Všeobecný súd
narodený v roku 1944; diplom z odboru právo a titul master z politickej ekonómie z univerzity v Coimbre; doktorát z medzinárodnej ekonómie (Univerzita v Paríži I - Panthéon Sorbonne); povinná vojenská služba vykonávaná na ministerstve námorníctva (služba justície, 1969 - 1972); profesor na katolíckej univerzite a Univerzite Nova v Lisabone; bývalý profesor na univerzite v Coimbre a univerzite Lusíada v Lisabone (riaditeľ inštitútu európskych štúdií); člen portugalskej vlády (1980 - 1983): štátny tajomník na ministerstve vnútra, pri predsedníctve v Rade ministrov a pre európske záležitosti; poslanec portugalského parlamentu, podpredseda skupiny kresťanských demokratov; generálny advokát na Súdnom dvore (1986 - 1988); predseda Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (1989 - 1995); advokát v Lisabone, špecialista na európske právo a právo hospodárskej súťaže (1996 - 2012); člen pracovnej skupiny k budúcnosti súdneho systému Európskych spoločenstiev „Groupe Due" (2000); predseda disciplinárnej rady Európskej komisie (2003 - 2007); predseda Portugalského združenia európskeho práva (od roku 1999); Sudca Súdneho dvora od 8. októbra 2012 do 8. októbra 2018.
narodený roku 1928; írsky štátny príslušník; Senior Counsel; odborník na ústavné právo a na obchodné právo; sudca na High Court; predseda generálnej rady Advokátskej komory Írska; člen správnej rady King's Inns; predseda vzdelávacej komisie rady King's Inns; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 10. januára 1996; zomrel 3. januára 2018.
narodený 19. februára 1934; taliansky štátny príslušník; sudca na súde v Neapole; súdny radca na odvolacom súde v Ríme, neskôr na kasačnom súde; atašé na Ufficio legislativo del ministero di Grazia e Giustizia; predseda generálneho výboru na diplomatickej konferencii pre vypracovanie Luganského dohovoru; referendár u talianskeho generálneho advokáta na Súdnom dvore; profesor na Scuola superiore della pubblica amministrazione di Roma; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 17. septembra 1995; predseda Súdu prvého stupňa od 18. septembra 1995 do 4. marca 1998; generálny advokát na Súdnom dvore od 5. marca 1998 do 6. októbra 2000; zomrel 26. januára 2010.
narodený 14. novembra 1934; britský štátny príslušník; advokát (Škótsko); King's Counsel (Škótsko); tajomník, neskôr pokladník Faculty of Advocates; predseda poradného výboru advokátskych komôr Európskeho spoločenstva; Salvesen Professor of European Institutions a riaditeľ Europa Institute, univerzita v Edimburgu; zvláštny poradca House of Lords Select Committee on the European Communities; čestný bencher Gray’s Inn, Londres; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 9. marca 1992; sudca na Súdnom dvore od 10. marca 1992 do 7. januára 2004.
narodený roku 1938; nemecký štátny príslušník; sudca v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, úradník na ministerstve spravodlivosti (odbor práva Spoločenstva a ľudských práv); spolupracovník v kancelárii dánskeho člena komisie, potom na GR III (vnútorný trh); vedúci trestnej sekcie na spolkovom ministerstve spravodlivosti; vedúci kabinetu ministra, potom riaditeľ (Ministerialdirigent) trestného odboru; lektor na univerzite v Saarbrückene; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 až do svojho úmrtia dňa 6. februára 1997.
narodený roku 1938; grécky štátny príslušník; člen Simvoulio tis Epikratias, následne štátny poradca; člen Vyššieho špeciálneho súdu; člen súdov pre ochranné známky; poradca štátnej správy v oblasti uplatňovania práva Spoločenstva; profesor práva Spoločenstva na Národnej škole pre verejnú správu a na Inštitúte kontinuálneho vzdelávania; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 18. septembra 1992.
narodený v roku 1939, univerzitné štúdia absolvoval na právnickej fakulte a fakulte hospodárskych vied v Montpellier a v Paríži; doktor práv (1964), advokát (1964); advokát na odvolacom súde (1967), generálny referent na Ministerstve práce a sociálneho poistenia, člen (1978-1989) neskôr predseda (1988-1989) Hospodárskej a sociálnej rady; člen predstavenstva Národnej investičnej a úverovej spoločnosti a Európskej satelitnej spoločnosti (do roku 1989); člen (1993-1995) neskôr predseda rady Medzinárodného univerzitného inštitútu v Luxemburgu (1995-2004); vyučujúci na Luxemburskej univerzite; vládny člen výboru Európskeho sociálneho fondu, poradného výboru pre voľný pohyb pracovníkov a správnej rady pre správu Európskeho fondu pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (do roku 1989); sudca Súdu prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 11. júla 1996; sudca Súdneho dvore od 12. júla 1996 do 14. januára 2008.
narodený roku 1944; holandský štátny príslušník; výkonný tajomník v poisťovni D. Hudig & Co. (poisťovací agenti), následne v podniku Granaria BV; sudca na obvodnom súde v Rotterdame; člen súdu na Holandských Antilách; kantonálny sudca v Rotterdame; podpredseda obvodného súdu v Rotterdame; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 17. septembra 1998.
Narodený v roku 1945; právnik prekladateľ na Súdnom dvore, referent na ministerstve spravodlivosti; sudca - člen senátu, právny atašé na Stálom zastúpení Dánska pri Európskych spoločenstvách; dočasný sudca na súde v Østre Landstret (Odvolací súd); vedúci úradu „ústavného a správneho práva“ ministerstva spravodlivosti, riaditeľ na ministerstve spravodlivosti; vysokoškolský vyučujúci, člen riadiaceho výboru pre ľudské práva pri Rade Európy (CDDH); potom člen úradu CDDH; v roku 2004 člen „Ad-hoc výboru pre ďalšie vzdelávanie sudcov“ na Akadémii európskeho práva Trier v Nemecku; sudca Súdu prvého stupňa od 25. septembra 1989; predseda Súdu prvého stupňa od 4. marca 1998 do 17. septembra 2007.
Narodený v roku 1946; Abogado del Estado ( v Jaén a v Grenade); tajomník na správnom hospodárskom súde v Jaén, potom v Cordoue; zapísaný do zoznamu advokátov (Jaén, Grenade); vedúci odboru sporov spoločenstva na ministerstve zahraničných vecí, vedúci španielskej delegácie v rámci pracovnej skupiny Rady v súvislosti so zriadením Súdu prvého stupňa; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 17. septembra 2007.
narodený roku 1948; francúzsky štátny príslušník; inšpektor na ministerstve financií; audítor, následne maître des requêtes v Štátnej rade; právny poradca viacerých ministrov; docent na niekoľkých vysokých školách a lektor na rôznych inštitútoch a univerzitách; súdny referendár na Súdnom dvore; riaditeľ právnych služieb v Crédit Lyonnais; čestný predseda Európskej asociácie bankového a finančného práva; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 18. septembra 1995; zomrel 9. septembra 2020.
Narodený v roku 1954; „licencié en droit“ a doktor práv na Katolíckej univerzite v Leuvene; Master of Laws in Public Administration (Harvard University); mimoriadny profesor na Katolíckej univerzite v Leuven; hosťujúci profesor na univerzitách v Burundi, v Štrasburgu a v Harvarde; profesor na College d´Europe v Brugách; referendár na Súdnom dvore; advokát Bruselskej advokátskej komory;sudca Súdu prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 6. októbra 2003; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2003; podpredseda Súdneho stupňa od 9. októbra 2012 do 8. októbra 2015; predseda Súdneho dvora od 8. októbra 2015.
narodený roku 1946; britský štátny príslušník; barrister Middle Temple; King's Counsel so špecializáciou na obchodné právo, európske právo a verejné právo; spoluautor troch prvých vydaní "Bellamy & Child, Common Market Law of Competition"; sudca na Súde prvého stupňa od 10. marca 1992 do 15. decembra 1999.
narodený roku 1944; grécky štátny príslušník; advokát (Atény); súdny referendár u sudcov Chlorosa a Kakourisa na Súdnom dvore; profesor verejného práva a práva Spoločenstva (Atény); právny poradca; prvý atašé na Dvore audítorov; sudca na Súde prvého stupňa od 18. septembra 1992 do 17. septembra 1998.
Narodená v roku 1942; doktorka práv na Univerzite Helsinki; asistentka civilného a obchodného práva na Univerzite Helsinki, riaditeľka právnych záležitostí a obchodnej politiky Ústrednej fínskej obchodnej komory; generálna riaditeľka Fínskej správy ochrany spotrebiteľov; členka viacerých vládnych výborov a zastúpení, okrem iného predsedníčka výboru pre dohľad nad propagáciou liečiv (1988 - 1990), členka výboru pre spotrebiteľské záležitosti (1990 - 1994), členka výboru pre hospodársku súťaž (1991 - 1994) a členka redakčnej rady Nordic Intellectual Property Law Review (1982 - 1990); sudca Súdu prvého stupňa od 18. januára 1995 do 6. októbra 2009
narodený v roku 1948; doktor práv a držiteľ vysokoškolského diplomu v odbore sociálnych a ekonomických vied na Viedenskej univerzite; poverený vedením prednášok a vyučovaním na Viedenskej univerzite ekonomických vied, na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity a na niekoľkých ďalších univerzitách; čestný profesor Právnickej fakulty Viedenskej univerzity; ministerský radca a vedúci odboru úradu spolkového kancelára; člen Riadiaceho výboru pre právnu spoluprácu s Radou Európy (CDCJ); splnomocnenec ad litem pred Ústavným súdom v súdnych konaniach týkajúcich sa kontroly súladu spolkových zákonov s ústavou; koordinátor zodpovedný za harmonizáciu rakúskeho spolkového práva s právom Spoločenstva; sudca Všeobecného súdu od 18. januára 1995 do 16. septembra 2013.
narodená v roku 1945; právnické vzdelanie získala na Lundskej univerzite; právna referentka a sudkyňa Súdu prvého stupňa v Trollhättane (1971 - 1974); právna referentka na Odvolacom súde v Štokholme (1974 - 1975); sudkyňa na Súde prvého stupňa v Štokholme (1975); radkyňa pre právne a administratívne veci u predsedu Odvolacieho súdu v Štokholme (1975 - 1978); splnomocnenkyňa v Domstolverket (národná správa súdnictva) (1977); radkyňa na úrade kancelára pre súdnictvo (Justice Chancellor) (1979 - 1980); prísediaca sudkyňa na Odvolacom súde v Štokholme (1980 - 1981); právna radkyňa na ministerstve obchodu (1981 - 1982); právna radkyňa, neskôr riaditeľka a generálna riaditeľka pre právne veci na ministerstve zahraničných vecí (1982 - 1995); hodnosť veľvyslankyne v roku 1992; podpredsedníčka Swedish Market Court; zodpovedná za právne a inštitucionálne otázky pri rokovaniach EHP (podpredsedníčka, neskôr predsedníčka skupiny EZVO) a pri rokovaniach o pristúpení Švédskeho kráľovstva k Európskemu spoločenstvu; sudkyňa Súdu prvého stupňa od 18. januára 1995 do 6. októbra 2006; sudkyňa Súdneho dvore od 7. októbra 2006 do 6. októbra 2011.
narodený roku 1950; francúzsky štátny príslušník; generálny tajomník prvého predsedu kasačného súdu (1988); podpredseda Tribunal de grande instance v Paríži (1990); vedúci oddelenia európskych a medzinárodných záležitostí na ministerstve spravodlivosti (1991); súdny radca na odvolacom súde v Paríži a mimoriadny profesor na univerzite Paríž X-Nanterre (1994); sudca na Súde prvého stupňa od 18. septembra 1995 do 19. septembra 2001.
narodený roku 1950; portugalský štátny príslušník; profesor na Právnickej fakulte v Coimbre a na Právnickej fakulte Katolíckej univerzity v Porto; vedúci katedry Jeana Monneta; vedúci kurzov (vo francúzskom jazyku) na Akadémii medzinárodného práva v Haagu (1984) a hosťujúci profesor na Právnickej fakulte Univerzity Paríž I (1995); zástupca portugalskej vlády pri Komisii OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL), na Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného, pri Medzinárodnej komisii pre občianskoprávny stav a vo Výbore pre štátnu príslušnosť Rady Európy; člen Inštitútu medzinárodného práva; sudca na Súde prvého stupňa od 18. septembra 1995 do 31. marca 2003.
Narodený v roku 1944; zapísaný do zoznamu advokátov Advokátskej komory Írska v roku 1996, zapísaný tiež do zoznamov advokátov Advokátskych komôr Anglicka, Galskej krajiny, Severného Írska a Nového južného Galska; advokát vykonávajúci činnosť od roku 1966 až do roku 1996; zapísaný v Inner Bar v Írsku (Senior Counsel) v roku 1980 a v Novom južnom Galsku v roku 1991; predseda Rady advokátskych komôr Európskeho spoločenstva (CCBE) od roku 1985 až do roku 1986; hosťujúci profesor na Právnickej fakulte Univerzity Dublinského College; člen Chartered Institue of Arbitrators; predseda írskeho Royal Zoological Society od roku 1987 až do roku 1990; bencher Honorable Society of Kings Inns, Dublin; honorary bencher Lincoln’s Inn, Londýn; sudca Súdu prvého stupňa od 10. januára 1996 do 15. septembra 2008; zomrel 29. apríla 2022.
Narodený v roku 1940; vedecký asistent na Univerzite v Marburgu; doktor práv (Univerzita Marburg); referent, neskôr vedúci oddelenia medzinárodného práva súkromného, potom vedúci pododdelenia pre občianske právo na Spolkovom ministerstve spravodlivosti; člen riadiaceho výboru Unidroit (1993 -1998); predseda Komisie Haagskej konferencie pre MPS pre vypracovanie Dohovoru o ochrane detí (1996); honorárny profesor na Univerzite v Trieri (medzinárodného právo súkromné a procesné, európske právo); od roku 2002 člen odborného poradného výboru pre cudzie a medzinárodné právo súkromné na Inštitúte Maxa Plancka (Max-Planck-Institut) v Hamburgu; sudca Súdu prvého stupňa od 11. júna 1997 do 17. septembra 2007; zomrel 24. októbra 2019.
narodený v roku 1938; profesor medzinárodného práva a vedúci katedry Jeana Monneta pre právo Európskych spoločenstiev na Bolonskej univerzite; doktor honoris causa univerzity Carlos III v Madride; hosťujúci profesor na univerzitách Johns Hopkins (Bologna Center), St. Johns (New York), v Georgtowne, Paris II, na Georgijskej univerzite (Atény) a na Medzinárodnom univerzitnom inštitúte (Luxemburg); koordinátor European Business Law Pallas Program organizovaného na pôde univerzity v Nijmegene; člen poradného výboru Komisie Európskych spoločenstiev pre verejné obstarávanie; zástupca štátneho tajomníka pre oblasť priemyslu a obchodu v súvislosti s talianskym predsedníctvom Rady; člen analytickej skupiny Európskeho spoločenstva pre Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) a riaditeľ v akademickom roku 1997 vo výskumnom centre Akadémie medzinárodného práva v Haagu venovanom WTO; sudca Súdu prvého stupňa od 4. marca 1998 do 3. mája 2006; Generálny advokát na Súdnom dvore od 4. mája 2006 do 8. októbra 2018.
narodený v roku 1950; diplom v odbore právo na Univerzite v Aténach (1973); diplôme dʼétudes approfondies (DEA) v odbore sociálne právo na Univerzite Paris II Panthéon Sorbonne (1977); advokát (1974 – 1980); národný expert pri právnom servise Komisie Európskych spoločenstiev (1988 – 1990), následne hlavný administrátor Generálneho riaditeľstva V pre zamestnanosť, priemyselné vzťahy a sociálne záležitosti (1990 – 1994); audítor, odborný referent a následne v roku 1999 poradca Helénskej štátnej rady; pridružený člen gréckeho Najvyššieho špeciálneho súdu; člen Gréckeho ústredného výboru pre prípravu právnych predpisov (1996 – 1998); riaditeľ právneho servisu Generálneho sekretariátu helénskej vlády (1996 – 1998); sudca Súdu prvého stupňa Európskej únie (1998 – 2010, predseda senátu v rokoch 2004 – 2010); člen Najvyššej rady správneho súdnictva (2011 – 2012); člen Špeciálneho súdu pre spory týkajúce sa odmeňovania sudcov a Špeciálneho súdu pre disciplinárne konania sudcov (2013 – 2014); člen poradného odborného panelu pre výber kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva (2014 – 2015); člen výboru pre poskytnutie stanoviska o vhodnosti kandidátov na výkon funkcie sudcu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (2012 – 2015); vyučuje európske právo na École nationale de la magistrature (1995 – 1996 a 2012 – 2015); sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2015 do 7. októbra 2021.
Narodený v roku 1944; poradca na Najvyššom súde Holandska (1996), poradca a podpredseda College van Beroep voor het bedrijfsleven (správny súd obchodu a priemyslu) (1986); dočasný poradca na odvolacom súde pre sociálne zabezpečenie a súdnej komisii pre colné sadzby; referent na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1980); vyučujúci európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Groningue a výskumný asistent na University of Michigan Law School; člen medzinárodného sekretariátu Amsterdamskej obchodnej komory (1970); sudca na Súde prvého stupňa od 17. septembra 1998 do 13. septembra 2010.
narodený v roku 1948; diplomy z mechanických vied a práva získal na Cambridgeskej univerzite (BA v roku 1969, MA v roku 1973); v roku 1970 zapísaný ako barrister v Anglicku, potom výkon povolania barristra v Londýne (1971 - 1999) a advokátskeho povolania v Bruseli (1979 - 1999); v roku 1981 zapísaný ako barrister v Írsku, v roku 1987 vymenovaný za Queen's Counsel; v roku 1998 bencher of Middle Temple; zástupca Bar of England and Wales v Rade advokátskych komôr Európskej únie (CCBE) a predseda stálej delegácie CCBE pri Súdnom dvore (1995 - 1999); člen úradu World Trade Law Association a European Maritime Law Organization (1993 - 2002); sudca Všeobecného súdu od 15. decembra 1999 do 7. októbra 2015.
narodený 3. mája 1942; írsky štátny príslušník; "Master of Arts" ekonomických vied naUniversity College, Dublin; barrister at Law; Senior Counsel; preseda "Legal Air Board" a "Bar Council"; generálny advokát na Súdnom dvore od 19. januára 1995 do 6. októbra 2000.
narodená v roku 1956; štúdium v Lisabone, Bruseli a Štrasburgu; advogada v Portugalsku a Bruseli, výskumná pracovníčka na Inštitúte európskych štúdií Slobodnej univerzity v Bruseli; referendárka v kancelárii portugalského sudcu Súdneho dvora Moitinha de Almeidu (1986 - 2000), potom predsedu Súdu prvého stupňa Boa Vesterdorfa (2000 - 2003); sudkyňa Všeobecného súdu od 31.marca 2003 do 19. septembra 2016.
narodený v roku 1959; právnické vzdelanie ukončil na Univerzite v Liège (1981); ašpirant (Národný fond vedeckého výskumu, 1985 - 1989); právny poradca v Komore zástupcov (1981 - 1990); doktor práv (Štrasburská univerzita, 1990); profesor (Univerzita v Liège, Štrasburská univerzita, Collège d'Europe, Institut royal supérieur de Défense, Univerzita Montesquieu v Bordeaux, Collège Michel Servet Parížskych univerzít; Facultés universitaires Notre-Dame de la Paix v Namure); osobitný zástupca ministra zahraničných vecí (1995 - 1999); riaditeľ európskych štúdií na Institut royal des relations internationales (1998 - 2003); prísediaci na Conseil d'État (2001 - 2003); poradca pri Európskej komisii (1990 - 2003); člen Observatoire Internet (2001 - 2003); sudca Všeobecného súdu od 07.10.2003 do 19. septembra 2016.
narodená v roku 1936; diplom z jazykov získala na Maltskej kráľovskej univerzite (1955); doktorka práv na Maltskej kráľovskej univerzite (1958); advokátka zapísaná v Maltskej advokátskej komore od roku 1959; právna poradkyňa Národnej rady žien (1964 - 1979); členka Komisie verejnej služby (1987 - 1989); členka správnej rady Lombard Bank (Malta) Ltd zastupujúca štát ako akcionára (1987 - 1993); členka volebnej komisie od roku 1993; členka poroty pre doktorandské práce na Právnickej fakulte Maltskej kráľovskej univerzity; členka Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) (2003 - 2004); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 22. marca 2012; zomrela 20. máj 2024.
narodený v roku 1946; doktor práv na univerzite v Szegede (1971); radca na ministerstve práce (1971 - 1974); vyučujúci a profesor (1974 - 1989); dekan právnickej fakulty (1989 - 1990), prorektor (1992 - 1997) univerzity v Szegede; advokát; člen predsedníctva Národnej dôchodkovej poisťovne; viceprezident Európskeho inštitútu sociálneho zabezpečenia (1998 - 2002); člen vedeckej rady Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia; sudca Ústavného súdu (1998 - 2004); sudca Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 19. septembra 2016.
narodená v roku 1947; diplom z práva získala na Varšavskej univerzite (1965 - 1969); výskumná pracovníčka (asistentka, docentka, profesorka) na Inštitúte právnych vied Poľskej akadémie vied (1969 - 2004); hosťujúca výskumná pracovníčka v Inštitúte Maxa Plancka pre zahraničné a medzinárodné patentové právo, autorské právo a právo hospodárskej súťaže v Mníchove (štipendium Nadácie AvH - 1985/1986); advokátka (1992 - 2000); sudkyňa Najvyššieho správneho súdu (2001 - 2004); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 19. septembra 2016; zomrela 23. mája 2018.
narodená v roku 1949; doktorka práv, asistentka hospodárskeho práva (pred rokom 1989), potom doktorka vied, profesorka obchodného práva (od roku 1993) na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe; členka riadiaceho orgánu Komisie cenných papierov (1999 - 2002); advokátka; členka Legislatívnej rady českej vlády (1998 - 2004); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 26. septembra 2019.
narodený v roku 1951; doktor práv (univerzita v Bratislave); sudca Okresného súdu v Bratislave; sudca odvolacieho súdu poverený občianskoprávnou agendou a podpredseda Krajského súdu v Bratislave; člen sekcie občianskeho a rodinného práva pri Inštitúte práva ministerstva spravodlivosti; dočasný sudca Najvyššieho súdu poverený obchodnou agendou; člen Európskej komisie pre ľudské práva (Štrasburg); sudca Ústavného súdu (2000 - 2004); sudca Súdu prvého stupňa od 12. mája 2004 do 6. októbra 2009; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2009 do 7. októbra 2021.
narodený v roku 1954; doktor práv (Moskovská univerzita); habilitovaný doktor práv (Varšavská univerzita); profesor na Vilniuskej univerzite pôsobiaci v odbore medzinárodného práva (od roku 1981), ľudských práv (od roku 1991) a práva Spoločenstva (od roku 2000); poradca vlády pre zahraničné veci (1991 - 1993); člen koordinačnej skupiny delegácie pre vyjednávanie o pristúpení k Európskej únii; generálny riaditeľ odboru európskeho práva na úrade vlády (1997 - 2004); profesor európskeho práva na Vilniuskej univerzite a vedúci katedry Jeana Monneta; predseda Litovskej asociácie štúdií o Európskej únii; spravodajca parlamentnej pracovnej skupiny pre ústavnú reformu týkajúcu sa pristúpenia Litvy; člen Medzinárodnej komisie právnikov (apríl 2003); sudca Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 16. septembra 2013.
narodená v roku 1962; diplom z práva získala na Tartuskej univerzite (1981 - 1986); asistentka prokurátora v Talline (1986 - 1991), diplom na Estónskej škole diplomacie (1991 - 1992); právna poradkyňa (1991 - 1993) a generálna radkyňa obchodnej a priemyselnej komory (1992 - 1993); sudkyňa Odvolacieho súdu v Talline (1993 - 2004); European Master ľudských práv a demokratizácie, univerzity v Padove a Nottinghame (2002 - 2003); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 23. októbra 2013; sudkyňa Súdneho dvora od 23. októbra 2013.
narodená v roku 1963; diplom z práva získala na Lotyšskej univerzite (1986); inšpektorka ministerstva vnútra pre región Kirov a mesto Riga (1986 - 1989); sudkyňa Súdu prvého stupňa v Rige (1990 - 1994); advokátka (1994 - 1998 a júl 1999 - máj 2000); ministerka spravodlivosti (november 1998 - júl 1999 a máj 2000 - október 2002); členka Medzinárodného rozhodcovského súdu v Haagu (2001 - 2004); parlamentná poslankyňa (2002 - 2004); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 25. februára 2020.
narodená v roku 1962; justičná skúška (1987); doktorka práv na univerzite v Ľubľane (1995); profesorka (od roku 1996) teórie štátu a práva (právnej vedy) a súkromného práva; vedecká pracovníčka; doktorandské štúdium na univerzite v Zürichu, na inštitúte pre porovnávacie právo vo Viedni, na Inštitúte Maxa Plancka pre medzinárodné právo súkromné v Hamburgu, na slobodnej univerzite v Amsterdame; hosťujúca profesorka na univerzite vo Viedni, vo Friburgu (Nemecko) a na právnickej škole Bucerius v Hamburgu; riaditeľka právnej sekcie (1994-1996) a štátna tajomníčka ministerstva vedy a techniky (1996-2000); generálna tajomníčka vlády (2000); členka pracovnej skupiny pre európsky občiansky zákonník (Study Group on European Civil Code) od roku 2003; vedúca výskumného projektu Humboldt (Humboldt Stiftung), uverejnenie viac ako sto právnych článkov a viacerých kníh o európskom a súkromnom práve; cena Združenia slovinských právnikov „právnik roka 2003“; členka redakčnej rady viacerých právnických časopisov; generálna tajomníčka Združenia slovinských právnikov, členka viacerých právnických združení, okrem iných aj Gesellschaft für Rechtsvergleichung; sudkyňa Súdu prvého stupňa od 7. júla 2004 do 6. októbra 2006; generálna advokátka na Súdnom súdu od 7. októbra 2006 do 28. novembra 2012.
narodený roku 1954; doktor práv (univerzita La Sapienza v Ríme); špecializoval sa na právo Spoločenstva (Collège d'Europe v Bruggách); zapísaný do zoznamu advokátov, výkon advokátskeho povolania (1978 - 1983); lektor práva Spoločenstva na univerzitách La Sapienza v Ríme (1993 - 1996), Luiss v Ríme (1993 - 1996 a 2002 - 2006) a Bocconi v Miláne (1996 - 2000); poradca predsedu talianskej vlády pre otázky Spoločenstva (1993 - 1995); úradník Európskej komisie - právny poradca a neskôr vedúci kancelárie podpredsedu (1989 - 1992), vedúci kancelárie komisára zodpovedného za vnútorný trh (1995 - 1999) a hospodársku súťaž (1999), riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž (2000 - 2002), zástupca generálneho tajomníka Európskej komisie (2002 - 2005), generálny riaditeľ Úradu európskych politických poradcov (BEPA) Európskej komisie (2006); sudca Všeobecného súdu od 3. mája 2006 do 15. novembra 2011.
narodený v roku 1961 v Štokholme (Švédsko), v roku 1987 získal na Stockholms Universitet (univerzita v Štokholme, Švédsko) titul Juris kandidat (LL.M.) a v roku 1995 titul doktora práv. Od tohto obdobia sa jeho kariéra rozvíjala predovšetkým v akademickej oblasti, v rámci ktorej sa stal hosťujúcim profesorom (docent) a vedúcim katedry Jeana Monneta pre európske právo, a neskôr, v roku 2001, profesorom európskeho práva na Stockholms Universitet.
V rokoch 1993 až 2004 vykonával N. Wahl funkciu generálneho riaditeľa nadácie pôsobiacej v oblasti vzdelávania. V rokoch 2001 až 2006 bol okrem toho prezidentom švédskeho združenia Nätverket för europarättslig forskning (Sieť pre štúdium práva Spoločenstva) a stal sa členom Rådet för konkurrensfrågor (Rada pre otázky hospodárskej súťaže, Švédsko).
Sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2006 do 28. novembra 2012. Generálny advokát Súdneho dvora od 28. novembra 2012 do 6. februára 2019. Sudca Súdneho dvora od 6. februára 2019 do 7. októbra 2024.
Narodený v roku 1965; diplom z práva (1989); LL.M.; PhD; člen advokátskej komory (1994); poverený rôznymi úlohami a funkciami v oblasti verejnej správy, najmä na legislatívnom úrade vlády (zástupca štátneho tajomníka a zástupca riaditeľa, vedúci oddelenia pre európske a porovnávacie právo) a na úrade pre európske záležitosti (zástupca štátneho tajomníka); člen vyjednávacieho tímu pre dohodu o pridružení (1994 – 1996) a pre pristúpenie k Európskej únii (1998 – 2002), zodpovedný za právne záležitosti; aktívne činný advokát; vedúci tímu a senior expert zodpovedný za projekty financované EÚ týkajúce sa prispôsobovania sa európskym právnym predpisom a európskej integrácie, najmä na západe Balkánskeho polostrova; vedúci sekcie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (2004 – 2006); sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2006 do 26. septembra 2019.
narodený v roku 1940; štúdium práva na univerzite St Kliment Ohridski v Sofii (1961); doktor práv (1977); advokát (1963-1964); právny poradca v štátnom podniku pre medzinárodnú cestnú prepravu (1964-1973); výskumný pracovník v Ústave práva na Bulharskej akadémii vied (1973-1988); lektor občianskeho procesného práva na právnickej fakulte univerzity St Kliment Ohridski v Sofii (1988-1991); rozhodca na Rozhodcovskom súde Obchodnej a priemyselnej komory (1988-2006); sudca na Ústavnom súde (1991-1994); docent na univerzite Paissiy Hilendarski v Plovdive (február 2001-2006); minister spravodlivosti (1994-1995); lektor občianskeho procesného práva na Novej bulharskej univerzite v Sofii (1995-2006); sudca Všeobecného súdu od 12. januára 2007 do 29. júna 2010.
Narodený v roku 1960; „licencié en droit" (1984), doktor práv (1997) (univerzita Alexandru Ioan Cuza v Iaşi); sudca na súde prvého stupňa v Suceava (1984-1989); vojenský sudca na vojenskom súde v Iaşi (1989-1990); profesor na univerzite Alexandru Ioan Cuza v Iaşi (1990-2006); špecializačné štipendium v oblasti súkromného práva na univerzite v Rennes (1991-1992); docent na univerzite Petre Andrei v Iaşi (1999-2002); hosťujúci profesor na univerzite Littoral Côte d'Opale (LAB. RII) (2006); sudca Všeobecného súdu od 12. januára 2007 do 26. novembra 2010.
narodený v roku 1950; štúdium práva na Univerzite Erlangen-Norimberg (1970 - 1975); Rechtsreferendar na Vyššom oblastnom súde v Norimbergu (1975 - 1978); úradník spolkového ministerstva hospodárstva (1978 - 1982); úradník na Stálom zastúpení Spolkovej republiky Nemecko pri Európskych spoločenstvách (1982); úradník spolkového ministerstva hospodárstva poverený záležitosťami práva Spoločenstva a hospodárskej súťaže (1983 - 1992); vedúci odboru práva Európskej únie (1992 - 2007) na ministerstve spravodlivosti; vedúci nemeckej delegácie pracovnej skupiny pre Súdny dvor Rady; splnomocnený zástupca spolkovej vlády v mnohých veciach prebiehajúcich na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev; sudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2007 do 26. septembra 2019.
narodený v roku 1960; diplom z práva získal na Universidad Autónoma v Barcelone (1983); sudca (1985); od roku 1992 sudca v správnych senátoch Najvyššieho súdu autonómnej oblasti Kanárske ostrovy v Santa Cruz de Tenerife (1992 a 1993) a Audiencia Nacional v Madride (máj 1998 – august 2007) s rozhodovacou praxou najmä v daňovej oblasti (DPH), žaloby proti všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom hospodárstva a proti jeho rozhodnutiam v oblasti štátnej pomoci a zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej správy, žaloby proti rozhodnutiam ústredných regulačných orgánov v bankovej, burzovej a energetickej oblasti a v oblasti poisťovníctva a ochrany hospodárskej súťaže; referendár na Ústavnom súde (1993 – 1998); sudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2007 do 16. septembra 2013.
narodený v roku 1962; diplom získal na Inštitúte politických vied v Paríži (1984); bývalý študent na Národnej sudcovskej škole (1986 - 1988); sudca Súdu prvého stupňa v Marseille (január 1988 - január 1990); sudca na stáži na riaditeľstve pre občianske veci a pečať ministerstva spravodlivosti (január 1990 - jún 1992); zástupca vedúceho úradu, neskôr vedúci úradu Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, spotrebu a potláčanie podvodov ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu (jún 1992 - september 1994); technický poradca Garde des Sceaux, ministra spravodlivosti (september 1994 - máj 1995); sudca Súdu prvého stupňa v Nîmes (máj 1995 - máj 1996); referendár na Súdnom dvore v kabinete generálneho advokáta Légera (máj 1996 - december 2001); súdny poradca na Kasačnom súde (december 2001 - august2007); sudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2007 do 16. septembra 2013.
narodený v roku 1963 v Kodani (Dánsko), diplom v odbore právo získal v roku 1988 na Københavns Universitet (univerzita v Kodani, Dánsko).
Svoju profesionálnu kariéru začal ako úradník na dánskom ministerstve zahraničných vecí, kde pracoval v rokoch 1988 až 1991, a následne, v rokoch 1991 až 1994, pôsobil ako tajomník na Stálom zastúpení Dánska pri OSN v New Yorku (USA). Po návrate do Dánska pracoval v rokoch 1994 až 1995 najprv pre právnu službu dánskeho ministerstva zahraničných vecí a v rokoch 1995 až 1998 na úrade dánskeho predsedu vlády ako poradca a neskôr ako hlavný poradca.
V rokoch 1998 až 2001 pôsobil ako ministerský poradca na Stálom zastúpení Dánska pri Európskej únii. V rokoch 2001 až 2002 opäť pracoval na úrade dánskeho predsedu vlády ako osobitný poradca pre právne otázky; v rokoch 2002 až 2004 tu pôsobil aj ako vedúci odboru a právny poradca a v rokoch 2004 až 2007 ako zástupca štátneho tajomníka a právny poradca.
S. F. Nielsen sa venoval aj vzdelávacej činnosti, pričom v rokoch 1988 až 1991 prednášal medzinárodné právo a európske právo na Københavns Universitet, kde následne pôsobil ako hosťujúci profesor.
Dudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2007 do 27. septembra 2023.
narodený v roku 1946; štúdium na Crescent College Limerick, Clongowes Wood College, University College Dublin (bakalársky titul a diplom z európskeho práva) a na Kings Inns; v roku 1968 zapísaný do Írskej advokátskej komory; barrister (1968 - 1982); Senior Counsel (Inner Bar of Ireland, 1982 - 1986); sudca Circuit court (1986 - 1997); sudca Najvyššieho súdu Írska (1997 - 2008); bencher of Kings Inns; zástupca Írska v Poradnom výbore európskych sudcov (2000 - 2008); sudca Všeobecného súdu od 15. septembra 2008 do 16. septembra 2013.
Narodený v roku 1957; diplom práva získal na Univerzite v Aténach (1980); „Diplôme d’études approfondies“ z verejného práva získal na Univerzite Paríž I, Panthéon Sorbonne (1981); certifikát univerzitného centra štúdii komunitárneho a európskeho práva (Univerzita Paríž I) (1982); referent gréckej Štátnej rady (1985 – 1992); odborný referent gréckej Štátnej rady (1992 – 2005); référendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1994 – 1996); pridružený člen Špeciálneho najvyššieho súdu Grécka (1998 a 1999); radca gréckej Štátnej rady (2005); člen Špeciálneho súdu príslušného pre disciplinárne konania sudcov (2006); člen Vyššej rady správneho súdnictva (2008); kontrolór pre správne súdnictvo (2009 – 2010); sudca na Všeobecnom súde od 25. októbra 2010 do 7. októbra 2021; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2021.
narodený v roku 1948; štúdium práva na Univerzite v Bukurešti (1971); postgraduálne štúdium medzinárodného pracovného práva a európskeho sociálneho práva, Univerzita v Ženeve (1973 - 1974); doktor práv na Univerzite v Bukurešti (1980); asistent stážista (1971 - 1973), asistent (1974 - 1985), neskôr poverený vyučovaním pracovného práva na Univerzite v Bukurešti (1985 - 1990); hlavný výskumník na Inštitúte vedeckého výskumu v oblasti práce a sociálnej ochrany (1990 - 1991); zástupca generálneho riaditeľa (1991 - 1992), neskôr riaditeľ (1992 - 1996) na Ministerstve práce a sociálnej ochrany; prednášateľ (1997), neskôr profesor v Národnej škole politických a správnych štúdií, Bukurešť (2000); štátny tajomník Ministerstva pre Európsku integráciu (2001 - 2005); vedúci odboru Legislatívnej rady Rumunska (1996 - 2001 a 2005 - 2009); splnomocnený zástupca rumunskej vlády pred súdmi Európskej únie (2009 - 2010); sudca Všeobecného súdu od Novembra 26, 2010 19 September 2016.
narodený v roku 1950; diplom z práva (Univerzita v Ríme, La Sapienza, 1973), diplom z európskych štúdií na Collège d'Europe (Bruggy, 1974 – 1975); úradník Komisie Európskych spoločenstiev (riaditeľstvo „Zahraničné veci“ generálneho riaditeľstva Poľnohospodárstvo, 1975 – 1976); člen právnej služby Komisie Európskych spoločenstiev (1976 – 1991 a 1994 – 1995); zástupca právnej služby Komisie Európskych spoločenstiev v Luxemburgu (1990 – 1991); referendár u sudcu G. F. Manciniho na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1991 – 1994); právny poradca členov Komisie Európskych spoločenstiev M. Montiho (1995 – 1997) a F. Bolkesteina (2000 – 2002); riaditeľ riaditeľstva „Politika spoločných trhov“ (2002 – 2003), riaditeľstva „Služby, duševné a priemyselné vlastníctvo, médiá a ochrana údajov“ (2003 – 2005) a riaditeľstva „Služby“ (2005 – 2011) Generálneho riaditeľstva „Vnútorný trh“ Komisie Európskych spoločenstiev; hlavný právny poradca a riaditeľ skupiny „Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, občianske právo a trestné právo“ právnej služby Európskej komisie (2011 – 2012); sudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2012 do 26. septembra 2019.
narodený v roku 1949; diplomy z ekonómie (Bachelor of Arts, 1974) a z práva (Master of Laws, 1977) získal na univerzite v Uppsale; úradník na Ministerstve zahraničných vecí (1977); člen švédskej advokátskej komory (od roku 1983); člen švédskej pracovnej skupiny pre právo hospodárskej súťaže pri Medzinárodnej obchodnej komore (ICC); prednášajúci práva hospodárskej súťaže (univerzity v Lunde a v Štokholme); autor mnohých publikácií; sudca Všeobecného súdu od 18. marca 2013.
narodený v roku 1950; právnický diplom získal na Vilniuskej univerzite (1973); doktorát práv (1978); asistent, prednášateľ a neskôr docent na Právnickej fakulte Vilniuskej univerzity (1977 - 1992); poradca na právnom oddelení parlamentu Litovskej republiky (1990 - 1992); poradca na veľvyslanectve Litvy v Belgicku (1992 - 1994); poradca na veľvyslanectve Litvy vo Francúzsku (1994 -1996); člen Európskej komisie pre ľudské práva (1996 - 1999); sudca Najvyššieho súdu Litvy (1999 - 2011); docent na katedre trestného práva Vilniuskej univerzity (2003 - 2013); zástupca Litovskej republiky na orgáne spoločnej kontroly Eurojust (2004 - 2011); sudca Ústavného súdu Litovskej republiky (2011 - 2013); sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 26. septembra 2019.
narodený v roku 1952 v Budapešti (Maďarsko), diplom v odbore právo získal v roku 1980 a doktorát v tom istom odbore získal v roku 1981 na Universität Wien (univerzita vo Viedni, Rakúsko).
Svoju profesijnú kariéru začal v roku 1980 ako výskumný asistent na Institut für Staats‑ und Verwaltungsrecht na Universität Wien a následne v rokoch 1981 až 1997 pracoval ako úradník na oddelení pre ústavné záležitosti na rakúskom spolkovom kancelárstve. Okrem toho bol v rokoch 1987 až 1997 členom Datenschutzkommission (Komisia pre ochranu osobných údajov, Rakúsko).
Následne nastúpil do právnej služby Európskej komisie, kde v rokoch 1997 až 2013 pôsobil ako právny poradca, a zastupoval túto inštitúciu vo viacerých konaniach pred súdmi Únie a Súdnym dvorom Európskeho združenia voľného obchodu.
Sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 15. septembra 2022.
narodený v roku 1960 v New Haven (Spojené štáty), v roku 1984 získal diplom v odbore právne vedy na Trinity College Dublin (Írsko) a v roku 1986 diplom Barrister‑at‑law na Honourable Society of King’s Inns (Dublin, Írsko).
Jeho profesijná dráha sa začala v rámci írskej advokátskej komory: v obdobiach medzi rokmi 1986 a 1990 a 1997 a 2003 pôsobil ako Barrister‑at‑law a v rokoch 2003 až 2013 ako Senior Counsel. Od roku 1990 do roku 1997 dočasne prerušil svoje pôsobenie ako Barrister‑at‑law a nastúpil na Súdny dvor Európskych spoločenstiev ako referendár pri sudcoch Thomasovi Francis O’Higginsovi (v rokoch 1990 až 1991) a Johnovi L. Murrayovi (v rokoch 1991 až 1997). V období medzi rokmi 2006 a 2013 bol vymenovaný za člena stáleho zastúpenia Rady európskych advokátskych komôr (CCBE) pri Súdnom dvore a Súdnom dvore Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Od roku 2015 okrem toho pôsobí ako docent práva Únie na University College Cork (univerzita v Corku, Írsko). Je autorom mnohých publikácií týkajúcich sa írskeho správneho práva a práva Únie.
Sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 7. októbra 2021. Generálny advokát Súdneho dvora od 7. októbra 2021 do 7. októbra 2024.
narodený v roku 1967; úspešne absolvoval štúdium práva (1985 - 1990) a doktorandské štúdium (1990 - 1993) na Univerzite Complutense v Madride; prokurátor v Girone (2000 - 2003); poradca Dočasného koaličného úradu pre spravodlivosť a ľudské práva v Bagdade, Irak (2003 - 2004); sudca prvostupňového súdu v občianskoprávnych veciach a vyšetrovací sudca (2003 - 2007) neskôr odvolací sudca v Girone (2008); zástupca riaditeľa EUJUST LEX - misie Rady Európskej únie pre integrovaný rozvoj právneho štátu v Iraku (2005 - 2006); právny poradca Ústavného súdu Španielska (2006 - 2011 a 2013); štátny tajomník pre bezpečnosť (2012 - 2013); expert Rady Európskej únie pre oblasť právneho štátu a reformu bezpečnostného sektora (2005 - 2011); externý expert Európskej komisie pre základné práva a trestné súdnictvo (2011 - 2013); prednášateľ a autor početných publikácií; sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 26. septembra 2019.
narodený v roku 1967 vo Voirone (Francúzsko), v roku 1988 získal diplom na Institut d'études politiques (IEP) de Grenoble (Inštitút politických štúdií, Grenoble, Francúzsko) a v roku 1993 (ročník Léon Gambetta) titul na École nationale d'administration (ENA) (Francúzsko).
Svoju profesionálnu kariéru začal v roku 1993 v Conseil d'État (Štátna rada, Paríž, Francúzsko) ako spravodajca a následne od roku 1996 ako odborný referent až do roku 2008, keď bol vymenovaný do funkcie radcu Štátnej rady. Súbežne s týmito funkciami zastával do roku 1997 funkciu sudcu spravodajcu sporového kolégia a zároveň pôsobil v kolégiu pre sociálne veci (v rokoch 1996 až 1997). Zároveň v rokoch 1994 až 1996 pôsobil aj ako vládny komisár v osobitnej dôchodkovej kasačnej komisii, ktorá bola vtedy dočasne zriadená pri Štátnej rade, a v rokoch 1995 až 1997 ako právny poradca francúzskeho ministerstva pre verejnú službu a mesta Paríž.
S. Gervasoni pôsobil na prefektúre departementu Yonne (Francúzsko) v rokoch 1997 až 1999 ako jej generálny tajomník a zároveň zastával aj funkciu podprefekta okresu Auxerre. Neskôr nastúpil na prefektúru departementu Savojsko (Francúzsko), kde v rokoch 1999 až 2001 pôsobil ako generálny tajomník a podprefekt okresu Chambéry (Francúzsko).
Vďaka funkciám, ktoré S. Gervasoni zastával v Conseil d'État a vo verejnej správe, nastúpil na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, kde v rokoch 2001 až 2005 pôsobil ako referendár pri sudcovi Jeanovi‑Pierrovi Puissochetovi. Dňa 5. októbra 2005, keď začal fungovať novozriadený Súd pre verejnú službu Európskej únie, bol vymenovaný za sudcu tohto súdu. Na tomto súde pôsobil do 6. októbra 2011, pričom od 6. októbra 2008 do 6. októbra 2011 bol predsedom komory.
S. Gervasoni sa potom vrátil na Conseil d'État, kde v rokoch 2011 až 2013 pôsobil ako podpredseda ôsmej komory sporového kolégia.
Venoval sa tiež pedagogickej činnosti: v rokoch 1993 až 1995 pôsobil ako docent na Institut d'études politiques (Inštitút politických štúdií, IEP) v Paríži a od roku 2016 prednáša na Université de Luxembourg (univerzita v Luxemburgu). Okrem toho bol v rokoch 2001 až 2005 riadnym členom odvolacej komisie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a v rokoch 2011 až 2013 členom odvolacej komisie Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
S. Gervasoni bol vymenovaný za sudcu Všeobecného súdu Európskej únie 16. septembra 2013. Jeho kolegovia ho dvakrát zvolili za predsedu komory a túto funkciu vykonával od 21. septembra 2016 do 19. septembra 2022.
narodený v roku 1945; diplom z Univerzity v Glasgowe (MA 1965, LLB 1967) (anglická história a literatúra, právo); magisterský titul v odbore občianske právo z Tulaneovej univerzity v Louisiane (MCL 1969); člen škótskej advokátskej komory (1972) a advokátskej komory v New Yorku (1977); Queen’s Counsel (1988); člen advokátskej komory Anglicka a Walesu (1996) a advokátskej komory v Bruseli (1999); pracoval ako advokát v advokátskej komore v Edinburghu, Bruseli, Londýne a New Yorku; hosťujúci profesor (1991) a doctor honoris causa (2009) na Univerzite v Glasgowe; Bencher of Middle Temple (2012); rozhodca v Medzinárodnej obchodnej komore (ICC), Medzinárodnom stredisku pre riešenie investičných sporov (ICSID) a na Medzinárodnom športovom súde (CAS); autor mnohých publikácií; sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2015 do 31. januára 2020.
narodený v roku 1948 v Aténach (Grécko), diplom v odbore právo získal v roku 1971 na Panepistimio Athinon (univerzita v Aténach, Grécko) a diplom z ekonomických vied v roku 1974 na Oikonomiko Panepistimio Athinon (ekonomická univerzita v Aténach, Grécko). Doktorandské štúdium práva absolvoval na Universität Hamburg (Univerzita v Hamburgu, Nemecko), kde v roku 1984 obhájil dizertačnú prácu o práve hospodárskej súťaže.
V roku 1973 sa C. Iliopoulos stal advokátom zapísaným v Aténskej advokátskej komore a svoju prax vykonával do roku 2016. V rokoch 1992 až 2006 bol členom Elliniki Epitropi Antagonismou (grécka komisia pre hospodársku súťaž). V rokoch 2002 až 2003 pôsobil ako právny poradca cyperskej vlády v oblasti práva obchodných spoločností a práva duševného vlastníctva v súvislosti so vstupom Cypru do Európskej únie. V rokoch 2007 až 2009 bol právnym poradcom gréckeho ministra pre hospodársky rozvoj a energetiku.
Zároveň vyučoval na Právnickej fakulte Hamburskej univerzity: v rokoch 1980 až 1984 bol odborným asistentom na katedre európskeho práva, v rokoch 1992 až 2006 prednášal európske právo, európske spotrebiteľské právo, európske právo obchodných spoločností, európske obchodné právo a európske právo duševného vlastníctva a od roku 2015 bol hosťujúcim profesorom. Okrem toho v rokoch 2007 až 2015 vyučoval medzinárodné a európske hospodárske právo na Právnickej fakulte Democritio Panepistimio Thrakis (Demokritova Trácka univerzita, Grécko) a v rokoch 2015 až 2016 vyučoval v magisterskom študijnom programe medzinárodné právo a európske energetické právo. Od roku 2016 je C. Iliopoulos čestným profesorom a v rámci tohto magisterského programu vyučuje európske energetické právo.
C. Iliopoulos je autorom množstva publikácií a vo svojej vlasti sa podieľal na organizácii právneho výskumu v rámci Elliniki Enosi Eyropaikou Dikaiou (Grécka asociácia pre európske právo), pričom v rokoch 1987 až 2002 bol jej pokladníkom, v rokoch 2002 až 2019 jej generálnym tajomníkom a od roku 2019 je členom jej správnej rady. V rokoch 2012 až 2016 bol zakladajúcim členom a generálnym tajomníkom Elliniki Enosi Dikaiou Energeias (Grécka asociácia pre energetické právo) a od roku 2017 je jej predsedom.
Vďaka doktorandskému štúdiu v Hamburgu má vzťah k nemeckej právnej kultúre, a preto od roku 1987 zastáva funkciu podpredsedu Nemecko‑helénskeho združenia právnikov (Hamburg) a od roku 1990 funkciu generálneho tajomníka Grécko‑nemeckého združenia právnikov (Atény). Okrem toho bol v rokoch 2005 až 2011 členom správnej rady Κentro Diethnous kai Eyropaikou Oikonomikou Dikaiou sti Thessaloniki (Centrum pre medzinárodné a európske hospodárske právo v Solúni, Grécko).
Sudca Všeobecného súdu od 13. apríla 2016 do 15. septembra 2022.
narodený v roku 1957; diplom z práva na Univerzite Complutense v Madride (1979) a magisterských štúdií na Fletcher School of Law and Diplomacy, Tufts University (USA) (1985); profesor práva na Univerzite CEU San Pablo (1985 - 1993); právny radca Štátnej rady (1983 - 1996); generálny sekretár Center for the Advanced Study in the Social Sciences, Fondación Juan March (1991 - 1996); štátny tajomník ministerstva vnútra (1996 - 2001); podnikový právnik (2001 - 2003); advokát (2004 - 2005); riaditeľ magisterského programu v oblasti medzinárodných vzťahov a profesor práva na Instituto de Empresa (2007 - 2013); hlavný právny radca Štátnej rady (2005 - 2016); sudca Všeobecného súdu od 13. apríla 2016 do 26. septembra 2019.
narodený v roku 1962 v Luxemburgu (Luxemburské veľkovojvodstvo), diplom v odbore právo získal v roku 1988 na Université catholique de Louvain (Katolícka univerzita v Leuvene, Belgicko) a neskôr pokračoval v štúdiu na Fitzwilliam College, University of Cambridge (univerzita v Cambridge, Spojené kráľovstvo), kde v roku 1990 získal titul Master of Laws.
V rokoch 1989 až 2004 vykonával povolanie advokáta zapísaného v Luxemburskej advokátskej komore a okrem toho pôsobil aj v akademickej oblasti; venoval sa vyučovaniu, okrem iných, kurzov trestného práva, ľudských práv či kurzov o konaniach pred Európskym súdom pre ľudské práva. V rokoch 1991 až 1997 pôsobil ako asistent pre výskum na Université catholique de Louvain a v rokoch 1996 až 2006 ako hosťujúci profesor na Université du Luxembourg (univerzita v Luxemburgu). V rokoch 1997 až 2009 vyučoval aj na Université Nancy II (Univerzita Nancy II, Francúzsko) a v rokoch 2017 a 2018 na Institut d'études politiques de Paris (Inštitút politických vied v Paríži, Francúzsko).
Je tiež autorom mnohých publikácií a článkov, ako aj členom vedeckých a redakčných rád viacerých právnických časopisov.
V roku 2000 bol vymenovaný za člena luxemburského poradného výboru pre ľudské práva, v ktorom pôsobil do roku 2004. V rokoch 2002 až 2004 bol tiež členom výborov Rady európskych advokátskych komôr (CCBE) pre ľudské práva a pre trestné právo a členom siete nezávislých expertov Európskej únie pre ľudské práva.
V roku 2004 bol vymenovaný za sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Francúzsko), v roku 2011 sa na ňom stal predsedom kolégia, v roku 2012 podpredsedom a v rokoch 2012 až 2015 zastával funkciu predsedu tohto súdu.
narodený v roku 1963 v Plungė (Litva), diplom v odbore právo získal v roku 1986 na Vilniaus universitetas (univerzita vo Vilniuse, Litva) a v roku 2000 získal doktorát z práva na Mykolo Romerio universitetas (Univerzita Mykolasa Romerisa, Litva). V roku 2008 obhájil na Mykolo Romerio universitetas habilitačnú prácu a získal titul profesora.
V. Valančius začal svoju profesijnú dráhu v roku 1986 ako prokurátor, pričom túto funkciu vykonával do roku 1990. Následne v rokoch 1991 až 1994 pôsobil vo svojej vlasti ako sudca a v rokoch 1993 až 1994 ako podpredseda Vilniaus miesto apylinkės teismas (okresný súd Vilnius, Litva). V rokoch 1995 až 2002 vykonával funkciu sudcu Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd Litvy) a predsedal občianskoprávnemu senátu tohto súdu. V rokoch 2002 až 2013 sa stal sudcom Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy), ktorému predsedal v rokoch 2002 až 2008.
Od roku 1997 sa V. Valančius venuje aj pedagogickej činnosti, a to ako lektor na Vilniaus universitetas. Okrem toho vyučoval aj na Mykolo Romerio universitetas, a to v rokoch 1998 až 2000 ako lektor a v rokoch 2000 až 2008 ako hosťujúci profesor. V rokoch 2002 až 2006 pôsobil ako vedúci katedry občianskeho práva procesného a v roku 2008 bol menovaný za profesora.
V rokoch 2006 až 2008 predsedal Európskemu združeniu sudcov (AEM) a v rokoch 2006 až 2014 vykonával funkciu podpredsedu Medzinárodnej únie sudcov (UIM). Okrem toho bol v rokoch 2000 až 2014 členom Poradného výboru európskych sudcov (CCJE) a v rámci tejto funkcie bol v rokoch 2010 až 2013 členom správnej rady Združenia štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie (ACA‑Europe). V rokoch 2008 až 2011 bol tiež členom poradného výboru Akadémie európskeho práva (ERA).
Sudca Všeobecného súdu od 13. apríla 2016 do 27. septembra 2023.
narodený v roku 1965; diplom z práva získal na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti (1990), diplom z histórie umenia (1992) a Master of Laws na Univerzite v Heidelbergu (1991); doktor práv (2004); advokát zapísaný v zozname advokátskej komory v Budapešti (1995 - 2016); hosťujúci profesor práva (1991 - 2005) a profesor práva (2005 - 2016) na Univerzite Loránda Eötvösa; vedúci katedry obchodného práva (2007 - 2013), neskôr vedúci katedry súkromného a obchodného práva a profesor (2013 - 2016) na Katolíckej univerzite Pétera Pázmányho v Budapešti; hosťujúci profesor na Katolíckej univerzite v Lyone (2013 - 2016); arbiter Stáleho arbitrážneho súdu pri maďarskej burze a arbiter ad hoc (2004 - 2016); sudca Všeobecného súdu od 13. apríla 2016 do 7. októbra 2021; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2021.
narodený v roku 1954 v Slieme (Malta), študoval na Università ta' Malta (Maltská univerzita), kde v roku 1977 získal diplom z práva, ktorý doplnil titulom magister v tom istom odbore, získaným v roku 1979 na University of London (univerzita v Londýne, Spojené kráľovstvo). V roku 1982 mu University of Cambridge (univerzita v Cambridge, Spojené kráľovstvo) udelila titul doktor práv.
Svoju profesijnú dráhu začal P. G. Xuereb ako lektor na Ealing College of Higher Education (Spojené kráľovstvo), kde pôsobil v rokoch 1982 až 1984, a následne vyučoval v rokoch 1984 až 1990 na University of Exeter (univerzita v Exeteri, Spojené kráľovstvo) a v rokoch 1990 až 1993 na University of London, Queen Mary a Westfield College. Po vymenovaní za profesora vyučoval v rokoch 1993 až 2016 právo na Università ta' Malta, kde tiež pôsobil ako vedúci katedry európskeho práva a komparatívneho práva. Zároveň bol predsedom Európskeho dokumentačného a výskumného centra tejto univerzity. Výkon týchto funkcií mu umožnil vydať mnohé publikácie v rôznych oblastiach.
Od roku 1979 vystupoval ako advokát pred najvyššími súdmi Malty a svoje akademické pôsobenie dopĺňal v rokoch 1993 až 2016 praxou právneho poradcu v súkromnom sektore. V rovnakom čase P. G. Xuereb tiež pôsobil ako poradca maltského Parlamentu. V rokoch 1995 až 2016 prispieval k rozširovaniu vedomostí o práve Únie ako predseda Maltskej asociácie pre európske právo.
Sudca Všeobecného súdu od 8. júna 2016 do 8. októbra 2018. Sudca Súdneho dvora od 8. októbra 2018 do 7. októbra 2024
narodený v roku 1964 v Štokholme (Švédsko), diplom v odbore právo získal v roku 1991 na Stockholms universitet (univerzita v Štokholme, Švédsko) a v roku 1990 na université Paris I Panthéon‑Sorbonne (univerzita Paríž I, Panthéon‑Sorbonne, Francúzsko), kde v roku 1994 získal aj postgraduálny diplom v oblasti komunitárneho a európskeho práva.
Svoju kariéru začal ako justičný čakateľ najprv na Södertälje tingsrätt (Súd prvého stupňa Södertälje, Švédsko), kde pôsobil v rokoch 1991 až 1993, a následne na Svea hovrätt (Odvolací súd so sídlom v Štokholme, Švédsko), kde pôsobil v rokoch 1994 až 1995. V rokoch 1995 až 1996 bol sudcom na Gotlands tingsrätt (Súd prvého stupňa pre Gotland, Švédsko), ako aj na Norrtälje tingsrätt (Súd prvého stupňa v Norrtälje, Švédsko) a v rokoch 1996 až 1997 bol sudcom na Svea hovrätt.
V roku 1997 bol zástupcom tajomníka parlamentného výboru švédskeho ministerstva financií a v roku 1999 bol vymenovaný za právneho poradcu pre európske záležitosti na švédskom ministerstve zahraničných vecí.
V roku 1998 pracoval na Súdnom dvore ako referendár pri sudcovi Hansovi Ragnemalmovi a v rokoch 1999 až 2006 pri sudcovi Stigovi von Bahrovi.
Po návrate do svojej vlasti pracoval F. Schalin v rokoch 2006 až 2008 ako právnik a po získaní členstva v Štokholmskej advokátskej komore roku 2008 pracoval ako advokát. V roku 2009 sa opäť stal sudcom, a pôsobil najprv ako sudca a následne ako predseda Södertörns tingsrätt (Súd prvého stupňa pre Södertörn, Švédsko), ktorého členom bol do roku 2016.
Okrem toho v rokoch 2006 až 2008 prednášal na Stockholms universitet a od roku 2011 na Domstolsakademin (Švédska justičná akadémia).
narodený v roku 1950; doktor práv a advokát v advokátskej komore v Padove; asistent, neskôr riadny vedecký pracovník občianskeho a porovnávacieho práva na Padovskej univerzite (1977 – 1982); prednášajúci v odbore právo Spoločenstva na Collegio Europeo (Parma, 1990 – 1998) a na právnických fakultách Padovskej univerzity (1985 – 1987), Maceratskej univerzity (1991 – 1994), Neapolskej univerzity (1995) a Milánskej univerzity (2000 – 2001); člen vedeckého výboru „Master in European integration“ na Padovskej univerzite; úradník na riaditeľstve pre knižnicu, výskum a dokumentáciu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (1982 – 1984); referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev u generálneho advokáta G. F. Manciniho (1984 – 1988); právny radca generálneho sekretára Európskeho parlamentu E. Vinciho (1988 – 1993); vedúci sekcie právnej služby Európskeho parlamentu (1995 – 1999); riaditeľ legislatívnych vecí a zmierovacieho konania, vzťahov medzi inštitúciami a vzťahov s vnútroštátnymi parlamentmi Európskeho parlamentu (1999 – 2004); riaditeľ pre vonkajšie vzťahy (2004 – 2006); riaditeľ pre legislatívu v rámci právnej sekcie Európskeho parlamentu (2006 – 2011); autor mnohých publikácií v oblasti talianskeho občianskeho práva a práva Európskej únie; sudca Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2011 do 31. augusta 2016; sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 do 26. septembra 2019.
narodený v roku 1951 v Rotterdame (Holandsko), diplom v odbore právo a osobitný diplom z ekonomiky získal v roku 1973 na Erasmus Universiteit (Erazmova univerzita, Holandsko). Svoje univerzitné vzdelanie zavŕšil doktorátom z práva na Universiteit Utrecht (univerzita v Utrechte, Holandsko), kde v roku 1981 obhájil dizertačnú prácu.
Svoju profesijnú kariéru začal najmä v oblastiach európskeho práva a hospodárskeho práva na Európskom inštitúte univerzity v Utrechte, kde v rokoch 1973 až 1974 pracoval ako výskumný pracovník a v rokoch 1974 až 1979 ako prednášajúci. V rokoch 1979 až 1981 prednášal aj na Universiteit Leiden (univerzita v Leidene, Holandsko). Bol vymenovaný za riadneho profesora na Universiteit Maastricht (univerzita v Maastrichte, Holandsko) a v rokoch 1988 až 2003 tam vyučoval európske právo; od roku 2003 zastáva na tejto univerzite funkciu čestného profesora európskeho práva. Ako autor mnohých publikácií v oblasti práva Únie v roku 1981 nastúpil na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, kde pôsobil ako referendár pri generálnych advokátoch Pieterovi VerLoren van Themmatovi (1981 až 1986) a Jeanovi Mischovi (1986). Neskôr, v rokoch 1986 až 1987, zastával funkciu vedúceho oddelenia Súdneho dvora pre práva podľa Služobného poriadku.
V rokoch 1987 až 1991 pracoval na právnej službe Komisie Európskych spoločenstiev a v rokoch 1991 až 2000 opäť ako referendár na Súdnom dvore pri sudcovi Paulovi Joanovi Georgeovi Kapteynovi. V rokoch 2000 až 2009 bol vedúcim oddelenia v rámci riaditeľstva pre výskum a dokumentáciu a v rokoch 2009 až 2011 zastával funkciu riaditeľa tohto riaditeľstva.
Okrem toho bol v rokoch 1993 až 2011 právnym poradcom Gerechtshof 's‑Hertogenbosch (odvolací súd 's‑Hertogenbosch, Holandsko).
R. Barents bol 6. októbra 2011 vymenovaný za sudcu Súdu pre verejnú službu a túto funkciu vykonával do 31. augusta 2016.
sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 do 15. septembra 2022.
narodený v roku 1966; diplom v odbore právo získal na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti (1990); diplom Master of Laws získal na Štokholmskej univerzite (1995); advokát budapeštianskej advokátskej komory; právny radca maďarského parlamentu v rámci procesu pristúpenia Maďarska k Európskej únii (1994 – 1996 a 2002 – 2004); referendár u predsedu Maďarského ústavného súdu (1997 – 2000); podpredseda úradu pre hospodársku súťaž, neskôr predseda rady pre hospodársku súťaž (2000 – 2002); rozhodca Stáleho arbitrážneho súdu pre finančné a kapitálové trhy (2008 – 2014); prednášajúci (1990 – 1994); docent (1995 – 1999), neskôr mimoriadny docent (2003 – 2016) na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti; štátny tajomník pre európsku a medzinárodnú spoluprácu v súdnych veciach na Ministerstve spravodlivosti (2014 – 2016); sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 až do svojej smrti 1. augusta 2021.
narodená v roku 1967; ukončené právnické vzdelanie na Univerzite Alexandrua Ioana Cuza din Iaşi (1990); doktorka práv (1999); sudkyňa na Obvodnom súde 4 v Bukurešti (1991 – 1996); sudkyňa (1996 – 1999) a predsedníčka kolégia (1997 – 1999) na súde v Bukurešti; sudkyňa (1999 – 2005) a predsedníčka kolégia (1999 – 2003) na Odvolacom súde v Bukurešti; členka veľkého odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu (2006 – 2016); vyučujúca, neskôr riaditeľka Národného justičného inštitútu (2011 – 2016); sudkyňa na rumunskom najvyššom kasačnom súde (2006 – 2016); členka vedeckej rady Národného justičného inštitútu a direktoriátu Národnej školy súdnych úradníkov (2011 – 2016); zvolená členka rady doktorandskej školy na Bukureštskej univerzite (2012 – 2016); sudkyňa Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 do 7. októbra 2021; sudkyňa Súdneho dvora od 7. októbra 2021..
narodený v roku 1974; diplom v odbore právo (1997) a doktor práv (2007) z Karlovej univerzity v Prahe; diplom Master of Laws na Štokholmskej univerzite (2000); súdny čakateľ na Mestskom súde v Prahe (1997 – 2001); sudca na Obvodnom súde pre Prahu 2 (2001 – 2005); sudca na Najvyššom správnom súde Českej republiky (2005 – 2016); prednášajúci právo, predovšetkým právo Európskej únie na Karlovej univerzite v Prahe (2001 – 2003), na Masarykovej univerzite v Brne (2006 – 2016), na Univerzite Palackého v Olomouci (2014 – 2016) a na Justičnej akadémii Českej republiky (2001 – 2016); sudca Všeobecného súdu (2016 – 2020); sudca Súdneho dvora od 6. októbra 2020.
narodená v roku 1971 na Malte, pôvodom zo Zejtunu (Malta), diplom z práva získala v roku 1993 na Università ta' Malta (Maltská univerzita) a doktorát v tom istom odbore v roku 1995. V štúdiu pokračovala na Cambridge University (univerzite v Cambridge, Spojené kráľovstvo), kde v roku 1996 získala magisterský titul v odbore kriminológia. Svoje vysokoškolské štúdium zavŕšila v roku 2018 postgraduálnym diplomom v odbore európske právo na King's College London (Spojené kráľovstvo).
R. Frendo začala svoju profesionálnu kariéru ako advokátka zapísaná v Maltskej advokátskej komore, pričom túto funkciu vykonávala v rokoch 1996 až 2019. Okrem toho vďaka svojim multidisciplinárnym odborným znalostiam zastávala funkciu právneho poradcu na maltskom ministerstve sociálnej ochrany (v rokoch 1997 až 1998) a právneho odborníka na súdoch vo Vallette (Malta) (v rokoch 1997 až 2019) a vo viacerých poisťovniach (v rokoch 2006 až 2019).
V rokoch 2006 až 2019 bola členkou Maltskej národnej arbitrážnej komory a v rokoch 2009 až 2019 členkou Maltskej komisie pre zamestnanosť. Bola vymenovaná za členku Národnej komisie pre rodinu (Malta) na obdobie rokov 2012 až 2013, odkedy bola tiež členkou Komisie pre komplexnú reformu justície (Malta) a následne v rokoch 2014 až 2016 pôsobila ako členka Komisie pre právnu reformu (Malta). Po tom, ako ju maltská vláda v roku 2016 vymenovala za osobitnú poradkyňu pracovnej skupiny Rady Európskej únie pre víza, predsedala tejto pracovnej skupine počas maltského predsedníctva Rady v prvej polovici roka 2017.
narodený v roku 1979 v Klaipėde (Litva), titul magistra práv získal v roku 2001 na Vilniaus universitetas (univerzita vo Vilniuse, Litva). Následne pokračoval v doktorandskom štúdiu práva na Mykolo Romerio universitetas (Univerzita Mykolasa Romerisa, Litva), kde v roku 2005 obhájil dizertačnú prácu.
Svoju profesionálnu kariéru začal ako asistent sudcu na Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd Litvy), kde pôsobil v rokoch 1999 až 2000, pričom v rokoch 2000 až 2003 tu pôsobil ako poradca predsedu súdu. V rokoch 2003 až 2009 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia súdnej praxe Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy).
V rokoch 2009 až 2010 pracoval ako právnik lingvista v Európskom parlamente, a následne sa vrátil do svojej vlasti, kde v rokoch 2010 až 2012 pôsobil ako riaditeľ odboru právneho výskumu na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd Litvy). V rokoch 2012 až 2013 bol sudcom Lietuvos apeliacinis teismas a následne jeden rok zasadal vo funkcii sudcu Lietuvos Aukščiausiasis Teismas, ktorému v rokoch 2014 až 2019 predsedal. Okrem toho bol v rokoch 2016 až 2018 predsedom Lietuvos Teisėjų taryba (Litovská súdna rada).
V rokoch 2007 až 2008 R. Norkus pôsobil aj ako docent na Mykolo Romerio universitetas, kde bol v rokoch 2012 až 2019 profesorom Ústavu súkromného práva. Je tiež autorom mnohých publikácií v oblasti práva.
narodený roku 1944; nemecký štátny príslušník, asistent, neskôr asistent-profesor na právnickej fakulte (Berlín); advokát (Frankfurt nad Mohanom); právnik – prekladateľ na Súdnom dvore; súdny referendár v kancelárii predsedu Súdneho dvora pána Kutschera, potom v kancelárii nemeckého sudcu Súdneho dvora; zástupca tajomníka Súdneho dvora; tajomník Súdu prvého stupňa od 10. októbra 1989 do 5. októbra 2005; zomrel 26. septembra 2009.
narodený v roku 1968 vo Versailles (Francúzsko), študoval právo na Université Panthéon‑Assas (Univerzita Panthéon‑Assas, Paríž II, Francúzsko), kde v roku 1990 získal titul magister práv, a manažment na Université Paris‑Dauphine (Univerzita Paríž‑Dauphine, Paríž IX, Francúzsko), kde v roku 1991 získal titul magister v odbore manažment. Následne nastúpil na Collège d‘Europe v Bruggách (Belgicko), kde v roku 1992 získal titul Master of Laws v odbore európske právo (LLM).
V roku 1993 úspešne absolvoval prijímacie skúšky do miestneho vzdelávacieho centra advokátskej profesie v Paríži. V roku 1995 získal osvedčenie o spôsobilosti na výkon advokácie od Bruselskej advokátskej komory (Belgicko) a túto profesiu vykonával ako jej člen v medzinárodnej advokátskej kancelárii. V roku 1998 uspel vo verejnom výberovom konaní, ktoré zorganizovala Komisia Európskych spoločenstiev.
E. Coulon nastúpil v roku 1996 na Všeobecný súd do funkcie referendára pri jeho predsedovi, Antoniovi Saggiovi, v rámci pracovnej skupiny pre veci týkajúce sa hospodárskej súťaže. Od roku 1998 pôsobil ako referendár pri predsedovi Všeobecného súdu Bo Vesterdorfovi a túto funkciu zastával do roku 2002. V roku 2003 bol vymenovaný do novovytvorenej funkcie vedúceho kabinetu predsedu Všeobecného súdu.
Je autorom viacerých publikácií o práve EÚ, najmä o procesnom práve a výkone spravodlivosti.
Tajomník Všeobecného súdu od 6. októbra 2005 do 30. apríla 2023.
