Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie

V roku 2015 Súdny dvor vyhlásil, že trvalé vylúčenie homosexuálnych a bisexuálnych mužov z darcovstva krvi môže predstavovať diskrimináciu, ibaže by bolo na základe vedeckých poznatkov preukázané, že u týchto osôb existuje vysoké riziko nákazy závažnou infekčnou chorobou, ako je najmä HIV, a že zásada proporcionality nebola dodržaná. Členský štát tak nemôže stanoviť trvalé vylúčenie týchto osôb bez toho, aby preskúmal, či existujú iné, menej obmedzujúce, ale rovnako účinné metódy, ktoré umožňujú odhaliť prítomnosť HIV v krvi napriek existencii obdobia nasledujúceho po vírusovej infekcii, počas ktorého sú biologické markery využívané pri vyšetrovaní darovanej krvi negatívne napriek infekcii darcu („diagnostické okno“). Okrem toho uviedol, že presnejšie zistenie rizikového sexuálneho správania by prípadne mohol umožniť dotazník a osobný pohovor s darcom (rozsudok z 29. apríla 2015, Léger, C-528/13).

Súdny dvor tiež rozhodol, že zamestnancovi, ktorý uzavrel registrované partnerstvo (PACS) s partnerom rovnakého pohlavia, musia byť priznané rovnaké výhody, aké sú priznávané heterosexuálnym pracovníkom v súvislosti s uzavretím ich manželstva, ako je pracovné voľno a prémia, pokiaľ homosexuálnym párom nie je umožnené uzatvárať manželstvo a pokiaľ má „PACS“ na účely tohto pracovného voľna rovnakú právnu hodnotu ako manželstvo (rozsudok z 12. decembra 2013, Hay, C-267/12).