Súdne štatistiky Súdneho dvora - 2023

Pozri podrobné štatistiky Súdneho dvora 

Stručný prehľad hlavných štatistických trendov za uplynulý rok

Marc‑André Gaudissart, zástupca tajomníka Súdneho dvora

Cieľom tohto príspevku, ktorý býval v minulosti začlenený do samotného textu výročnej správy danej inštitúcie, je tak ako každý rok poskytnúť stručný prehľad hlavných trendov, ktoré vyplývajú zo súdnych štatistík za uplynulý rok. Prináša prehľad, pokiaľ ide o predmet, pôvod a druh vecí podaných na Súdny dvor v roku 2023, a poskytuje určité usmernenia k tomu, ako treba vnímať údaje týkajúce sa vecí ukončených daným súdom v priebehu tohto roka.

I. Podané veci

Počet vecí podaných na Súdny dvor v roku 2023 až na jeden ciferný údaj presne zodpovedá priemeru za posledné tri roky, lebo číslo predstavujúce počet vecí podaných v roku 2023, ktorý je 821 vecí, je o 15 vyššie ako číslo predstavujúce počet vecí podaných v roku 2022 (806 vecí) a o 17 nižšie ako číslo predstavujúce počet vecí podaných v roku 2021 (838 vecí). Rozdelenie sporov podľa povahy vecí je tiež v zásade podobné ako v predchádzajúcich rokoch – len samotné návrhy na začatie prejudiciálneho konania a odvolania stále predstavujú viac ako 90 % všetkých vecí podaných na Súdny dvor (konkrétne 518 nových návrhov na začatie prejudiciálneho konania a 231 odvolaní, odvolaní proti predbežným opatreniam a odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania) –, no čitateľa zaujme predovšetkým nárast počtu priamych žalôb podaných na Súdny dvor v roku 2023.

Zatiaľ čo v roku 2021 dosiahol tento počet historicky najnižšiu hodnotu, keď bolo podaných len 29 nových vecí, v roku 2023 je tento počet 60 vecí, čo je viac ako dvojnásobok. Tento nárast možno vysvetliť jednak nárastom počtu žalôb o neplatnosť [v porovnaní s iba 2 žalobami podanými v roku 2022 bolo v roku 2023 podaných 8 žalôb, pričom jeden členský štát (Poľsko) sám v minulom roku podal 7 žalôb proti aktom prijatým normotvorcom Únie v oblastiach ochrany životného prostredia a energetickej efektívnosti], a jednak nárastom počtu žalôb pre nesplnenie povinnosti členským štátom, keďže Komisia sa v roku 2023 rozhodla začať viacero paralelných konaní o nesplnení povinnosti súvisiacich s tým, že niektoré členské štáty neprebrali právne predpisy alebo neoznámili opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmlúv. Aj z týchto vecí sa značná časť týka oblasti životného prostredia (ochrana prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zavedenie systému monitorovania inváznych nepôvodných druhov, podpora využívania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, čistenie komunálnych odpadových vôd a spracovanie odpadu, atď.), ale viacero z nich sa týka aj tradičnejších oblastí, akými sú voľný pohyb osôb a tovaru, doprava, autorské práva a práva súvisiace s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu, a tiež opatrenia, ktoré treba zaviesť na účinnú ochranu osôb nahlasujúcich porušenie práva.[1]

Pokiaľ ide o prejudiciálne konania, nie je prekvapujúce, že – vzhľadom na všeobecný geopolitický kontext a mnohé ohniská ozbrojených konfliktov pred bránami Únie – boli otázky, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru v roku 2023, práve z oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (82 návrhov na začatie prejudiciálneho konania), pričom viaceré z nich sa týkajú výkladu pravidiel vzťahujúcich sa na právo na azyl a režim medzinárodnej ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín. Rovnako ako v roku 2022 sa mnohé prejudiciálne otázky položené Súdnemu dvoru v minulom roku týkali oblastí daní, ochrany spotrebiteľa a dopravy (konkrétne 53, 52 a 40 návrhov na začatie prejudiciálneho konania), zatiaľ čo odvolania podané v roku 2023 proti rozhodnutiam Všeobecného súdu sa týkali hlavne oblastí duševného vlastníctva, hospodárskej súťaže, štátnej pomoci a verejnej služby. Tieto oblasti napriek objaveniu sa aj nových oblasti sporov totiž stále predstavujú významnú časť činnosti Všeobecného súdu.

Pokiaľ ide o geografický pôvod návrhov na začatie prejudiciálneho konania doručených Súdnemu dvoru v roku 2023, treba poukázať na to, že súdy všetkých členských štátov bez výnimky sa v priebehu uplynulého roka obrátili na Súdny dvor, čo svedčí o životaschopnosti dialógu „medzi jedným a druhým súdom“ zavedeného Zmluvami. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sú nemecké súdy stále na čele „geografického rebríčka“ návrhov na začatie prejudiciálneho konania (konkrétne 94 návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných Súdnemu dvoru v roku 2023), ale tentoraz za nimi nenasledujú talianske, ale bulharské a poľské súdy, ktoré sa v priebehu uplynulého roka obrátili na Súdny dvor s 51 a 48 návrhmi na začatie prejudiciálneho konania. V prípade Poľska je počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných v roku 2023 najvyšší od vstupu tohto štátu do Európskej únie pred 20 rokmi, zatiaľ čo počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali v roku 2023 bulharské súdy, sa približuje rekordnému počtu návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných týmito súdmi v roku 2021 (58 návrhov).

Podobné zistenie možno uviesť aj pokiaľ ide o návrhy na začatie prejudiciálneho konania pochádzajúce z Rumunska. Rumunské súdy v roku 2023 skutočne predložili Súdnemu dvoru vysoký počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania, a to konkrétne až 40 návrhov, čo tiež pripomína maximálny počet dosiahnutý v roku 2019, keď bolo Súdnemu dvoru predložených 49 návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Otázky položené rumunskými súdmi v roku 2023 sa týkajú takých rozličných oblastí, akými sú tarifné zaradenie optických káblov, potravinová bezpečnosť, ochrana spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v úverových zmluvách znejúcich na cudziu menu, právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, náhrada liečebných nákladov vynaložených v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom je pacient poistený, a tiež delikátny vzťah medzi vnútroštátnymi štandardmi ochrany základných práv a dodržiavaním zásad prednosti, jednoty a účinnosti práva Únie.

Pokiaľ ide o spory vyžadujúce si prejednanie v zrýchlenom konaní, treba poznamenať, že rovnako ako v roku 2022 bol počet návrhov na uplatnenie skráteného súdneho konania alebo naliehavého konania výrazne nižší ako v roku 2021. Zatiaľ čo v uvedenom roku bolo podaných nie menej než 90 žiadostí, ak sa vezmú do úvahy všetky druhy vecí spolu, v roku 2023 bolo podaných 41 návrhov na prejednanie veci v zrýchlenom konaní. Súdny dvor nevyhovel žiadnej žiadosti o skrátené súdne konanie, zatiaľ čo o tom, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní, bolo v roku 2023 rozhodnuté dvakrát, a to vo veci týkajúcej sa výkladu článku 5 ods. 1 smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 2003, s. 12; Mim. vyd. 19/006, s. 224) v spojení s článkami 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie^[2] a vo veci týkajúcej sa výkladu článku 325 ods. 1 ZFEÚ, článku 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev podpísaného 26. júla 1995 v Bruseli a zásady prednosti práva Únie.[3]

Naproti tomu sme v prípade odvolaní svedkami opačného javu. Zatiaľ čo v roku 2021 bolo na Súdny dvor podaných 9 odvolaní proti predbežným opatreniam a odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, v roku 2023 to bolo 18 takýchto návrhov, t. j. dvakrát viac.

II. Skončené veci

Rovnako ako v prípade podaných vecí, aj počet vecí ukončených Súdnym dvorom v roku 2023 zodpovedá priemeru za posledné tri roky. V priebehu uplynulého roka 2023 totiž Súdny dvor uzavrel 783 vecí, zatiaľ čo v roku 2021 uzavrel 771 vecí a v roku 2022 to bolo 808 vecí. Nie je prekvapivé, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania a odvolania, ktoré verne odzrkadľujú svoj podiel na veciach podaných na Súdny dvor, predstavujú podstatnú časť vecí, ktoré daný súd ukončil v roku 2023.

Pri bližšom preskúmaní spôsobu skončenia vecí v priebehu uplynulého roka možno poznamenať, že je tiež veľmi podobný ako spôsob skončenia vecí v roku 2022. Zatiaľ čo v uvedenom roku Súdny dvor prijal 466 rozsudkov a 265 uznesení, a to pokiaľ ide o všetky ich druhy, v roku 2023 je ich počet 469 rozsudkov a 253 uznesení, čo je takmer rovnaký počet ako v predchádzajúcom roku. Toto konštatovanie platí aj pre uznesenia súdnej povahy, ktorými sa končí konanie, iné ako uznesenia o výmaze z registra, zastavení konania alebo vrátení veci Všeobecnému súdu. Ich počet bol 167 v roku 2022 a 163 v roku 2023, no rozdelenie týchto uznesení podľa druhu vecí je mierne odlišné.

Zatiaľ čo v roku 2022 bolo 12,7 % prejudiciálnych konaní ukončených uznesením prijatým buď na základe článku 53 ods. 2 rokovacieho poriadku, alebo na základe článku 99 rokovacieho poriadku, alebo na základe kombinácie týchto dvoch ustanovení, tento percentuálny podiel sa v poslednom roku zvýšil na 14,6 %. Pokiaľ ide o odvolania, percentuálny podiel vecí ukončených uznesením na základe článkov 181 alebo 182 rokovacieho poriadku sa naopak znížil, keď z 56,8 % v roku 2022 klesol na 45,9 % v roku 2023. Túto zmenu možno vysvetliť tým, že v roku 2023 bol väčší počet odvolaní ukončený rozsudkom, pričom viaceré zložité veci si vyžadovali uskutočnenie pojednávania a/alebo predloženie návrhov generálneho advokáta.

Hoci bol v minulom roku v odvolacom konaní vydaný väčší počet rozsudkov ako v roku 2022, neznamená to, že by došlo k zvýšeniu počtu rozhodnutí zrušených Všeobecným súdom. V posledných rokoch bol totiž zaznamenaný vysoký stupeň stability, pokiaľ ide o ukončenie odvolaní, a to bez ohľadu na zvolený spôsob ukončenia. Z 201 odvolaní, ktoré boli ukončené v roku 2023, došlo v 37 prípadoch k zrušeniu rozhodnutia Všeobecného súdu a len v 10 z nich boli veci vrátené Všeobecnému súdu. Aj v tejto oblasti sú počty dosť porovnateľné s počtami za predchádzajúci rok, pretože v roku 2022 došlo k zrušeniu rozhodnutia Všeobecného súdu v 39 prípadoch (z celkového počtu 196 ukončených odvolaní) a len v 9 prípadoch vrátil Súdny dvor vec Všeobecnému súdu.

Rovnako ako v roku 2022 tvorili veci ukončené trojčlennými komorami – vrátane komory rozhodujúcej o prípustnosti odvolaní – viac ako polovicu vecí ukončených Súdnym dvorom v roku 2023 (okrem uznesení o výmaze z registra, zastavení konania alebo vrátení veci Všeobecnému súdu). Treba však poznamenať, že podiel vecí ukončených päťčlennými komorami sa za uplynulý rok zvýšil – tieto senáty pritom v roku 2023 ukončili 298 vecí v porovnaní s 270 vecami za predchádzajúci rok –, zatiaľ čo podiel vecí ukončených veľkou komorou sa znížil o polovicu, a to z 80 vecí ukončených týmto rozhodovacím zložením v roku 2022 na len 36 vecí v roku 2023. Tento vývoj je dôsledkom selektívnejšieho prístupu Súdneho dvora k veciam, ktoré si vyžadujú prejednanie vo veľkej komore, a to predovšetkým z dôvodu počtu a zložitosti vecí predložených Súdnemu dvoru, ale možno ho vysvetliť aj existenciou ustálenej judikatúry v určitých oblastiach, ktorá ľahšie ako v minulosti umožňuje postúpenie vecí užšiemu rozhodovaciemu zloženiu, t. j. päťčlennej komore.

Pokiaľ ide o dĺžku konania, treba poukázať na to, že celková priemerná doba vybavenia vecí, ak sa vezmú do úvahy všetky druhy vecí spolu, je o niečo kratšia ako v predchádzajúcom roku, keďže v roku 2023 predstavuje 16,1 mesiaca v porovnaní so 16,4 mesiaca v roku 2022. Tento kratší čas možno pripísať predovšetkým skráteniu priemernej doby vybavenia priamych žalôb (z 23,5 mesiaca v roku 2022 na 20,8 mesiaca v roku 2023) a v menšej miere aj prejudiciálnych konaní (zo 17,3 mesiaca na 16,8 mesiaca). Priemerná doba vybavenia vecí však naďalej závisí od zložitosti vecí predložených Súdnemu dvoru a od spôsobu ich ukončenia, čo vysvetľuje význam, ktorý Súdny dvor prikladá žiadosti, ktorú 30. novembra 2022 predložil normotvorcovi Únie, o prenesenie časti právomoci, ktorú vykonáva v oblasti prejudiciálnych konaní, na Všeobecný súd a o rozšírenie vecnej pôsobnosti mechanizmu predchádzajúceho prijatia odvolaní.

III. Prebiehajúce konania

K 31. decembru 2023 bolo na Súdnom dvore 1 149 vecí, v ktorých konanie nebolo ukončené, čo je približne o štyridsať vecí viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vzhľadom na to, že podstatnú časť týchto vecí tvoria návrhy na začatie prejudiciálneho konania (760 vecí) a odvolania (289 vecí), zavedenie už zmienenej reformy bude mať nevyhnutne dopad na tieto štatistiky, pretože po nadobudnutí účinnosti tejto reformy dôjde k presunutiu nových návrhov na začatie prejudiciálneho konania patriacich do určitých oblastí na Všeobecný súd.

[1] V roku 2023 tak Komisia podala žaloby proti šiestim členským štátom z dôvodu neprijatia právnych predpisov alebo neoznámenia zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17). Pozri veci C‑147/23, C‑149/23, C‑150/23, C‑152/23, C‑154/23 a C‑155/23 (žaloby podané proti Poľskej republike, Spolkovej republike Nemecko, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Českej republike, Estónskej republike a Maďarsku).

[2] Pozri rozsudok z 18. apríla 2023 vo veci C-1/23 PPU, Afrin (EU:C:2023:296).

[3] Pozri rozsudok z 24. júla 2023 vo veci C‑107/23 PPU, Lin (EU:C:2023:606).

Pozri tiež

Súdne štatistiky z viacerých predchádzajúcich rokov možno takisto nájsť na stránke Curia v časti „História".