Diskriminácia na základe štátnej príslušnosti

Zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti je základným kameňom európskej integrácie: každý občan Únie, ktorý má legálne bydlisko alebo pobyt v inom ako členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, môže uplatňovať tento zákaz vo všetkých situáciách, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. Takáto diskriminácia môže byť priama v tom zmysle, že rozdielne zaobchádzanie sa priamo viaže k štátnej príslušnosti, alebo nepriama, ak napríklad určité zaobchádzanie závisí od štátu bydliska. Súdny dvor sa touto problematikou zaoberal na základe mnohých návrhov na začatie prejudiciálneho konania.

V roku 1989 Súdny dvor konštatoval, že britský turista, ktorého neznámi páchatelia napadli a vážne zranili v parížskom metre, má rovnaké právo na odškodnenie od francúzskeho štátu ako francúzsky štátny príslušník. Takýto turista musí mať totiž možnosť využívať služby mimo územia svojho štátu, a môže preto uplatňovať zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti (rozsudok z 2. apríla 1989, Cowan, 186/87).

V známom rozsudku Bosman z roku 1995 Súdny dvor okrem iného rozhodol, že zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti bráni uplatneniu pravidiel vydaných športovými zväzmi, podľa ktorých môžu futbalové kluby nominovať na zápasy v súťažiach organizovaných týmito asociáciami len obmedzený počet profesionálnych hráčov so štátnou príslušnosťou iného členského štátu (rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93).

V roku 1998 Súdny dvor stanovil ako zásadu, že každý štátny príslušník členského štátu môže poukazovať na svoje európske občianstvo, aby sa chránil proti diskriminácii na základe svojej štátnej príslušnosti iným členským štátom. Súdny dvor tak rozhodol, že španielska matka, ktorá má legálny pobyt v Nemecku, môže poukazovať na zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ak jej nie je priznaný nemecký príspevok na výchovu z dôvodu, že nie je držiteľkou povolenia na pobyt, zatiaľ čo takéto povolenie sa nevyžaduje od nemeckých štátnych príslušníkov (rozsudok z 12. mája 1998, Martinez Sala, C-85/96).

V roku 2004 Súdny dvor rozhodol, že členský štát diskriminuje maturantov z iných členských štátov, pokiaľ im neumožňuje prístup k vysokoškolskému vzdelaniu za rovnakých podmienok ako tuzemským maturantom (rozsudok z 1. júla 2004, Komisia/Belgicko, C-65/03).