Súdne štatistiky Všeobecného súdu - 2023

Pozri podrobné štatistiky Všeobecného súdu

Komentár k štatistikám Všeobecného súdu za rok 2023

Vittorio Di Bucci, tajomník Všeobecného súdu

Prvýkrát od môjho nástupu do funkcie 5. júna 2023 mám tú česť chopiť sa pera a vyjadriť sa k ročným štatistikám týkajúcim sa súdnej činnosti. Rovnako ako môj predchodca Emmanuel Coulon sa domnievam, že tento komentár je zásadný na účely zmapovania vývoja súdnej agendy, posúdenia určitých dôsledkov legislatívnej, regulačnej a rozhodovacej činnosti inštitúcií a orgánov Európskej únie a posúdenia účinkov rozhodnutí prijatých súdom.

Aby bolo možné správne interpretovať štatistiky za rok 2023, je potrebné na úvod poukázať na sériu 404 v podstate totožných vecí podaných v októbri 2023 (T‑620/23 až T‑1023/23), pričom ide o žaloby týkajúce sa zmeny systému dobrovoľného doplnkového dôchodkového zabezpečenia poslancov Európskeho parlamentu, ktoré patria do kategórie „inštitucionálne právo“ (pozri tabuľku 4 nižšie). Táto séria vecí mala obrovský vplyv na počet začatých konaní, ktorý po prvýkrát v histórii Súdneho dvora prekročil 1 000 a predstavuje 1 271 vecí. Ak by sa tieto spojené veci počítali ako jedna vec, počet podaných žalôb by bol 868, čo by sa blížilo úrovni z predchádzajúcich rokov (904 v roku 2022, 882 v roku 2021 a 847 v roku 2020).

I. Začaté konania: prvé veci týkajúce sa regulácie digitálnych trhov a určité výkyvy v iných oblastiach

V roku 2023 sa objavili nové spory týkajúce sa regulácie digitálnych trhov a služieb. Dôvodom bolo prijatie nariadenia (EÚ) 2022/2065 o digitálnych službách (v angličtine: Digital Services Act, DSA) a nariadenia (EÚ) č. 2022/1925 o digitálnych trhoch (v angličtine: Digital Markets Act, DMA). Prvé z týchto nariadení zavádza komplexnú úpravu sprostredkovateľov a online platforiem, ktorej vykonávanie zabezpečujú vnútroštátne orgány, ako aj Komisia, a ak ho zabezpečuje Komisia, môže viesť k podaniu žaloby na Všeobecný súd (v roku 2023 boli podané dve žaloby: T‑348/23, Zalando/Komisia, a T‑367/23, Amazon Services Europe/Komisia). Druhé z týchto nariadení sa zameriava konkrétne na veľké digitálne skupiny a ukladá im povinnosti spojené s ich označením za „strážcov prístupu“. Je na Komisii, aby pod dohľadom súdu Únie určila, kto k takýmto skupinám patrí a uplatňovala na ne tieto pravidlá. Traja žalobcovia už podali na Všeobecný súd štyri žaloby proti rozhodnutiam prijatým v rámci konania o označení subjektu za strážcu prístupu (veci T‑1077/23, Bytedance/Komisia, T‑1078/23, Meta/Komisia, a T‑1079/23 a T‑1080/23, Apple/Komisia). Boli zavedené vnútorné organizačné opatrenia s cieľom pripraviť súd na tento nový typ sporov, ako aj na žaloby, ktoré sa môžu týkať ďalšej legislatívnej novinky, a to nariadenia (EÚ) 2022/2560 o zahraničných subvenciách. V súvislosti s týmito opatreniami treba poznamenať, že Všeobecný súd rozhodol o zmene rozhodnutia o kritériách prideľovania vecí do komôr (Ú. v. EÚ C 286, 2023, s. 2).

V rámci tradičných oblastí súdnej agendy Všeobecného súdu možno pozorovať mierny nárast v oblasti verejnej služby (82 vecí v porovnaní so 66 vecami v roku 2022) a duševného vlastníctva (310 vecí v porovnaní s 270 vecami v roku 2022).

Spory týkajúce sa reštriktívnych opatrení boli naďalej hlavným zdrojom činnosti Všeobecného súdu, ale v menšej miere ako v roku 2022. V roku 2023 bolo začatých 63 konaní v porovnaní so 103 konaniami v roku 2022. Prevažná väčšina nových konaní v tejto oblasti (41 zo 63) sa týka série reštriktívnych opatrení, ktoré Európska únia prijala v roku 2022 voči fyzickým osobám a subjektom v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou. Vo viacerých prebiehajúcich konaniach, z ktorých väčšina sa týka reštriktívnych opatrení, žalobcovia upravili svoje žaloby podľa článku 86 rokovacieho poriadku s cieľom napadnúť predĺženie platnosti alebo zmenu opatrení, ktoré sa ich týkajú, namiesto toho, aby tieto rozhodnutia napadli novou žalobou. Táto technika má tú výhodu, že sústreďuje preskúmania viacerých aktov v rámci jednej a tej istej veci, na druhej strane však zaťažuje súdne konanie a komplikuje jeho vedenie, najmä ak k úprave žaloby dôjde bezprostredne pred pojednávaním alebo počas pojednávania. Všeobecný súd zamýšľa v tejto súvislosti zmeniť svoj rokovací poriadok tak, aby stanovoval, že návrh na úpravu žaloby musí byť podaný v krátkej lehote po doručení rozhodnutia Všeobecného súdu o začatí ústnej časti konania. To by umožnilo zachovať určitú flexibilitu pri rozhodovaní v sporoch týkajúcich sa predĺženia platnosti a zmien aktov prijatých inštitúciami Únie a obmedziť nevýhody, s ktorými sa Všeobecný súd v súčasnosti stretáva.

Počet vecí týkajúcich sa hospodárskej a menovej politiky, kam patrí aj bankové právo, každoročne narastá a v roku 2023 počet nových vecí dosiahol 56. Keďže väčšina týchto vecí sa týka ročných príspevkov bánk do jednotného fondu na riešenie krízových situácií a pôvodné osemročné príspevkové obdobie sa blíži ku koncu, tento počet by mohol v nasledujúcich rokoch klesnúť.

V oblasti štátnej pomoci sa mimoriadny nárast počtu žalôb z roku 2022 (68 nových vecí) už v roku 2023 nepotvrdil. Nárast aktivity v tejto oblasti súvisel s tým, že v roku 2022 bolo podané veľké množstvo žalôb, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie Komisie o schéme pomoci zavedenej Portugalskom v prospech slobodnej zóny Madeira, čo je dôkazom toho, že činnosť Všeobecného súdu závisí od aktov prijatých inštitúciami a orgánmi Európskej únie a od spochybnenia zákonnosti týchto aktov. Desať nových vecí zaregistrovaných v tejto oblasti v roku 2023 predstavuje najnižší počet od roku 1993, keď Všeobecný súd získal právomoc rozhodovať o žalobách jednotlivcov v oblasti štátnej pomoci.

Pokiaľ ide napokon o veci v oblasti hospodárskej súťaže, zostávajú naďalej na historicky najnižšej úrovni s 13 novými vecami v roku 2023.

II. Číselné údaje odrážajúce činnosť súdu

Všeobecný súd s 904 skončenými konaniami v priebehu roka dosiahol lepšie výsledky v porovnaní s priemerom za posledné roky. Podarilo sa mu tiež znížiť počet prebiehajúcich konaní, keďže počet skončených konaní je o 36 vyšší ako počet nových konaní, ak sa skupina 404 v podstate totožných vecí započíta ako jedna vec. Po tomto započítaní predstavuje 1 438 prebiehajúcich konaní k 31. decembru 2023 mierne zlepšenie v porovnaní s 1 474 konaniami rok predtým. Tento vývoj by sa mohol zosilniť v roku 2024, kedy by Všeobecný súd mal byť schopný ukončiť niektoré veľké skupiny vecí. Svedčí to o tom, že Všeobecný súd bude schopný absorbovať prenesenie určitých prejudiciálnych právomocí, ktoré je naplánované na jeseň 2024, a tým znížiť pracovnú záťaž Súdneho dvora.

Treba poznamenať, že:

takmer 14 % (13,61 %) vecí bolo rozhodnutých v rozšírenom rozhodovacom zložení pozostávajúcom z piatich sudcov, čo potvrdzuje rastúci trend v prejednávaní vecí v rozšírenom rozhodovacom zložení pozorovaný už v roku 2022 (12 %; 123 vecí rozhodnutých v rozšírenom rozhodovacom zložení v roku 2023 v porovnaní so 100 vecami v roku 2022). Rozšírené rozhodovacie zloženia väčšinou vydávajú rozsudky, ale nemožno vylúčiť ani rozhodovanie formou uznesení (desať v roku 2023, osem v roku 2022);
79 % vecí bolo ukončených v rozhodovacích zloženiach zložených z 3 sudcov, v porovnaní s 82 % vecí v roku 2022. Tento pokles možno vysvetliť častejším prejednávaním veci v rozšírenom rozhodovacom zložení, ako je vysvetlené vyššie;
Všeobecný súd zasadajúci vo veľkej komore ukončil jednu vec po tom, ako mu bola vrátená Súdnym dvorom v odvolacom konaní (vec T‑65/18 RENV, Venezuela/Rada, týkajúca sa reštriktívnych opatrení vzhľadom na situáciu vo Venezuele);
deväť vecí rozhodol samosudca (osem rozsudkov, jedno uznesenie), v porovnaní s dvoma vecami v roku 2022 a tromi vecami v roku 2021;
počet podaných návrhov na nariadenie predbežného opatrenia sa mierne zvýšil (41 v roku 2023 v porovnaní s 37 v roku 2022), rovnako ako počet skončených konaní o nariadení predbežného opatrenia (40 v roku 2023 v porovnaní s 37 v roku 2022);
59 % konaní ukončených v roku 2023 bolo ukončených rozsudkom a 41 % uznesením. 66 % konaní ukončených rozsudkom predstavovali konania s pojednávaním.

Počet pojednávaní sa výrazne zvýšil (286 pojednávaní v porovnaní s 241 pojednávaniami v roku 2022 a 240 pojednávaniami v roku 2021), pričom prejednaných vecí bol 419 (303 v roku 2022 a 290 v roku 2021). Treba poznamenať, že v roku 2023 sa uskutočnilo desať spoločných pojednávaní, ktoré sa týkali celkovo 70 prejednaných vecí. Od 1. apríla 2023 sa v článku 106a Rokovacieho poriadku stanovuje možnosť nariadiť spoločné pojednávanie pre viaceré veci, ktoré nie sú spojené. Jedno z nich sa týkalo celkovo 42 prejednaných vecí (v skupine vecí T‑700/13, Caixabank a i./Komisia, týkajúcej sa štátnej pomoci, ktorú Španielsko poskytlo v prospech niektorých hospodárskych záujmových združení a ich investorov vo forme daňového režimu uplatniteľného na určité dohody o finančnom lízingu na nadobudnutie plavidiel, známej aj ako „španielsky systém zdanenia lízingu“).

V priebehu roka sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie prostredníctvom videokonferencie, hoci 1. apríla 2023 nadobudli účinnosť nové pravidlá na používanie videokonferencií. Hoci táto možnosť bola pôvodne stanovená pre prípad, že účastník konania sa nemôže dostaviť do priestorov Všeobecného súdu z dôvodu zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19, článok 107a rokovacieho poriadku v súčasnosti stanovuje, že účastník konania môže o to požiadať z bezpečnostných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov (napríklad štrajk v odvetví leteckej dopravy), ktoré bránia zástupcovi vo fyzickej účasti na pojednávaní. K tejto zmene došlo z dôvodu ukončenia pandémie.

Došlo k miernemu nárastu priemernej dĺžky konania. V roku 2023 predstavovala 18,2 mesiaca v prípade konaní ukončených rozsudkom alebo uznesením (v porovnaní so 16,2 mesiaca v roku 2022 a 17,3 mesiaca v roku 2021) a 21 mesiacov (v porovnaní s 20,4 mesiaca v roku 2022 a 20,3 mesiaca v roku 2021), ak sa zohľadnia len konania ukončené rozsudkom. V tejto súvislosti treba uviesť, že priemerná dĺžka konaní v tejto poslednej uvedenej kategórii sa pohybuje od priemernej dĺžky 37,1 mesiaca vo veciach týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže po 34,1 mesiaca vo veciach týkajúcich sa štátnej pomoci a 13,7 mesiaca vo veciach týkajúcich sa duševného vlastníctva. K nárastu dĺžky konania prispelo ukončenie viacerých zložitých vecí alebo skupín vecí, najmä v oblasti štátnej pomoci a hospodárskej súťaže.

Z 1 841 konaní prebiehajúcich pred Všeobecným súdom k 31. decembru 2023 (hrubý číselný údaj zahŕňajúci 404 totožných žalôb) sa 29 % týka inštitucionálneho práva (ako sa uvádza vyššie, týchto 404 konaní je súčasťou 543 konaní prebiehajúcich k 31. decembru 2023, ktoré patria do tejto oblasti), 13 % patrí do oblasti hospodárskej a menovej politiky a 9,5 % sa týka štátnej pomoci. Pokiaľ ide o oblasti, ktoré sú predmetom špecializácie v rámci Všeobecného súdu, duševné vlastníctvo predstavuje 18 % prebiehajúcich konaní a verejná služba 6 % týchto konaní, pričom tieto percentá zostávajú stabilné v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pokiaľ ide o rozhodovacie zloženia, je možné pozorovať väčšie využívanie veľkej komory, pričom na konci roka 2023 toto zloženie prejednávalo šesť vecí rozdelených do dvoch skupín, z ktorých jedna sa týka Fondu na obnovu a odolnosť a druhá reštriktívnych opatrení.

III. Najdôležitejšie okamihy roku 2023 a vyhliadky do budúcnosti

V roku 2023 Všeobecný súd pokračoval vo svojej politike proaktívneho vybavovania vecí a prijal nové opatrenia na riešenie veľmi rozsiahlych vecí a veľkých skupín vecí už od okamihu ich zaregistrovania. Tieto opatrenia by mali takisto uľahčiť pokračovanie niektorých skupín vecí, ktoré boli prerušené do prejednania vecí označených za pilotné v odvolacom konaní. Cieľom je racionalizovať a urýchliť konanie v najzložitejších veciach, ktoré budú pridelené komorám a sudcom spravodajcom na základe osobitných kritérií, bude im stanovený orientačný časový rámec, ktorý sa bude meniť v závislosti od priebehu konania, budú môcť využívať väčšie zdroje a bude im zabezpečené prednostné zaobchádzanie zo strany sekcie zabezpečujúcej výstupnú kontrolu rozsudkov a prekladateľských služieb.

Prípravné práce na čiastočnom prenesení právomoci rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania nabrali počas roka na obrátkach a budú pokračovať aj v roku 2024. Patrí medzi ne najmä zmena štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj procesných pravidiel (rokovací poriadok, praktické vykonávacie ustanovenia a nadväzujúce dokumenty). Politická dohoda o reforme štatútu bola dosiahnutá 7. decembra 2023 a následne ju potvrdili Európsky parlament a Rada. Všeobecný súd vypracoval návrh zmien svojho rokovacieho poriadku a ten sa začiatkom roka 2024 po odsúhlasení Súdnym dvorom zašle Rade na schválenie. Pripravujú sa aj ďalšie dokumenty, ktoré sú v podstate v kompetencii samotného Všeobecného súdu. Okrem zmeny rokovacieho poriadku bude potrebné vynaložiť značné úsilie na prispôsobenie štruktúr, metód a pracovných tokov alebo IT nástrojov, ako aj na školenia zamestnancov, aby sa Všeobecný súd a jeho kancelária mohli úspešne vysporiadať s náporom prvých návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa predpokladá v poslednom štvrťroku 2024.

Jadrom práce Všeobecného súdu je aj modernizácia verejnej služby v oblasti justície, ktorá prispieva k efektívnosti európskeho súdneho systému. Všeobecný súd pracuje okrem opatrení prijatých v predchádzajúcich rokoch na účely digitalizácie celého súdneho konania, a to od povinného podávania dokumentov prostredníctvom aplikácie e‑Curia až po elektronický podpis súdnych rozhodnutí, aj na vytvorení integrovaného systému správy vecí (SIGA) a na opatreniach, ktoré mu umožnia zvládnuť prísun prejudiciálnych konaní v roku 2024.

IV. Činnosť kancelárie Všeobecného súdu: prehľad o pretrvávajúcej vysokej úrovni aktivity

Osobitnú pozornosť si zaslúži pretrvávajúca vysoká úroveň aktivity kancelárie Všeobecného súdu.

V priebehu roka bolo prekročených niekoľko medzníkov a prekonaných niekoľko rekordov:

hranica 20 000 začatých konaní na Všeobecnom súde od jeho zriadenia, a to zápisom veci T‑1148/23, PAN Europe/Komisia, podanej 8. decembra 2023, do registra;
hranica 1 000 začatých konaní v priebehu roka (1 271 vecí). Začatie vyššie uvedených 404 totožných konaní síce výrazne nezvýšilo pracovné zaťaženie rozhodovacích zložení, malo však značný vplyv na činnosť kancelárie súdu, ktorá tieto veci zapisovala do registra, doručovala, uverejňovala oznámenia o nich v úradnom vestníku a pripravovala ich spojenie;
rekordný počet procesných aktov zapísaný do registra (62 020);
rekordný počet podaní doručených do kancelárie (5 264 iných podaní ako sú žaloby);
najnižšia miera odstraňovania vád návrhov na začatie konania (22,9 % v porovnaní s 31,96 % v roku 2022 a 41,2 % v roku 2021), k čomu prispelo nielen zohľadnenie skupiny 404 vecí, ale aj obmedzenie niektorých formálnych náležitostí v rámci zmeny rokovacieho poriadku a uverejnenie stručných pokynov a vzorov žaloby ma internetovej stránke Curia;
počet strán predložených prostredníctvom aplikácie e‑Curia dosiahol počas roka 1 762 453 strán.

Kancelária súdu asistovala sudcom Všeobecného súdu počas 334 zasadnutí komôr (352 v roku 2022 a 338 v roku 2021) a 286 pojednávaní.

Okrem toho bolo 94 % podaní predložených v elektronickej podobe prostredníctvom aplikácie e‑Curia, ktorej používanie sa až na niekoľko výnimiek stalo 1. decembra 2018 povinným. V roku 2023 tieto podania predstavovali objem takmer dvoch miliónov strán (1 762 453 strán). Treba poznamenať, že používanie aplikácie e‑Curia nebude v rámci prejudiciálnych konaní povinné, bude však výrazne podporované vzhľadom na výhody, ktoré prináša vnútroštátnym súdom, dotknutým osobám a Všeobecnému súdu.

Pozri tiež

Komentované štatistiky o činnosti Všeobecného súdu v roku 2022

Súdne štatistiky z viacerých predchádzajúcich rokov možno takisto nájsť na stránke Curia v časti „História".