I. Kontext spôsobu citácie judikatúry
V rámci iniciatívy prijatej Radou bol vypracovaný európsky identifikátor judikatúry (ECLI alebo European Case Law Identifier)[1]. Tento identifikátor má za cieľ vytvoriť jednoznačný odkaz na vnútroštátnu a európsku judikatúru, ako aj definovať minimálny súbor jednotných metadát pre judikatúru. Má tak uľahčiť vyhľadávanie a citáciu judikatúry v Európskej únii.
ECLI zahŕňa okrem predpony „ECLI“ štyri povinné údaje:
V nadväznosti na odporúčanie Rady, aby Súdny dvor Európskej únie prevzal systém európskeho identifikátora judikatúry, Súdny dvor pridelil ECLI všetkým rozhodnutiam vydaným súdmi Únie od roku 1954, ako aj návrhom a stanoviskám generálnych advokátov.
Napríklad ECLI rozsudku Súdneho dvora z 12. júla 2005, Schempp (C‑403/03), má takúto formu: „EU:C:2005:446“[2].
Skladá sa z týchto častí:
II. Spôsob citácie judikatúry
Spôsob citácie judikatúry prijatý Súdnym dvorom Európskej únie má za cieľ skombinovať identifikátor ECLI s obvyklým názvom rozhodnutia a so spisovou značkou veci. Všetky súdy Únie ho postupne začali používať v priebehu prvého polroka 2014 a neskôr bol zosúladený medzi súdmi Únie počas roka 2016.
Tento spôsob citácie:
Prvky tvoriace odkaz:
[1] Závery Rady z 29. apríla 2011 vyzývajúce k zavedeniu európskeho identifikátora judikatúry a minimálneho súboru jednotných metadát pre judikatúru (Ú. v. EÚ C 127, 2011, s. 1). Viac informácií.
[2] Aby sa odkaz zbytočne nepredlžoval, pri citácii rozhodnutí Súdneho dvora, Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu sa skratka ECLI vypúšťa.