Kto sa môže obrátiť na Súdny dvor?

Súdny dvor si nemôže vybrať, ktoré veci bude prejednávať alebo ktorými témami sa bude zaoberať. Všetky veci, ktoré sú prípustné podľa pravidiel Súdneho dvora, sa musia prejednať a rozhodnúť. Všetky rozsudky Súdneho dvora sú výsledkom potreby vyriešiť právny problém vo veciach, ktoré predložili – priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych súdov – občania, spoločnosti, organizácie, členské štáty alebo inštitúcie EÚ.

Nie všetky veci možno predložiť priamo Súdnemu dvoru. Existujú jasné pravidlá týkajúce sa typov vecí, ktoré môže Súdny dvor prejednávať. Viac informácií o tom nájdete na jednotlivých stránkach Súdneho dvora a na stránke „Môžem sa obrátiť na Súdny dvor?“.

Court-of-Justice-of-EU

Kto pracuje na Súdnom dvore?

Členovia

Oba súdy, ktoré tvoria Súdny dvor EÚ, majú svojich vlastných sudcov. Na Súdnom dvore má každý členský štát jedného sudcu, teda spolu 27 sudcov. Na Všeobecnom súde má každý členský štát dvoch sudcov, teda spolu 54 sudcov. Súdny dvor má tiež 11 generálnych advokátov. Oba súdy majú svojho tajomníka. Tieto osoby sa spoločne nazývajú „členovia“.

Viac informácií o členoch nájdete na stránkach, ktoré sú im venované (Členovia Súdneho dvora a Členovia Všeobecného súdu), a na stránkach každého súdu (Súdny dvor a Všeobecný súd).

Zamestnanci

Súdny dvor v súčasnosti zamestnáva približne 2 300 zamestnancov.

Väčšinu týchto zamestnancov tvoria úradníci EÚ, ktorí boli vybraní v rámci náročného výberového konania. Zamestnanci Súdneho dvora pochádzajú zo všetkých členských štátov EÚ.

Približne polovica zamestnancov Súdneho dvora pracuje na Generálnom riaditeľstve pre multilingvizmus, ktoré zabezpečuje, aby bola práca Súdneho dvora dostupná vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ.

Ak sa chcete dozvedieť viac o práci zamestnancov Súdneho dvora, navštívte naše stránky venované jednotlivým oddeleniam Súdneho dvora.

Viac informácií o tom, ako sa môžete uchádzať o prácu na Súdnom dvore, nájdete na našich stránkach s pracovnými ponukami.

 

Ako funguje Súdny dvor

Súdny dvor okrem kľúčových hodnôt EÚ, akými sú sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát, kladie osobitný význam na určité základné hodnoty, ktoré formujú a tvoria základ všetkých aspektov jeho činnosti.

Súdny dvor vyžaduje najvyššie etické štandardy – integritu, profesionalitu, nestrannosť a nezávislosť – od všetkých, ktorí preňho pracujú. Tieto štandardy sa vzťahujú na všetkých členov Súdneho dvora a jeho zamestnancov.

Tu si prečítate viac o etických štandardoch Súdneho dvora.

Transparentnosťdostupnosť súdnych a administratívnych procesov Súdneho dvora má zásadný význam pre naše fungovanie.

Viac informácií o transparentnosti na Súdnom dvore.

Rozsudky Súdneho dvora a ďalšie dokumenty súvisiace s prejednávanými vecami sa na tomto webovom sídle zverejňujú čo najrýchlejšie. Okrem toho sú všetky pojednávania verejné a tie najdôležitejšie sa vysielajú naživo na tomto webovom sídle.

Podrobnejšie informácie nájdete na našej stránke s dostupnými informáciami o jednotlivých veciach.

Súd pracuje v 24 rôznych jazykoch. Ide o celosvetový unikát. Mnohojazyčnosť je základom práce Súdneho dvora. Každý, kto sa zúčastňuje na konaní, môže komunikovať so Súdnym dvorom v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ a každý v EÚ si môže prečítať rozsudky a porozumieť im.

Spoznajte našu stránku venovanú mnohojazyčnosti.

Prečítajte si o našej politike mnohojazyčnosti.

Súdny dvor si je vedomý potreby udržateľného prístupu k životnému prostrediu a neustáleho úsilia o zlepšovanie jeho výkonnosti v tejto oblasti. Aktívne sa zúčastňuje na Schéme pre environmentálny management a audit (EMAS), čo mu pomáha pri posudzovaní a zlepšovaní postupov v oblasti udržateľnosti a environmentálnej výkonnosti.

Prečítajte si viac o environmentálnej politike Súdneho dvora.

Súdny dvor sa zaviazal pokračovať v inováciách v rámci svojho širšieho poslania prispôsobenia, zlepšovania a služby Únii a jej občanom v meniacom sa svete. Bezpečná integrácia umelej inteligencie do pracovných postupov inštitúcie je neoddeliteľnou súčasťou tohto poslania. Na podporu tohto cieľa Súdny dvor prijal v roku 2023 Stratégiu v oblasti umelej inteligencie, na ktorú v roku 2026 nadviazala Etická charta umelej inteligencie. Charta stanovuje hlavné zásady pre eticky správne využívanie umelej inteligencie v rámci súdnych a administratívnych činností inštitúcie.

Prečítajte si viac o politike Súdneho dvora pre umelú inteligenciu.

Rozmanitosť predstavuje samotné jadro Súdneho dvora ako mnohojazyčnej a nadnárodnej inštitúcie. Súdny dvor sa tiež zaviazal podporovať rovnaké príležitosti a inkluzívne pracovné prostredie pre osoby všetkých národností, pohlaví, schopností a pôvodu.

Ďalšie informácie nájdete na našej stránke venovanej zamestnaniu na Súdnom dvore.

The Grand Conference Room

Súdny dvor EÚ, Súdny dvor, Všeobecný súd, SDEÚ, ESD – ste zmätení z týchto názvov?

So Súdnym dvorom EÚ sa spája niekoľko názvov.

Tieto nejasnosti čiastočne vyplývajú pravdepodobne z toho, že celá inštitúcia a jeden z dvoch súdov, ktoré ju tvoria, majú takmer rovnaký názov.

Celá inštitúcia sa správne nazýva Súdny dvor Európskej únie, niekedy skrátene SDEÚ.

Túto inštitúciu tvoria dva rôzne súdy:

  • Súdny dvor
  • Všeobecný súd

A čo Európsky súdny dvor alebo ESD?

Súdny dvor sa nikdy oficiálne nenazýval Európsky súdny dvor alebo ESD.

V čase svojho vzniku bol označený ako Súdny dvor Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. V rokoch 1957 až 2009 mal názov Súdny dvor Európskych spoločenstiev. V roku 2009 sa jeho názov zmenil na Súdny dvor Európskej únie.

Európsky súdny dvor je však názov, ktorým sa bežne označuje vyšší z týchto dvoch súdov. Toto označenie je všeobecne prijímané a používané. Samotný Súdny dvor používa na sociálnych sieťach hashtag #ECJ (z anglického European Court of Justice alebo ECJ)

Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva

Súdny dvor Európskej únie sa odlišuje od Európskeho súdu pre ľudské práva. Zatiaľ čo Súdny dvor EÚ sa nachádza v Luxemburgu a je inštitúciou EÚ, Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa nachádza v Štrasburgu vo Francúzsku a je súčasťou Rady Európy.

Európsky súd pre ľudské práva prejednáva sťažnosti proti krajinám, ktoré podpísali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. Jeho právomoc v súčasnosti zahŕňa 46 krajín vrátane 27 členských štátov EÚ.

Pozri tiež