narodený 1. augusta 1879 v Ríme; taliansky štátny príslušník; doktor práv; sudca (1901); sudca na súde v Ríme (1913); súdny radca na odvolacom súde v Ríme (1923); súdny radca na kasačnom súde (1926); prvý predseda odvolacieho súdu v Terste (1930); generálny prokurátor na kasačnom súde (1944); predseda Tribunale superiore delle acque pubbliche (Najvyššieho súdu verejných vôd) (1948); prvý čestný predseda kasačného súdu (1949); námestník generálneho tajomníka Spoločnosti národov (1932-1937); predseda Medzinárodného inštitútu pre harmonizáciu súkromného práva (1944); člen Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu (1949); predseda Súdneho dvora od roku 1952 do roku 1958; zomrel 29. apríla 1962.
narodený 12. novembra 1888 v Dordrechte; holandský štátny príslušník; generálny tajomník medzinárodnej konfederácie kresťanských odborov (1920-1952); delegát na početných medzinárodných konferenciách práce, zastupujúci člen správnej rady Medzinárodného úradu práce, predseda komisie sociálnych záležitostí Rady Európy, člen prvej komory (1929) a druhej komory (1939-1952) Generálnych stavov; sudca na Súdnom dvore ESUO od 4. decembra 1952 do 6. októbra 1958; zomrel 26. augusta 1963.
narodený 27. októbra 1894 vo Frankfurte nad Mohanom; nemecký štátny príslušník; doktor práv (1921); prísediaci na Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd vo Frankfurte nad Mohanom) (1923); pracovník ministerstva spravodlivosti (1925-1928); štúdium anglického práva (Londýn, 1928); lektor (1932), mimoriadny profesor (1935), riadny profesor (1949), dekan právnickej fakulty (1950), čestný profesor (1951) na Univerzite v Lausanne; predseda senátu na Bundesgerichtshof in Karlsruhe (Spolkový súd v Karlsruhe); člen medzinárodnej technickej komisie právnych expertov pre letectvo (od roku 1926); sudca Súdneho dvora ESUO od 4. decembra 1952 do 6. októbra 1958; sudca Súdneho dvora Európskych spoločenstiev od 7. októbra 1958 do 6. februára 1963; zomrel 4. júna 1977.
narodený 21. októbra 1895 v Orp-le-Grand (Belgicko); begický štátny príslušník; doktor práv (1922); zapísaný do advokátskej komory v Louvain, následne do advokátskej komory v Nivelles; poslanec poslaneckej snemovne za volebný obvod Nivelles (1936-1946); minister poľnohospodárstva (1945); odchádza z politiky (1946) a vracia sa do advokátskej komory (1946-1949), predseda správnej rady Úradu pre nútenú správu (1949-1953), cenzor Národnej banky, správca Nationale Maatschappij voor de Kleine Landeigendom (Národná spoločnosť pre drobné pozemkové vlastníctvo) do marca 1953, novinár v obdobiach 1931 - 1940 a 1944 - 1945 : "Le vingtième siècle", "Le Soir", "La cité"; sudca Súdneho dvora ESUO od 4. decembra 1952 do 6. októbra 1958; sudca na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev od 7. októbra 1958 do 8. októbra 1967; zomrel 24. augusta 1976.
narodený 23. augusta 1896 v Paríži; francúzsky štátny príslušník; generálny inšpektor financií; člen Francúzskeho inštitútu; zahraničný člen Kráľovskej akadémie vied, filozofie a umenia Belgicka a Národnej akadémie dei Lincei; inšpektor financií (1923); profesor na Inštitútu pre štatistiku univerzity v Paríži (1923-1930); poverený misiou v kabinete p. Poincaré, predseda Rady, minister financií (1926); člen ekonomickej a finančnej sekcie sekretariátu Spoločnosti národov (1927); finančný atašé na francúzskom veľvyslanectve v Londýne (1930); profesor na Slobodnej škole politických vied (od roku 1933); zástupca riaditeľa pre všeobecný presun fondov na ministerstve financií (1934); riaditeľ pre všeobecný presun fondov (1936-1939); štátny poradca v mimoriadnej službe (1936); viceguvernér Banque de France (1939); zastupujúci delegát na prvom a druhom zhromaždení Spojených národov (1946); francúzsky člen Výboru pre hospodárstvo a zamestnanosť Spojených národov (1946); čestný predseda Parížskej spoločnosti pre politickú ekonómiu a Parížskej štatistickej spoločnosti; čestný predseda Medzinárodnej rady pre filozofiu a humanitné vedy, sudca na Súdnom dvore ESUO od 4. decembra 1952 do 6. októbra 1958; sudca na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev od 7. októbra 1958 do 18. mája 1962. Pri založení V. republiky riadil výbor expertov poverený generálom de Gaulleom prípravou a uskutočnením plánu ekonomického vzostupu, v rámci ktorého jedným z najpozoruhodnejších opatrení bolo vytvorenie „ťažkého franku“. V období 1962 – 1974 bol členom ekonomickej a sociálnej rady. Jacques Rueff, nositeľ vyznamenania Veľkého kríža Čestnej légie, člen Akadémie morálnych a politických vied, pôsobiaci vo funkcii kancelára Francúzskeho inštitútu, bol dňa 30. apríla 1964 zvolený 18 hlasmi do Francúzskej akadémie do kresla Jeana Cocteaua proti 6 hlasom v prospech básnika André Berryho. Bol prijatý 1. apríla 1965 André Mauroisom. Zomrel 23. apríla 1978.
narodený 21. mája 1898 vo Falk; luxemburský štátny príslušník; doktor práv, advokát v Luxemburskej advokátskej komore (1922-1927); pridelenec na ministerstve spravodlivosti (1927-1929); zmierovací sudca (1929-1930); zástupca štátneho prokurátora (1930-1937), sudca obvodného súdu (1937-1945); súdny radca na Najvyššom súde (1945-1952); poradca výboru pre sporné záležitosti Štátnej rady (1951-1952); mimoriadny profesor na univerzite v Bruseli, člen Štátnej rady Veľkovojvodstva; člen komisie Benelux pre unifikáciu práva; predseda národnej komisie pri Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného, predseda Komisie legislatívnych štúdií Veľkovojvodstva; sudca Súdneho dvora ESUO od 4. decembra 1952 do 6. októbra 1958; sudca na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev od 7. októbra 1958 do 7. októbra 1964; predseda Súdneho dvora od 8. októbra 1964 do 9. októbra 1967; predseda Arbitrážneho súdu pre pridruženie medzi EHS a africkými štátmi a Madagaskarom pridruženými k tomuto Spoločenstvu (1965-1967); zomrel 9. decembra 1967.
narodený 14. októbra 1899; holandský štátny príslušník; štúdium práva (Leyden); pôsobenie na generálnom sekretariáte Spoločnosti národov v Ženeve; sudca na súde v Amsterdame; člen Medzinárodnej námornej komisie; riaditeľ služby zahraničného obchodu na ministerstve hospodárstva (1934); vojnový zajatec; v roku 1945 sa znovu ujíma svojich funkcií na tom istom ministerstve; podieľa sa na rozvoji európskej hospodárskej integrácie; hlavný autor za Holandsko návrhu únie; sudca na Súdnom dvore ESUO od 10. decembra 1952 do 6. októbra 1958; zomrel 2. augusta 1973.
narodený 14. mája 1900 v Meudon; francúzsky štátny príslušník; člen Štátnej rady na základe výberového konania, audítor druhej triedy (1924), audítor prvej triedy (1929), maître des requêtes (1934) v Štátnej rade, štátny poradca pridelený do finančnej sekcie (1945); vládny komisár; právny expert pri rokovaniach, ktoré vyústili do podpisu Zmluvy o založení ESUO (1950); generálny advokát na Súdnom dvore ESUO od 4. decmbra 1952 do 6. októbra 1958; generálny advokát na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev od 7. októbra 1958 do 8. októbra 1964; zomrel 5. septembra 1986.
narodený 30. decembra 1899; nemecký štátny príslušník; štúdium politickej ekonómie a práva (Kolín, Mníchov, Freiburg, Bonn); "Gerichtsassessor" (prísediaci) a sudca (Kolín, 1932); advokát v Berlínskej advokátskej komore do 1946; advokát pri Tribunal de grande instance (Krajský súd) a Odvolacom súde v Saarbrückene; v rokoch 1947 až 1952, činnosti týkajúce sa hlavne zahraničného práva, obhajuje nemecké záujmy pred orgánmi a na súdoch, ktoré boli zriadené v rámci okupačného režimu, ako aj pred zahraničnými orgánmi a súdmi; osobitné misie pre spolkovú vládu pred vytvorením diplomatických služieb v zahraničí; v rokoch 1947 až 1948 účasť na prácach "Sonderstelle für Geld und Kredit" v Homburgu určených na prípravu menovej reformy; generálny advokát na Súdnom dvore (1953-1973); zomrel 21. decembra 1984.
narodený v Chivenna 14. augusta 1889; taliansky štátny príslušník; zmierovací sudca ("pretore") v Caraglio (1920) a Turíne (1924); predseda súdu v Rhodes (1928), pridelený na súd v Ríme (1934); sudca na Konzulárnom súde v Káhire (1936); pridelený na Ministerstvo zahraničných vecí (1940); predseda odvolacieho súdu v Rhodes (1941); súdny radca na Odvolacom súde v Aquila, potom na Odvolacom súde v Ríme (1945); zamestnaný na prokuratúre kasačného súdu (1948); zástupca generálneho prokurátora na kasačnom súde (1951), predseda senátu kasačného súdu (1958); sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1958 do 7. októbra 1964; zomrel 6. februára 1974.
narodený roku 1910, doktor práv (1932), advokát do roku 1939; na základe výberového konania nastúpil do "Avvocatura dello Stato", je menovaný zástupcom štátneho generálneho advokáta (1955); asistent na univerzite v Ríme (1939-1950); "commissario governativo" vydavateľskej spoločnosti "Il Giornale d'Italia" (1944-1946); právny poradca "Poligrafico dello Stato" (1946-1948); splnomocnenec talianskej vlády pri zmierovacích komisiách mierovej zmluvy (1948-1950); právny poradca medzinárodnej zóny v Tangeri (1951-1953) a Vysokého úradu ESUO (1953-1956); právny expert talianskej delegácie pre vypracovanie Rímskych zmlúv; autor viacerých právnych diel; sudca na Súdnom dvore (1958-1961); zomrel 5. augusta 1984.
narodený 15. januára 1918 v Rotterdame; holandský štátny príslušník; doktor práv (1941); právna spolupráca v "Schoolraad voor de Scholen met de Bijbel", po zákaze tejto organizácie okupačnou mocou pokračuje v jej činnosti v ilegalite (1941-1945); profesor verejného a správneho práva na slobodnej univerzite v Amsterdame (od roku 1945); predseda "Nederlandse Verening voor Administratief Recht" (1948-1958); od roku 1955 člen Holandskej kráľovskej akadémie vied; sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1958 do 29. marca 1979, predseda od 7. októbra 1958 do 7. októbra 1964; profesor ústavného práva na univerzite v Groningene (1979-1984); zomrel 24. augusta 1992.
narodený 26. júla 1907 vo Verone; taliansky štátny príslušník; doktor práv na Univerzite v Padove (1928); asistent na Inštitúte právnej filozofiev Padove (1929); slobodný docent občianskeho práva (1935); profesor poverený výukou občianskeho práva vo Ferrare (1935-1942); mimoriadny profesor občianskeho práva v Benátkach (1941-1942); riadny profesor občianskeho práva v Padove od roku 1942 a lektor porovnávacieho súkromného práva na tej istej univerzite od roku 1953; riaditeľ Inštitútu súkromného práva v padove od roku 1945; člen Istituto Veneto v benátkach, Akadémií v Padove, Verone a Ferrare; sudca od 8. marca 1962 do 12. decembra 1972, potom generálny advokát od 9. januára 1973 do 6. októbra 1976; zomrel 18. apríla 1998.
narodený 19. septembra 1908; francúzsky štátny príslušník; doktor práv; advokát na odvolacom súde v Paríži; kapitán v zálohe; člen Ilegálneho riadiaceho výboru Hnutia "Résistance" a člen Hnutia národného oslobodenia; člen dočasného Konzultačného zhromaždenia; poslanec za Paríž (1945-1958); poslanec za Hautes - Alpes (novembre 1958); minister spravodlivosti (niekoľkokrát medzi rokmi 1948 - 1958); štátny minister pre pomoc a spoluprácu medzi Republikou a členskými štátmi Spoločenstva, následne pre zámorské departementy a zámorské územia a Saharu (január 1959 - august 1961); člen Výkonného výboru Európskeho hnutia; sudca na Súdnom dvore od 18. mája 1962 do 9. októbra 1967; predseda od 10. októbra 1967 do 25. októbra 1976; zomrel 9. augusta 2004.
narodený 15. júna 1900 v Berlíne; nemecký štátny príslušník; doktor práv (Heidelberg, 1924); pomocný sudca na berlinských súdoch; pôsobenie na ministerstve hospodárstva (1928 - 1935); expert pre ekonomiku; správny riaditeľ nemocníc v Berlíne; štátny tajomník vlády spolkovej krajiny Hessensko pre spolkové záležitosti, člen Riaditeľstva Spolkovej rady americkej okupačnej zóny v Stuttgarte (1946); zástupca riaditeľa (1947-1948), potom vedúci právneho úradu (1948-1949) hospodárskej správy spojenej ekonomickej zóny; člen Parlamentnej rady (1948-1949); štátny tajomník spolkového ministerstva spravodlivosti (1949-1963); sudca na Súdnom dvore od 6. februára 1963 do 28. októbra 1970; zomrel 1. januára 1976.
narodený 28. februára 1913; francúzsky štátny príslušník; licencié en droit (magisterské štúdium práva); vysokoškolský diplom v odbore verejného práva a politickej ekonómie; diplom Slobodnej školy politických vied; úspešný kandidát vo výberovom konaní na audítora Štátnej rady v roku 1963; vládny komisár pri sekcii sporných záležitostí v Štátnej rade v obdobiach 1947 - 1950, 1957 - 1960 a 1962 - 1964; generálny riaditeľ pre verejnú správu a verejnú službu od februára 1959 do apríla 1961; docent na Národnej škole pre verejnú správu v rokoch 1947 až 1958 a profesor na Inštitúte politických štúdií v Paríži v rokoch 1958 - 1962; generálny advokát na Súdnom dvore od 8. októbra 1964 do 6. októbra 1970; zomrel 4. októbra 1974.
narodený 2. januára 1909; taliansky štátny príslušník; doktor práv na univerzite v Turíne (1930); "Privatdozent" medzinárodného práva (1933); lektor na univerzite v Turíne; riadny profesor medzinárodného práva na univerzite v Cagliari (1939-1940), následne v Modene (1940-1942); riadny profesor na Právnickej fakulte v Turíne (1942-1956); riadny profesor v odbore medzinárodných organizácií na Fakulte politických vied univerzity v Ríme (1956-1964); sudca na súde v Turíne; štátny poradca (od roku 1948); predseda honorárnej sekcie Štátnej rady (1956); generálny tajomník pre sporné diplomatické záležitosti a vedúci právnej služby; člen Inštitútu medzinárodného práva, člen Stáleho arbitrážneho dvora; sudca na Súdnom dvore od 8. októbra 1964 do 3. februára 1976; zomrel 18. januára 2000.
narodený 22. júna 1912 v St-Niklaas Waas; belgický štátny príslušník, doktor práv (1934); advokát, člen Rady Advokátskej komory (1935); doktor politických a diplomatických vied (1945); člen úradu a potom predseda "Vlaamse Conferentie van de Balie"; člen Poslaneckej snemovne (1951-1961); člen parlamentných komisií: zahraničných vecí, spravodlivosti a ústavnej reformy; mimoradny profesor na Právnickej fakulte univerzity v Louvain; sudca na Súdnom dvore od 9. októbra 1967 do 29. októbra 1980, predseda od 30. októbra 1980 do 10. apríla 1984; zomrel 1. augusta 2002.
narodený v Luxemburgu 20. novembra 1919; luxemburgský štátny príslušník; doktor práv; právny poradca, politický riaditeľ a generálny tajomník na Ministerstve zahraničných vecí (1946-1967); lektor na Právnickej fakulte univerzity v Liège (1951); spoluzakladateľ Inštitútu európskych právnych štúdií na univerzite v Liège (1963); mimoriadny profesor a vedúci katedry práva Európskych spoločenstiev (1965); pridružený člen Inštitútu medzinárodného práva na zasadnutí vo Varšave (1965); člen sekcie morálnych a politických vied Veľkovojvodského inštitútu (1967); sudca na Súdnom dvore od 9. októbra 1967 do 7. októbra 1985; zomrel 2. februára 2010.
narodený 14. decembra 1911 v Hamburgu; nemecký štátny príslušník; štúdium práva (Graz, Freiburg/Brisgau a Berlín); doktor práv (1937, Königsberg/Pr.); úradník na Ministerstve hospodárstva a dopravy; tajomník výboru právnych expertov Bundesratu a Zmiešanej paritnej komisie Bundestagu a Bundesratu; sudca na Ústavnom súde v Karlsruhe (1955-1970); čestný profesor na univerzite v Heidelbergu; sudca na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev od 28. októbra 1970 do 6. októbra 1976; predseda od 7. októbra 1976 do 31. októbra 1980; zomrel 24. augusta 1993.
narodený v Limoges 25. augusta 1919; francúzsky štátny príslušník; doktor práv; magisterské štúdium filozofie (angličtina); bývalý žiak Národnej školy pre verejnú správu (1945-1947); audítor v Štátnej rade, menovaný postupne maître des requêtes (1954), štátnym poradcom (1969); vládny komisár sporných záležitostí Štátnej rady (1957-1969) a tribunal des conflits (kolízny súd) (1965-1970); pridelený v priebehu niekoľkých období do Medzirezortného výboru pre európsku hospodársku spoluprácu (1948-1951), do kabinetov predsedu Rady (1952), ministra národnej obrany (1952-1954), ministra spravodlivosti (1969-1970); misie v zahraničí z titulu technickej pomoci; docent na Národnej škole pre verejnú správu a Inštitúte politických štúdií v Paríži; pravidelná spolupráca s niekoľkými právnickými časopismi; generálny advokát na Súdnom dvore od 7. októbra 1970 do jeho úmrtia – 2. januára 1972.
narodený 29. marca 1920 v Charenton-le-Pont (Val-de-Marne); francúzsky štátny príslušník; vysokoškolské vzdelanie v oblasti verejného práva a politickej ekonómie; splnomocnenec vlády pri Francúzsko-talianskej zmierovacej komisii (1949-1951); technický poradca v kabinete ministra spravodlivosti (1952-1953); audítor Štátnej rady, následne menovaný maître des requêtes (1954), štátnym poradcom (1972); právnym poradcom Francúzskeho veľvyslanectva v Maroku (1956-1958); vládny komisár sekcie sporných záležitostí Štátnej rady (1958-1961); predseda správneho senátu Najvyššieho súdu Maroka (1961-1964); riaditeľ pre súdne služby na Ministerstve spravodlivosti (1964); docent na Národnej škole pre verejnú správu; lektor na Právnickej fakulte v Rabate; profesor na Marockej škole pre verejnú správu; generálny advokát na Súdnom dvore od 22. marca 1972 do 18. marca 1981; zomrel 9. júla 1995.
narodený 12. februára 1911; írsky štátny príslušník; držiteľ diplomu keltských štúdií (University College, Dublin, 1933); barrister, King's Inn (1934); Senior Counsel (1945); bencher, King's Inn (1946); Attorney general (1946-1948 a 1951-1953); sudca najvyššieho súdu (1953-1961); Chief Justice (1961-1973); sudca na Súdnom dvore (od 9. januára 1973 do 12. decembra 1974); prezident Írska (1974-1976); zomrel 21. marca 1978.
narodený 19. februára 1913 v Kodani; dánsky štátny príslušník; štúdium práva na univerzite v Kodani a Univerzitnom inštitúte pre vysoké medzinárodné štúdiá v Ženeve; doktor práv (1946); v službách Ministerstva zahraničných vecí Dánska pôsobil v Berne a Londýne (1938-1945); profesor medzinárodného a ústavného práva na univerzite v Aarhus (od roku 1947); sudca ad hoc, menovaný vládami Dánska a Holandska na Medzinárodný súdny dvor pre veci týkajúce sa kontinentálnej plošiny Severného mora (1968-1969); člen Stáleho arbitrážneho dvora; člen Inštitútu medzinárodného práva; sudca na Súdnom dvore od 9. januára 1973 do 8. októbra 1979; zomrel 11. októbra 1981.
narodený v Mníchove 17. júla 1918; nemecký štátny príslušník; doktor práv na univerzite v Mníchove (1950); druhá štátna skúška z právnych vied (1951); zastupujúci sudca, následne poradca v postavení sudcu na Ministerstve spravodlivosti Bavorského štátu (1951-1954); sudca na Amtsgericht München (Súd prvého stupňa v Mníchove) (1954-1955); služba u splnomocneného ministra zastupujúceho Bavorsko v "Bund" (1955-1956); "Oberregierungsrat", potom "Regierungsdirektor" na Bavorskom štátnom kancelárstve v Mníchove (1956-1958); sudca na Landgericht München (Krajinský súd v Mníchove) (1958-1961); poslanec Bundestagu (1961-1972); štátny tajomník pre vzťahy s Parlamentom na Spolkovom ministerstve financií (1969-1971); člen Európskeho zhromaždenia (1971-1973); generálny advokát na Súdnom dvore od 9. októbra 1973 do 11. januára 1984; zomrel 16. apríla 1998.
narodený 24. septembra 1924; britský štátny príslušník; vstúpil do britskej armády vo februári 1943; slúžil v streleckej čate; zúčastnil sa vojenských operácií v Európe a Áziia; vojenskú kariéru ukončil ako Acting Major (1947); získanie diplomu práva (B.A., 1948); povolaný do Advokátskej komory Lincoln's Inn (január 1950); Barrister v Chancery Bar (1950-1972); bencher Lincoln's Inn (od roku 1966); Councillor, Royal Borough of Kensington (1959-1968); riaditeľ Warner & Sons Ltd. A dcérskych spoločností (1952-1970); Queen's Counsel (november 1972); generálny advokát na Súdnom dvore od 9. januára 1973 do 26. februára 1981; zomrel 1. februára 2005.
narodený 18. novembra 1924; britský štátny príslušník; advokát v Škótskej advokátskej komore (1951); Queen's Counsel (1963); sudca na "Court of Session" (Najvyšší súd Škótska, 1972); sudca na Súdnom dvore od 9. januára 1973 do 6. októbra 1988; predseda od 10. apríla 1984 do 6. októbra 1988; ako výraz uznania za jeho služby bol povýšený do šlachtického stavu ako Barón Spojeného kráľovstva s titulom Lord Mackenzie-Stuart of Dean; zomrel 1. apríla 2000.
narodený 4. októbra 1912; írsky štátny príslušník; LL. B., University College Dublin (1936); barrister, the Kings Inns, Dublin (1935); Senior Counsel (1951); bencher of the Kings Inns (1954); Attorney General (1954 a 1957-1965); sudca na Najvyššom súde (1965); predseda High Court (1966); sudca na Súdnom dvore (od 12. decembra 1974 do 16. januára 1985); zomrel 30. decembra 1994.
narodený 25. januára 1905 v Caserta; taliansky štátny príslušník; licencié en droit (magisterské štúdium práva), univerzita v Neapole (1925); zástupca tajomníka Ministerstva zahraničných vecí (1927-1932); profesor medzinárodného práva na univerzite v Ríme (1932); dekan Právnickej fakulty na univerzite v Urbino (1932); riadny profesor medzinárodného práva na univerzite vo Florencii (1933-1940), univerzite v Ríme (1940-1975); riaditeľ Inštitútu medzinárodného práva Fakulty ekonómie a obchodu na univerzite v Ríme (od roku 1966); senátor (1948-1972); námestník štátneho tajomníka na Ministerstve obrany (1953-1958); podpredseda Senátu (1958-1960); minister verejného školstva (1960-1962); minister spravodlivosti (1962-1963); minister práce a sociálnych vecí (1963-1964 a 1966-1968); minister bez portfeje pre záležitosti Spojených národov (1968-1969 a 1970); minister financií (1969-1970); minister pôšt a telekomunikácií (1970-1972); sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1976 do 6. októbra 1988; zomrel 11. októbra 1997.
narodený 29. marca 1907 v Rennes; francúzsky štátny príslušník; vysokoškolské štúdium súkromného práva, zastupujúci sudca na odvolacom súde v Douai, následne v Paríži (1933-1936); zastupujúci sudca na súde v Évreux (1936-1940); štátny prokurátorna súde v Évreux (1940); riaditeľ útvaru pre vyšetrovanie vojnových zločinov (1946); riaditeľ kabinetu ministra ozbrojených síl (1947-1949); riaditeľ kabinetu ministra pre informácie (1949-1953); riaditeľ kabinetu ministra bez portfeje, podpredseda Rady (1953); prvý zástupca na súde v Seine (1954-1956); riaditeľ kabinetu ministra spravodlivosti (1957-1958); štátny prokurátor na súde v Seine (1958-1961); súdny radca na kasačnom súde (1961); generálny inšpektor pre súdnu správu (1962); prvý predseda odvolacieho súdu v Paríži (1962-1968); hlavný prokurátor na kasačnom súde (1968-1976); sudca na Súdnom dvore od 26. októbra 1976 do 6. októbra 1982; zomrel 12. marca décédé 1990.
narodený v Neapole 9. februára 1925; taliansky štátny príslušník; získanie diplomu práv (Neapol, 1945); asistent na univerzite v Neapole (1946-1952); doktor medzinárodného práva (1951); lektor medzinárodného práva na univerzite v Neapole (1951-1954); mimoriadny profesor v odbore inštitúcií verejného práva na univerzite v Cagliari (1954); riadny profesor medzinárodného práva na univerzite v Bari (1955-1968); riadny profesor v odbore medzinárodných organizácií na univerzite v Neapole (1968); riaditeľ Inštitútu verejného práva na Fakulte ekonómie a obchodu na tejto univerzite (1970); profesor medzinárodného práva súkromného na Fakulte politických vied univerzity v Ríme (1970-1976); sudca na Súdnom dvore od 3. februára do 6. októbra 1976, potom generálny advokát od 7. októbra 1976 do 6. októbra 1982; zomrel 4. apríla 2002.
narodený 11. augusta 1929 v Amsterdame; holandský štátny príslušník; doktor práv (univerzita v Amsterdame, 1953); advokát a prokurátor v Haarlem (1953-1956); pridelenec na Ministerstve spravodlivosti v Haagu (1956-1962); právny poradca právnej služby Rady ES (1962-1965); riadny profesor (1965-1978), dekan Právnickej fakulty (1973-1975) na univerzite v Leyde; člen Holandskej kráľovskej akadémie vied (1978); poradca na Hoge Raad (1978-1979); sudca na Súdnom dvore od 29. marca 1979 do 29. marca 1990; zomrel 24. decembra 2015.
narodený 10. februára 1931; dánsky štátny príslušník; riaditeľ na Ministerstve spravodlivosti; súdny radca ad interim na odvolacom súde; člen dánskej delegácie na haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného; sudca na Súdnom dvore od 9. októbra 1979 do 6. októbra 1988; predseda Súdneho dvora od 7. októbra 1988 do 6. októbra 1994; zomrel 21. januára 2005.
narodený v Berlíne 2. júna 1925; nemecký štátny príslušník; doktor práv, univerzita v Göttingene (1952); pôsobenie na právnom oddelení spolkového ministerstva hospodárstva (1953); vedúci sekcie európskeho odboru na spolkovom ministerstve hospodárstva (1958); vedúci európskeho politického odboru (1970); lektor (1971), čestný profesor (1975) na univerzite v Münsteri; člen výkonného výboru "Deutsche Wissenschaftliche Gesellschaft für Europarecht"; člen správnej rady Inštitútu Maxa Plancka pre zahraničné verejné právo a medzinárodné právo v Heidelbergu; sudca na Súdnom dvore od 6. októbra 1980 do 6. októbra 1988; zomrel 20. septembra 2018.
narodený 16. marca 1916 v Rotterdame; holandský štátny príslušník; doktor práva, univerzita v Leyde (1946); pôsobenie na Ministerstve hospodárstva a na ministerstve zahraničných vecí, okrem iného ako všeobecný poradca ministra a ako riaditeľ pre organizáciu trhu (1945-1958); generálny riaditeľ v Komisii Európskych spoločenstiev (1958-1967); profesor sociálneho a hospodárskeho práva na univerzite v Utrechte (1967-1981); generálny advokát na Súdnom dvore od 4. júna 1981 do 13. januára 1986; zomrel 4. júla 2004.
narodená 29. marca 1920 v Paríži; francúzska štátna príslušníčka; licenciée en droit (magisterské štúdium práva), získanie vysokoškolského diplomu verejného práva, politickej ekonómie a politických vied; riadny atašé na Ministerstve spravodlivosti (1950); vedúca kancelárie kabinetu ministra spravodlivosti (1958); podpredsedníčka Tribunal de grande instance (Krajský súd) v Paríži (1969); riaditeľka na Ministerstve spravodlivosti (1973); členka vedenia Národnej sudcovskej školy (1974); predsedkyňa Tribunal de grande instance (Krajský súd) v Parížis (1976); generálna advokátka na Súdnom dvore od 18. marca 1981 do 13. februára 1984.
narodený 28. júla 1924; francúzsky štátny príslušník; audítor, potom Maître des requêtes v Štátnej rade Francúzska; riaditeľ na Ministerstve spravodlivosti, generálny riaditeľ Eaux et Forêts (Správy vôd a lesov); generálny riaditeľ generálneho sekretariátu vlády; štátny poradca; predseda prvej podsekcie sekcie pre sporné záležitost; profesor na Inštitúte politických štúdií; predseda sekcie verejných prác Štátnej rady, sudca na Súdnom dvore od 4. júna 1981 do 6. októbra 1982 a od 7. októbra 1988 do 6. októbra 1994; zomrel 11. januára 2002.
narodený v Aténach 15. augusta 1926; grécky štátny príslušník; diplom z právnej filozofie, Oxfordská univerzita; lektor na University College of Wales Aberystwyth (1954), následne na King's College v Londýne (1959); riadny profesor porovnávacieho práva na univerzite v Londýne (1966); doktor práv "LL.D." na univerzite v Londýne (1972); riaditeľ Strediska pre európske práva King's College (1974); sudca na Súdnom dvore od 12. januára1981 do jeho úmrtia dňa15. novembra 1982.
narodený 17. februára 1930; britský štátny príslušník; barrister, Master of the Bench, následne Treasurer, Gray's Inn; Queen's Counsel; Junior Counsel na ministerstve práce, Junior a Leading Counsel na Treasury; Recorder; sudca na High Court (Queen's Bench Division); predseda Employment Appeal Tribunal; Visiting Professor, University of Durham, Comell (Spojené štáty americké), Mercer (Spojené štáty americké ), King's College, Londýn; generálny advokát na Súdnom dvore od 26. februára 1981 do 6. októbra 1988; sudca od 7. októbra 1988 do 10. marca 1992; zomrel 7. apríla 2009.
narodený 29. januára 1927 v Düsseldorfe; nemecký štátny príslušník; štúdium práva na univerzitách v Kolíne nad Rýnom, Bonne a Freiburgu (1947-1951); "Gerichtsreferendar" (1952-1956), potom "Gerichtassessor" (1956) na odvolacom súde v Kolíne nad Rýnom; vedecký spolupracovník na Spolkovom ústavnom súde (1958-1960); "Landsgerichtsrat" na Krajskom súde v kolíne nad Rýnom; štátny úradník (1961), riaditeľ odboru verejného práva (1969) na Spolkovom ministerstve spravodlivosti; sudca na Súdnom dvore od 7.októbra 1982 do 6. októbra 1988; zomrel 28. mája 2009.
narodený 23. decembra 1927; taliansky štátny príslušník; riadny profesor pracovného práva (Urbino, Boloňa, Rím), porovnávacieho súkromného práva (Boloňa); člen Vyššej súdnej rady (1976-1981); generálny advokát na Súdnom dvore (1982-1988); sudca od 7. októbra 1988 až do svojej smrti 21. júla 1999.
narodený 5. januára 1931 v Paríži; francúzsky štátny príslušník; licencié en droit (magisterské štúdium práva), získanie vysokoškolského diplomu verejného práva; diplomu Národnej školy pre verejnú správu (1956); adítor v Štátnej rade (1956); úradník so zvláštnym poverením, následne technický poradca v kabinete Vysokého komisára pre mládež a šport (1961); maître des requêtes v Štátnej rade (1962); vládny komisár pri Zhromaždení pre sporné záležitosti Štátnej rady (1964-1968); námestník generálneho tajomníka, potom generálny tajomník Entreprise minière et chimique (Banského a chemického podniku) (1970-1974); správny a finančný riaditeľ Inštitútu pre výskum a akusticko/hudobnú koordináciu (IRCAM) v Centre Beaubourg (od roku 1974); štátny poradca (jún 1981); právny poradca Entreprise de recherche et d'activités pétrolières (Podnik zaoberajúci sa výskumom a ropnou činnosťou) (október 1981-1982); sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1982 do 6. októbra 1988; zomrel 3. októbra 2017.
narodený 16. marca 1919; grécky štátny príslušník; advokát (Atény); auditor a potom v Štátnej rade; štátny poradca; predseda Súdu príslušného pre disciplinárne konania proti sudcom súdov prvého stupňa a odvolacích súdov; člen Najvyššieho špeciálneho súdu; generálny inšpektor správnych súdov; člen Vyššej súdnej rady; predseda Vyššej rady Ministerstva zahraničných vecí; sudca na Súdnom dvore od 14. marca 1983 do 6. októbra 1997; zomrel 23. marca 2000.
narodený 5. júna 1930; nemecký štátny príslušník; advokát; notár; generálny tajomník skupiny kresťanských demokratov v Európskom parlamente; poslanec (Bundestag); predseda právnej komisie a komisie pre európske záležitosti v Bundestagu; čestný profesor európskeho práva na Sárskej univerzite (1990); generálny advokát na Súdnom dvore od 11. januára 1984 do 6. októbra 1997.
narodený 31. júla 1916 v Cork; írsky štátny príslušník; štúdium práva (University College a King's Inn, Dublin); barrister (1938); Senior Counsel (1954); člen "Dail Eireann" (1948-1973); minister zdravotníctva (1954-1957); kandidát v prezidentských voľbách v Írsku (1966 a 1973); sudca na High Court (1973); Chief Justice (1974); sudca na Súdnom dvore od 16. januára 1985 do 6. októbra1991; zomrel 25. februára 2003.
narodený 26. januára 1930; francúzsky štátny príslušník; sudca na Ministerstve spravodlivosti; lektor na Právnickej fakulte Paríž 1; námestník riaditeľa v kabinete ministra spravodlivosti; predseda senátu odvolacieho súdu v Paríži; riaditeľ pre občianske záležitosti a pečať; generálny advokát na Súdnom dvore od 13. februára 1984 do 6. októbra 1994; zomrel 8. augusta 2017.
narodený 17. januára 1938; belgický štátny príslušník; riadny profesor (1974-1984) a mimoriadny profesor (od roku 1984), Právnická fakulta, Univerzita v Liège (katedra práva Európskych spoločenstiev); vedúci belgickej katedry na King's College, Londýn (1977); hosťujúci profesor: Univerzita v Nancy (1971-1978), Europa Instituut na univerzite v Amsterdame (1976-1985), Katolícka univerzita v Louvain-la-Neuve (1980-1982) a Northwestern University v Chicagu (1974 a 1983); lektor európskeho práva hospodárskej súťaže na Collège d'Europe v Bruggách (1979-1984); sudca na Súdnom dvore od 10. apríla 1984 do svojho úmrtia dňa 15. júla 1995.
narodený 15. júna 1935; luxemburský štátny príslušník; pôsobenie na Ministerstve spravodlivosti; vládny atašé "premier en rang"; vládny zmocnenec pri Výbore pre sporné záležitosti Štátnej rady; prvý vládny poradca na Ministerstve spravodlivosti; sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1985 až do jeho úmrtia dňa 1. júna 1996.
narodený 7. septembra 1938; luxemburský štátny príslušník; štúdium práva a politických vied na univerzitách v Montpellieri, Paríži et Cambridgi; člen právnej služby Komisie, hlavný referent v kabinetoch dvoch členov Komisie; zastávanie rôznych zodpovedných funkcií na Ministerstve zahraničných vecí Veľkovojvodstva; výkon funkcie námestníka stáleho zástupcu Luxemburského veľkovojvodstva pri Európskych spoločenstvách; generálny advokát na Súdnom dvore od 13. januára 1986 do 6. októbra 1991 a od 19. decembra 1997 do 6. októbra 2003; zomrel 10. mája 2016.
narodený 17. marca 1936; portugalský štátny príslušník; prokurátor na odvolacom súde v Lisabone; vedúci kabinetu ministra spravodlivosti; námestník generálneho prokurátora; riaditeľ kabinetu európskeho práva; profesor práva Spoločenstva (Lisabon); sudca na Súdnom dvore od 31. januára 1986 do 6. októbra 2000.
narodený 26. mája 1946; španielsky štátny príslušník; asistent, potom profesor (univerzita v Oviedo, univerzita vo Freiburgu/Briesgau, samostatná univerzita v Madride, Univerzita Complutense v Madride a univerzita v Grenade); vedúci katedry medzinárodného verejného práva (Grenada); sudca na Súdnom dvore od 31. januára 1986 do 6. októbra 2003, predseda od 7. októbra 1994 do 6. októbra 2003; zomrel 17. januára 2019.
narodený v roku 1944; diplom z odboru právo a titul master z politickej ekonómie z univerzity v Coimbre; doktorát z medzinárodnej ekonómie (Univerzita v Paríži I - Panthéon Sorbonne); povinná vojenská služba vykonávaná na ministerstve námorníctva (služba justície, 1969 - 1972); profesor na katolíckej univerzite a Univerzite Nova v Lisabone; bývalý profesor na univerzite v Coimbre a univerzite Lusíada v Lisabone (riaditeľ inštitútu európskych štúdií); člen portugalskej vlády (1980 - 1983): štátny tajomník na ministerstve vnútra, pri predsedníctve v Rade ministrov a pre európske záležitosti; poslanec portugalského parlamentu, podpredseda skupiny kresťanských demokratov; generálny advokát na Súdnom dvore (1986 - 1988); predseda Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (1989 - 1995); advokát v Lisabone, špecialista na európske právo a právo hospodárskej súťaže (1996 - 2012); člen pracovnej skupiny k budúcnosti súdneho systému Európskych spoločenstiev „Groupe Due" (2000); predseda disciplinárnej rady Európskej komisie (2003 - 2007); predseda Portugalského združenia európskeho práva (od roku 1999); Sudca Súdneho dvora od 8. októbra 2012 do 8. októbra 2018.
narodený 22. mája 1926; španielsky štátny príslušník; bývalý profesor (catedratico) medinárodného verejného práva na univerzitách v Grenade, Barcelone a na samostatnej univerzite v Madride; profesor (catedratico) medzinárodného verejného práva na Univerzite Complutense v Madride; sudca na Ústavnom súde Španielska (1980-1986); volený poradca Štátnej rady; člen (académico de número) Real Academia de Jurisprudencia (Madrid); sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1988 do 6. októbra 1994; zomrel 20. októbra 2009.
narodený 21. marca 1935; nemecký štátny príslušník; vedecký asistent na Inštitúte štúdií európskeho práva (Kolín nad Rýnom); riadny profesor verejného práva, medzinárodného verejného práva a európskeho práva na univerzite v Bonne a Frankfurte nad mohanom; sudca na Súdnom dvoreod 7. októbra 1988 do 6. októbra 1994; zomrel 1. júna 2015.
narodený 11. mája 1935; belgický štátny príslušník; profesor na "Katholieke Universiteit Leuven" (KUL), "University of Chicago" a na "Universiteit van Amsterdam" (UvA); prorektor a člen akademickej a organizačnej rady KUL; advokát (Dendermonde, Leuven, Brusel); predseda bankovej komisie; generálny advokát na Súdnom dvore od 7. októbra 1988 do 6. októbra 1994; zomrel 8. júla 2015.
narodený v roku 1939; barrister; King's Counsel; úradník sekretariátu Európskej komisie pre ľudské práva; referendár u generálneho advokáta pána J. P. Warnera; profesor európskeho práva na univerzite v Londýne; riaditeľ Centre of European Law v King´s College v Londýne; autor viacerých diel v oblasti európskeho práva; generálny advokát Súdneho dvore od 7. októbra 1988 do 10 januára 2006.
narodený 15. novembra 1942; taliansky štátny príslušník; riadny profesor medzinárodného práva a práva Spoločenstva na univerzite v Neapole; advokát na kasačnom súde; člen Rady pre sporné diplomatické záležitosti Ministerstva zahraničných vecí; generálny advokát na Súdnom dvore od 7. októbra 1988 do 4. marca 1998; zomrel 6. júla 2021.
narodený 31. januára 1928; holandský štátny príslušník; úradník na Ministerstve zahraničných vecí; profesor práva medzinárodných organizácií (Utrecht, Leiden); člen "Raad van State"; predseda súdnej sekcie "Raad van State"; člen Kráľovskej akadémie vied; člen správnej rady Akadémie medzinárodného práva v Haagu; sudca na Súdnom dvore od 29. marca 1990 do 6. októbra 2000.
narodený v roku 1942; úradník ministerstva spravodlivosti; referendár u sudcu Maxa Sørensena; profesor medzinárodného práva verejného a colného na právnickej fakulte univerzity v Kodani; advokát; predseda a člen arbitrážnych súdov; člen odvolacieho správneho súdu; generálny advokát Súdneho dvora od 7. októbra 1991 do 6. októbra 1994; sudca Súdneho dvore od 7. októbra 1994 do 10 januára 2006.
narodený 17. júna 1943; írsky štátny príslušník; barrister (1967), neskôr Senior Counsel (1981): výkon advokátskej činnosti; Attorney General (1987); bývalý člen Štátnej rady; bývalý člen Bar Council of Ireland; bencher (dekan) "Honourable Society of King's Inn's"; sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1991 do 5. októbra 1999; zomrel 18. januára 2023.
narodený 14. novembra 1934; britský štátny príslušník; advokát (Škótsko); King's Counsel (Škótsko); tajomník, neskôr pokladník Faculty of Advocates; predseda poradného výboru advokátskych komôr Európskeho spoločenstva; Salvesen Professor of European Institutions a riaditeľ Europa Institute, univerzita v Edimburgu; zvláštny poradca House of Lords Select Committee on the European Communities; čestný bencher Gray’s Inn, Londres; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 9. marca 1992; sudca na Súdnom dvore od 10. marca 1992 do 7. januára 2004.
narodený roku 1931; profesor ústavného práva a všeobecného verejného a komparatívneho práva (univerzity v Padove, Bologni a Ríme); člen Vyššej súdnej rady (1976 – 1978); sudca Ústavného súdu a predseda Ústavného súdu (1986 – 1987); minister pre politiky Spoločenstva (1987 – 1989); poslanec Európskeho parlamentu (1989 – 1994); sudca Súdneho dvora od 7. októbra 1994 do 31. decembra 1994; generálny advokát Súdneho dvora od 1. januára 1995 do 14. decembra 1999; sudca Súdneho dvora od 15. decembra 1999 do 3. mája 2006; zomrel 18. júla 2007.
narodený 14. júla 1932; grécky štátny príslušník; advokát a člen advokátskej komory v Aténach; audítor v Štátnej rade v roku 1963; maître des requêtes v roku 1973 a štátny poradca (1982-1994); člen Špeciálneho súdu príslušného na disciplinárne konania vedené proti sudcom; člen Najvyššieho špeciálneho súdu príslušného podľa gréckej ústavy harmonizovať judikatúru troch najvyšších vnútroštátnych súdov a zabezpečovať súdnu kontrolu platnosti parlamentných volieb, ako aj európskych volieb; člen Vyššej súdnej rady, člen Vyššej rady na Ministerstve zahraničných vecí; predseda Odvolacieho súdu pre ochranné známky; predseda Osobitného legislatívneho výboru Ministerstva spravodlivosti, generálny advokát na Súdnom dvore od 7. októbra 1994 do 6. októbra 2000.
Narodený v roku 1936; štátny radca (Francúzsko); riaditeľ, neskôr generálny riaditeľ právneho oddelenia Rady Európskych spoločenstiev (1968-1973); generálny riaditeľ Národného úradu práce (1973-1975); riaditeľ všeobecnej správy ministerstva priemyslu (1977-1979); riaditeľ právneho oddelenia OECD (1979-1985); riaditeľ Medzinárodného inštitútu verejnej správy (1985-1987); jurisconsulte, riaditeľ právneho oddelenia ministerstva zahraničných vecí (1987-1994); sudca Súdneho dvore od 7. októbra 1994 do 6. októbra 2006; zomrel 12. júla 2021.
Narodený v roku 1938; sudca na ministerstve spravodlivosti (1966-1970); vedúci kancelárie, neskôr odborný poradca v kancelárii ministra životnej úrovne v roku 1976; odborný poradca v kancelárii Garde de Sceaux – ministra spravodlivosti (1976-1978); zástupca riaditeľa oddelenia trestných vecí a otázok milosti na ministerstve spravodlivosti (1978-1983); sudca odvolacieho súdu v Paríži (1983-1986); zástupca riaditeľa kancelárie Garde des Sceaux - ministra spravodlivosti (1986); predseda Tribunal de grande instance v Bobigny (1986-1993); riaditeľ kancelárie ministra spravodlivosti, garde des Sceaux, a generálny advokát na odvolacom súde v Paríži (1993-1994); profesor „associé“ na Univerzite René Descartes – Paríž V (1988-1993); generálny advokát Súdneho dvore od 7. októbra 1994 do 6. októbra 2006; zomrel 25. januára 2023.
narodený 30. januára 1943; nemecký štátny príslušník; riaditeľ na Ministerstve spravodlivosti spolkovej krajiny Bavorsko; predseda Ústavného súdu spolkovej krajiny Sasko a odvolacieho súdu v Drážďanoch (1992-1994); čestný profesor európskeho a lekárskeho práva na univerzite v professeur honoraire de droit européen et de droit de la médecine à l'université de Saarbrückene; sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1994 do 14. júla 2000.
född den 26 februari 1949; dansk medborgar; tjänsteman vid justitieministeriet (1973); avdelningschef vid justitieministeriet (1982–1987 och 1988–1991); domare i Østre Landsret (1987–1988); vice ordförande för Sø– och Handelsretten (1988); justitieministeriets ombud i gemenskapsrättsliga frågor och frågor rörande mänskliga rättigheter (1991–1994); generaladvokat vid domstolen mellan den 7 oktober 1994 och den 18 december 1997.
născut în anul 1935; doctor în drept al Universităţii din Viena (1957); numit judecător pe lângă Ministerul Federal de Justiţie (1961); judecător în domeniul presei la Straf-Bezirksgericht în Viena (1963-1966); purtător de cuvânt al Ministerului Federal de Justiţie (1966-1970), atribuţii în cadrul departamentului internaţional al acestui minister; consilier în cadrul Comisiei juridice şi purtător de cuvânt al Parlamentului (1973-1978); numit judecător la Curtea Constituţională (1978); judecător raportor permanent la această jurisdicţie până la sfârşitul anului 1994; judecător la Curtea de Justiție din 19 ianuarie 1995 până la 6 octombrie 2009.
narodený 30. marca 1940; švédsky štátny príslušník; doktor práv a profesor verejného práva na univerzite v Lund; profesor verejného práva a dekan na univerzite v Štokholme; Parliamentary Ombudsman; sudca na najvyššom správnom súde, sudca na Súdnom dvore od 19. januára 1995 do 6. októbra 2000; zomrel 7. augusta 2016.
narodený 31. októbra 1941; fínsky štátny príslušník; doktor práv (OTL), univerzita v Helsinkách; riaditeľ na ministerstve spravodlivosti; poradca na obchodnom riaditeľstve na ministerstve zahraničných vecí; sudca na najvyššom súde, sudca na Súdnom dvore EZVO; predseda Súdneho dvora EZVO; sudca na Súdnom dvore od 19. januára 1995 do 16. januára 2002.
narodený 3. mája 1942; írsky štátny príslušník; "Master of Arts" ekonomických vied naUniversity College, Dublin; barrister at Law; Senior Counsel; preseda "Legal Air Board" a "Bar Council"; generálny advokát na Súdnom dvore od 19. januára 1995 do 6. októbra 2000.
Narodený v roku 1949; sudca; sudca Consejo General del Poder Judicial; profesor; riaditeľ kancelárie predsedu Consejo General del Poder Judicial; sudca ad hoc Európskeho súdu pre ľudské práva; sudca Tribunal Supremo od roku 1996; generálny advokát na Súdnom dvore od 19. januára 1995 do jeho úmrtia dňa 12. novembra 2009.
narodený v roku 1949; ukončené právnické vzdelanie a vzdelanie z hospodárskych vied (univerzita v Liège); Master of Laws (Harvard University, Spojené štáty americké); doctor honoris causa (univerzita Paris Dauphine); profesor európskeho práva na univerzitách v Louvaine a Liège; poslanec (1977 - 1995); štátny tajomník, minister a ministerský predseda Valónskeho regiónu (1980 - 1988); podpredseda vlády, minister spravodlivosti a stredného a malého podnikania (1988 - 1992); podpredseda vlády, minister spravodlivosti a hospodárstva (1992 - 1995); podpredseda vlády, minister obrany (1995); primátor vo Verviers (1995); sudca Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (1995 - 2003); právny poradca, neskôr advokát (2004 - 2012); štátny minister (2009 - 2012); Generálny advokát na Súdnom dvore od 8. októbra 2012 do 8. októbra 2018.
narodený v roku 1939, univerzitné štúdia absolvoval na právnickej fakulte a fakulte hospodárskych vied v Montpellier a v Paríži; doktor práv (1964), advokát (1964); advokát na odvolacom súde (1967), generálny referent na Ministerstve práce a sociálneho poistenia, člen (1978-1989) neskôr predseda (1988-1989) Hospodárskej a sociálnej rady; člen predstavenstva Národnej investičnej a úverovej spoločnosti a Európskej satelitnej spoločnosti (do roku 1989); člen (1993-1995) neskôr predseda rady Medzinárodného univerzitného inštitútu v Luxemburgu (1995-2004); vyučujúci na Luxemburskej univerzite; vládny člen výboru Európskeho sociálneho fondu, poradného výboru pre voľný pohyb pracovníkov a správnej rady pre správu Európskeho fondu pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (do roku 1989); sudca Súdu prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 11. júla 1996; sudca Súdneho dvore od 12. júla 1996 do 14. januára 2008.
narodený 3. júna 1935; grécky štátny príslušník; prijatie do advkátskej komory v Thessalonikách v 1963; doktor medzinárodného práva na univerzite Thessalonikách v roku 1971; profesor medzinárodného verejného práva a práva Spoločenstva na Právnickej fakulte Thráckej univerzity; čestný právny poradca na Ministerstve zahraničných vecí; člen gréckej delegácie na Valnom zhromaždení OSN od roku 1983; predseda komisie expertov pre zlepšenie konania v rámci Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy v rokoch 1989 až 1992; sudca na Súdnom dvore od 7. októbra 1997 až do svojho úmrtia dňa 10. marca 1999.
narodený 27. júla 1936; nemecký štátny príslušník; štúdium práva na univerzitách v Tübingene, Berlíne, Paríži, Hamburgu, Viedni, Turíne a Cambridge; poslanec Bundestagu (1969 až 1980); zvolenie za člena Európskeho parlamentu (1977); pôsobil v početných komisiách, najmä ako člen Komisie pre právne záležitosti a občianske práva, ktorej predsedal v rokoch 1993 a 1994; predseda delegácie poverenej vzťahmi s pobaltskými krajinami, ako aj s podkomisiami pre ochranu údajov a pre toxické alebo nebezpečné látky; podpredseda Európskeho parlamentu (1984 až 1992); generálny advokát na Súdnom dvore od 7. októbra 1997 do 6. októbra 2003; zomrel 4. júna 2021.
narodený 19. februára 1934; taliansky štátny príslušník; sudca na súde v Neapole; súdny radca na odvolacom súde v Ríme, neskôr na kasačnom súde; atašé na Ufficio legislativo del ministero di Grazia e Giustizia; predseda generálneho výboru na diplomatickej konferencii pre vypracovanie Luganského dohovoru; referendár u talianskeho generálneho advokáta na Súdnom dvore; profesor na Scuola superiore della pubblica amministrazione di Roma; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 17. septembra 1995; predseda Súdu prvého stupňa od 18. septembra 1995 do 4. marca 1998; generálny advokát na Súdnom dvore od 5. marca 1998 do 6. októbra 2000; zomrel 26. januára 2010.
narodený v roku 1948; v roku 1970 vyštudoval Právnickú fakultu Slobodnej univerzity v Berlíne; doktorát z ústavného a správneho práva ukončil na univerzite v Hamburgu (1973); profesor na univerzite v Hamburgu (1972 - 1977); profesor verejného práva na univerzite v Bielefelde (1978); profesor verejného práva na univerzite v Solúne (1982); minister vnútra (v rokoch 1989 a 1996); člen správnej rady Krétskej univerzity (1983 - 1987); riaditeľ Centra medzinárodného a európskeho hospodárskeho práva v Solúne (1997 - 2005); predseda Gréckeho združenia pre európske právo (1992 - 1994); člen Gréckeho národného výboru pre výskum (1993 - 1995); člen Vyššieho výboru pre výber gréckych úradníkov (1994 - 1996); člen vedeckej rady Akadémie európskeho práva v Trevíri (od roku 1995); člen správnej rady Gréckej národnej justičnej akadémie (1995 - 1996); člen vedeckej rady ministerstva zahraničných vecí (1997 - 1999); predseda Gréckej ekonomickej a sociálnej rady v roku 1998; sudca Súdneho dvora od 8. júna 1999; predseda Súdneho dvora od 7. októbra 2003 do 8. októbra 2015.
narodená 28. februára 1942; írska štátna príslušníčka; barrister v Írskej advoktskej komore (1972); právna poradkyňa v oblasti priemyselného a obchodného vlastníctva (1973-1979); barrister (1979-1995), neskôr Senior Counsel (1995-1998) v Írskej advokátskej komore; takisto členka advokátskych komôr Anglicka a Walesu; sudkyňa na High Court Írska (1998); profesorka "právnych systémov a právnych metód" a profesorka "Averil Deverell" obchodného práva (Trinity College, Dublin); bencher (dekanka) Honorable Society of King’s Inns; sudkyňa na Súdnom dvore od 6. októbra 1999 do 13. októbra 2004.
Narodená v roku 1948; študovala v Tubingene, v Mníchove a v Ženeve; vedeckú časť doktorandskej práce absolvovala v Londýne, titul doktorky práv obhájila na Univerzite v Mníchove; sudkyňa Arbeitsgericht Oldenburg; habilitovaná profesorka na Brémskej univerzite, odbor : pracovné právo, sociológia práva a právo sociálneho zabezpečenia; profesorka ad interim na právnických fakultách v Brémách a vo Frankfurte; prezidentka Landesarbeitsgericht Schleswig-Holstein (1989); spolupracovníčka na projekte European Expertise Service, projekt reformy pracovného práva v Kirghizstane (1994-1995); čestná profesorka pracovného práva, predovšetkým európskeho, na Brémskej univerzite; sudkyňa Súdneho dvore od 15. júla 2000 do 6. októbra 2006.
Narodený v roku 1939, pracoval pre parlamentného ombudsmana a v úrade vlády Švédskeho kráľovstva, ako aj na ministerstvách – asistent zástupcu tajomníka ministerstva financií; vymenovaný za sudcu Kammarratten (odvolací správny súd) v Göteborgu v roku 1981, neskôr sudca Regeringsratten (najvyšší správny súd) od roku 1985; prispel k množstvu oficiálnych správ, najmä v oblasti daňovej legislatívy a účtovníctva; okrem iného bol predsedom výboru pre dane z príjmu zohľadňujúce infláciu, predseda výboru pre účtovníctvo a špeciálny spravodajca výboru pre pravidlá zdaňovania spoločníkov súkromných spoločností; bol tiež predsedom rady pre účtovné pravidlá a členom rady národnej súdnej správy, ako aj členom rady Dozorného finančného úradu; publikoval množstvo odborných článkov týkajúcich sa predovšetkým daňovej legislatívy; sudca Súdneho dvore od 7. októbra 2000 do 6. októbra 2006.
narodený v roku 1940; rôzne súdne funkcie (1964 - 1977); poverenec vlády pre rôzne úlohy súvisiace s uskutočnením a koordináciou štúdií o reforme súdnictva; zástupca vlády pri Európskej komisii pre ľudské práva a pred Európskym súdom pre ľudské práva (1980 - 1984); expert riadiaceho výboru pre ľudské práva Rady Európy (1980 - 1985); člen komisie pripravujúcej novelu trestného zákona a trestného poriadku; Procurador-Geral da República (1984 - 2000); člen kontrolného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom - OLAF (1999 - 2000); sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2000 do 8. októbra 2012.
narodený v roku 1940; profesor práva Európskej únie na univerzite La Sapienza v Ríme; profesor na univerzitách Istituto Orientale (1969 - 1979) a Federico II v Neapoli (1979 - 1992), Katánii (1969 - 1977) a Mogadiše (1967 - 1972); advokát na talianskom Kasačnom súde; právny poradca stáleho talianskeho zastúpenia pri Európskych spoločenstvách (1984 - 1992); člen talianskej delegácie na rokovaniach týkajúcich sa pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskym spoločenstvám a rokovaniach týkajúcich sa Jednotného európskeho aktu a Zmluvy o Európskej únii; autor mnohých publikácií, vrátane komentárov k európskym zmluvám a kódexov Európskej únie; zakladateľ a od roku 1996 riaditeľ revue Il Diritto dell'Unione Europea; člen riadiacich alebo redakčných výborov viacerých právnických periodík; pôsobil ako prednášajúci na mnohých medzinárodných kongresoch, konferenciách a prednáškach na viacerých medzinárodných inštitúciách, vrátane Akadémie medzinárodného práva v Haagu (1987); člen skupiny nezávislých expertov určených na preskúmanie hospodárenia Európskej komisie (1999); generálny advokát Súdneho dvora od 7. októbra 2000 do 3. mája 2006; sudca Súdneho dvora od 4. mája 2006 do 8. októbra 2018; podpredseda Súdneho dvora Európskej únie od 8. októbra 2015 do 8. októbra 2018.
Narodený v roku 1941; referendár Súdneho dvora (1966-1969); úradník Komisie európskych spoločenstiev (1969-1977); doktor práv (Univerzita Leyden); profesor európskeho práva na Univerzite v Groningene (1977-1989); sudca odvolacieho súdu v Arnhem; publikačná činnosť; zástupca generálneho riaditeľa právneho oddelenia Komisie európskych spoločenstiev (1989-2000); profesor európskeho práva na Univerzite v Amsterdame; sudca Súdneho dvore od 7. októbra 2000 do 10 júna 2010.
Narodený v roku 1942; výskumný asistent na Univerzite v Utrechte (1970-1971); referendár Súdneho dvora (1971-1974); hlavný poradca ministerstva spravodlivosti (1975-1982); člen poradnej rady pre vládnu politiku (1983-1990); viacero pedagogických aktivít; štátny tajomník ministerstva hospodárstva (1990-1997); štátny tajomník ministerstva všeobecných vecí (1997-2000); generálny advokát Súdneho dvore od 7. októbra 2000 do 6. októbra 2006; zomrel 20. apríla 2007.
Narodená v roku 1957; doktorka práv (Viedenská univerzita); postgraduálne štúdium európskeho práva (College d´Europe, Brugy); členka diplomatického zboru (od roku 1982); expertka pre otázky Európskej únie v kancelárii právneho poradcu ministerstva zahraničných vecí (1985-1988); právne oddelenie Komisie európskych spoločenstiev (1989); vedúca „právneho oddelenia EÚ“ na ministerstve zahraničných vecí (1992-2000, splnomocnená ministerka); účasť na rozhovoroch o Európskom ekonomickom priestore a na pričlenení Rakúska do EÚ, zástupkyňa Rakúska pred Súdnym dvorom európskych spoločenstiev; generálny konzul Rakúska v Zürichu (2000); pedagogická a publikačná činnosť; generálna advokátka Súdneho dvore od 7. októbra 2000 do 6. októbra 2006; zomrela v októbri 2018.
narodený v roku 1948; doktor práv na Turkuskej univerzite (Fínsko); profesor práv na Turkuskej univerzite (1978 - 1981) a v Åbo Akademi (Turku/Åbo) (1981 - 1996); riaditeľ Inštitútu ľudských práv Åbo Akademi (1985 - 1995); rôzne univerzitné posty a národné a medzinárodné funkcie; člen vedeckých spoločností; koordinátor niekoľkých národných a medzinárodných výskumných projektov najmä v oblastiach európskeho práva, medzinárodného práva, ľudských práv a základných práv, ústavného práva a komparatívneho správneho práva; zástupca fínskej vlády ako člen alebo poradca na mnohých medzinárodných konferenciách a stretnutiach; expert na fínsky právny systém, najmä vo vládnych alebo v parlamentných právnych komisiách, ako aj pri OSN, UNESCO, OBSE a pri Rade Európy; od roku 1995 hlavný právny poradca právneho oddelenia Európskej komisie, poverený externými vzťahmi; od marca 2001 zástupca generálneho riaditeľa právneho oddelenia Európskej komisie; sudca Súdneho dvora od 17. januára 2002 do 7. októbra 2019.
Narodený v roku 1967; „licencié en droit" (Univerzita v Lisabone, 1990); asistent (Európsky univerzitný inštitút, 1991); doktor práv (Európsky univerzitný inštitút vo Florencii, 1996); hosťujúci profesor (London School of Economics; College d´Europe v Natoline, Inštitút Ortega y Gasset v Madride, portugalská katolícka univerzita, Inštitút európskych štúdií v Macao); profesor (Nezávislá lisabonská univerzita, 1997); Fulbright Visiting Research Scholar (Univerzita v Harvarde, 1998); spoluriaditeľ Akadémie medzinárodného obchodného práva; spoluautor (Hart Series on European Law and Integration, European Law Journal) a člen redakčného výboru viacerých právnych časopisov, generálny advokát Súdneho dvora od 7. októbra 2003 do 6. októbra 2009
narodený v roku 1937; štúdium práva v Cambridgei; barrister (1964 - 1980); Queen's Counsel (1980 - 1986); sudca na High Court of England and Wales (1986 - 1995); Lord Justice of Appeal (1995 - 2003); od roku 1985 člen senior a v roku 2003 pokladník Honourable Society of the Inner Temple; sudca Súdneho dvora od 8. januára 2004 do 8. októbra 2012.
narodená v roku 1954; ukončené právnické vzdelanie (Univerzita Complutense v Madride); súdna úradníčka v Malage; abogado del Estado právneho oddelenia ministerstva dopravy, turistického ruchu a komunikácie, neskôr právneho oddelenia ministerstva zahraničných vecí; vedúca súdna úradníčka právneho oddelenia zastupujúceho štát v konaní pred Súdnym dvorom a zástupkyňa generálneho riaditeľa oddelenia právnej pomoci ministerstva spravodlivosti na medzinárodnej a európskej úrovni; členka poradnej skupiny Komisie zaoberajúcej sa perspektívou vývoja súdneho systému Spoločenstva; vedúca španielskej delegácie skupiny Priatelia predsedníctva pre reformu súdneho systému Spoločenstva zmluvou v Nice a ad hoc skupiny pre Súdny dvor vytvorenej Radou; profesorka európskeho práva na Diplomatickej škole v Madride; spoluriaditeľka časopisu Noticias de la Unión Europea; sudkyňa Súdneho dvora od 7. októbra 2003; podpredsedníčka Súdneho dvora od 9. októbra 2018 do 7. októbra 2021.
Narodený v roku 1938; doktor práv (1966); profesor medzinárodného práva verejného (1974); Senior Visiting Fellow na univerzite v Oxforde (1985), profesor na Medzinárodnej katolíckej univerzite v Tokyu (1988); autor niekoľkých publikácií o medzinárodnom práve verejnom, o práve spoločenstiev a o ľudských právach; vyjednávač poľskej vlády pri sťahovaní sovietskych vojsk z územia Poľskej republiky; zástupca štátneho tajomníka, neskôr štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí (1989-1992); predseda poľskej delegácie vo Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov; sudca Európskeho súdu pre ľudské práva (1992-2002); predseda Inštitútu medzinárodného práva (2003); poradca prezidenta Poľskej republiky v oblasti zahraničnej politiky a ľudských práv (2002-2004); sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do 6. októbra 2009
narodený v roku 1938; diplom práva získal na univerzite vo Vilniuse (1961); kandidát právnych vied, Moskovská univerzita (1965); doktor (Dr.hab.), Moskovská univerzita (1973); stážista na Institut des Hautes Etudes Internationales (pod vedením: prof. Ch. Rousseau), univerzity v Paríži (1967-1968); člen Litovskej akadémie vied (1996); doktor honoris causa Litovskej právnej univerzity (2001); rôzne prednášateľské a správne funkcie na univerzite vo Vilniuse (1961-1990); odborný asistent, habilitovaný profesor, profesor medzinárodného práva verejného, dekan právnickej fakulty; niekoľko vládnych funkcií v oblastiach litovskej diplomacie a spravodlivosti; minister spravodlivosti (1990-1991), štátny poradca (1991), veľvyslanec Litovskej republiky v Belgicku, Luxembursku a Holandsku (1992-1994); sudca Európskeho súdu pre ľudské práva (bývalého) (jún 1994 – november 1998); sudca Najvyššieho súdu Litvy a predseda tohto súdu (december 1994 – október 1998); sudca Európskeho súdu pre ľudské práva (od októbra 1998); účasť na niekoľkých medzinárodných konferenciách; člen delegácie Litovskej republiky pre vyjednávanie so ZSSR (1990-1992); autor mnohých publikácií (približne 200); sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do 6. októbra 2010.
narodený v roku 1944; diplom z práva získal na univerzite v Szegede, Maďarsko (1967); advokátske skúšky (1970); postgraduálne štúdium porovnávacieho práva na Štrasburskej univerzite, Francúzsko (1969, 1970, 1971, 1972); úradník právneho oddelenia ministerstva zahraničného obchodu (1966 - 1974), riaditeľ legislatívneho odboru (1973 - 1974); prvý obchodný atašé maďarského veľvyslanectva v Bruseli, zodpovedný za otázky týkajúce sa Spoločenstva (1974 - 1979); riaditeľ na ministerstve zahraničného obchodu (1979 - 1983); prvý obchodný atašé, potom obchodný poradca maďarského veľvyslanectva vo Washingtone, Spojené štáty (1983 - 1989); generálny riaditeľ ministerstva obchodu a ministerstva medzinárodných obchodných vzťahov (1989 - 1991); hlavný vyjednávač asociačnej dohody medzi Maďarskou republikou, Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi (1990 - 1991); generálny tajomník ministerstva medzinárodných obchodných vzťahov, riaditeľ úradu európskych záležitostí (1992); štátny tajomník ministerstva medzinárodných obchodných vzťahov (1993 - 1994); štátny tajomník, predseda úradu pre európske záležitosti ministerstva priemyslu a obchodu (1994); mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, vedúci diplomatickej misie Maďarskej republiky pri Európskej únii (január 1995 - máj 2003); hlavný vyjednávač pre pristúpenie Maďarskej republiky k Európskej únii (júl 1998 - apríl 2003); minister bez kresla pre koordináciu otázok európskej integrácie (od mája 2003); sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do 7. októbra 2021.
narodený v roku 1945; diplom z práva získal na univerzite v Aténach (1968); M. A. Comparative Politics and Government na Kentskej univerzite v Canterbury (1970); vykonával advokátske povolanie na Cypre (1972 - 1982); v roku 1982 vymenovaný za sudcu, v roku 1995 za predsedu District Court; Administrative President District Court Nikózie (1997 - 2003); sudca Najvyššieho súdu Cypru (2003); sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do 6. októbra 2014.
narodený v roku 1947; doktor práv na Maltskej kráľovskej univerzite v roku 1973; do štátnej správy vstúpil ako Notary to Government v roku 1975; poradca republiky v roku 1978, prvý poradca republiky v roku 1979, zástupca Attorney General v roku 1988, v roku 1989 ho maltský prezident vymenoval za Attorney General; vyučujúci občianskeho práva na polovičný úväzok na Maltskej univerzite (1985 - 1989); člen Maltskej univerzitnej rady (1998 - 2004); člen komisie pre správu spravodlivosti (1994 - 2004); člen výboru guvernérov Arbitrážneho centra Malty (1998 - 2004); Sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do 8. októbra 2018.
narodený v roku 1947 v Ľubľane (Slovinsko), diplom v odbore právo získal v roku 1970 na právnickej fakulte Univerza v Ljubljani (univerzita v Ľubľane, Slovinsko), kde pokračoval aj v doktorandskom štúdiu a v roku 1984 obhájil svoju habilitačnú prácu. Svoje vedomosti z oblasti komparatívneho práva prehĺbil v rámci špecializovaných študijných programov organizovaných université de Strasbourg (univerzita v Štrasburgu, Francúzsko) a Universidade de Coimbra (univerzita v Coimbre, Portugalsko), na ktorých získal diplomy v rokoch 1978 a 1980.
Svoju univerzitnú kariéru začal v roku 1970 ako asistent na Univerza v Ljubljani, kde sa od roku 1984 do roku 2004 venoval ako profesor výučbe občianskeho práva, obchodného práva a medzinárodného práva súkromného. Okrem toho zohrával aktívnu úlohu vo vedení právnickej fakulty Univerza v Ljubljani, na ktorej v rokoch 1995 až 2001 pôsobil ako prodekan, a neskôr, od roku 2001 do roku 2004, ako dekan.
Po úspešnom zložení justičnej skúšky sa M. Ilešič stal sudcom a neskôr predsedom komory na Sodišče združenega dela v Ljubljani (pracovnoprávny súd Ľubľana, Slovinsko), kde pôsobil od roku 1975 do roku 1986. Je autorom mnohých publikácií a v roku 1993 bol zvolený za predsedu Únie združení slovinských právnikov, pričom túto funkciu vykonával až do roku 2005.
Jeho výrazný záujem o športové právo, a to osobitne pokiaľ ide o futbal, ho tiež priviedol k tomu, že sa v rokoch 1978 až 1986 stal predsedom Sodišče združenega dela za telesno kulturo (Športový súd Slovinska), a tiež zasadal ako sudca na odvolacích súdoch Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) a Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Okrem toho vykonával riadiace funkcie ako predseda Nogometna zveza Slovenije (Slovinská futbalová federácia) v rokoch 1985 až 1989, ako predseda Juhoslovanského futbalového zväzu v rokoch 1990 až 1991 a ako člen výkonného výboru a neskôr podpredseda Olympijského výboru Slovinska v rokoch 1991 až 2005.
S osobitným záujmom o komerčnoprávnu prax predsedal Arbitrážnej komore burzy v Ľubľane a zastával funkciu rozhodcu v Obchodnej komore Juhoslávie. Neskôr pôsobil ako rozhodca pri Slovinskej obchodnej komore a v Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži.
Sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do jeho úmrtia dňa 20. júna 2024.
narodený v roku 1950; doktor práv na Karlovej univerzite v Prahe (1975); odborný asistent (1974 - 1990), prodekan (1989 - 1991) a vedúci katedry medzinárodného a európskeho práva (1990 - 1992) na Masarykovej univerzite v Brne; sudca Ústavného súdu ČSFR (1992); veľvyslanec pri Rade Európy (1993 - 1998); predseda Výboru delegátov ministrov Rady Európy (1995); generálny riaditeľ ministerstva zahraničných vecí (1998 - 2000); predseda českej a slovenskej sekcie Asociácie medzinárodného práva (1999 - 2001); sudca Ústavného súdu (2000 - 2004); člen Legislatívnej rady (1998 - 2000); člen Stáleho arbitrážneho súdu v Haagu (od roku 2000); profesor medzinárodného verejného práva na Masarykovej univerzite v Brne (2001); sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do 6. októbra 2020.
Narodený v roku 1951; doktor práv na Univerzite v Bratislave (1974); profesor medzinárodného práva univerzity v Košiciach (od roku 1975); sudca Ústavného súdu (1993); člen Stáleho arbitrážneho súdu v Haagu (1994); člen Benátskej komisie (1994); predseda Slovenského združenia medzinárodného práva (2002); sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do 6. októbra 2009
narodený v roku 1952, doktor práv v roku 1986; člen advokátskej komory (1977 - 1998); hosťujúci profesor trestného práva na Tartuskej univerzite; sudca Európskeho súdu pre ľudské práva (1994 - 1998); predseda Najvyššieho súdu Estónska (1998 - 2004); člen právnej komisie pre ústavu; poradca výboru pripravujúceho trestný zákonník; člen pracovnej skupiny pripravujúcej trestný poriadok; autor niekoľkých publikácií o ľudských právach a ústavnom práve; sudca Súdneho dvora od 11. mája 2004 do 23. októbra 2013; zomrel 7. augusta 2024.
narodený v roku 1950; bakalár občianskeho práva (National University of Ireland, University College Dublin, 1971); barrister (King's Inns, 1972); diplom z vyšších štúdií európskeho práva (University College Dublin, 1977); barrister zapísaný v írskej komore (1972 - 1999); prednášateľ európskeho práva (King's Inns v Dubline); Senior Counsel (1994 - 1999); zástupca írskej vlády v mnohých veciach prejednávaných Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev; sudca High Court Írska (od roku 1999); bencher (dekan) Honorable Society of King's Inns (od roku 1999); podpredseda Írskej spoločnosti pre európske právo; člen Asociácie pre medzinárodné právo (írska pobočka); syn Andreasa O'Keeffeho (Aindrias Ó Caoimh), sudcu Súdneho dvora v rokoch 1974 - 1985; sudca Súdneho dvora od 13. októbra 2004 do 7. októbra 2015.
narodený v roku 1953 v Gladsaxe, Kodaň (Dánsko), študoval na Københavns Universitet (univerzita v Kodani, Dánsko). Na tejto univerzite získal v roku 1976 diplom z politických vied. V roku 1978 začal študovať na právnickej fakulte tejto univerzity a v roku 1983 získal diplom z práva.
Po ukončení univerzity bol vymenovaný za úradníka na dánskom ministerstve spravodlivosti, kde pracoval od roku 1983 do roku 1985. V rokoch 1985 až 1986 vykonával funkciu vedúceho sekcie na Advokatsamfund (dánska Advokátska komora). Po návrate na dánske ministerstvo spravodlivosti postupne zastával pozíciu vedúceho oddelenia (v rokoch 1986 až 1991), riaditeľa sekcie (v rokoch 1991 až 1995), riaditeľa odboru polície (v rokoch 1995 až 1999) a riaditeľa právneho odboru (v rokoch 2000 až 2003). V priebehu tohto obdobia tiež v rokoch 1995 až 2000 zastupoval Dánsko v rámci Výboru K‑4, v rokoch 1996 až 1998 v rámci Ústrednej schengenskej skupiny a v rokoch 1998 až 2000 v rámci správnej rady Europolu. V roku 1991 sa stal v Dánsku advokátom a v roku 2003 sa jeho profesijná dráha začala orientovať na oblasť súdnictva, keď nastúpil na Højesteret (Najvyšší súd, Dánsko), kde pôsobil ako sudca do roku 2006.
Kariéra L. Bay Larsena je okrem toho dôkazom neustáleho a vzájomne sa dopĺňajúceho prelínania medzi praxou a pedagogickou činnosťou; v rokoch 1984 až 1991 pôsobil na Københavns Universitet ako lektor a v rokoch 1991 až 1996 ako docent rodinného práva. Od roku 2008 pôsobí ako lektor európskeho trestného práva na Université du Luxembourg (univerzita v Luxemburgu).
Sudca Súdneho dvora od 11. januára 2006 do 7. októbra 2024. Podpredseda Súdneho dvora od 8. októbra 2021 do 7. októbra 2024.
narodená v roku 1955; štúdium ekonómie, jazykov a práva na King’s College v Cambridgei (1973 – 1977); asistentka a vedecká pracovníčka v Corpus Christi College v Oxforde (1977 – 1980); prijatá do komory (Middle Temple, 1980); barrister (1980 – 1987 a 1990 – 2005); referendárka u generálneho advokáta, neskôr u sudcu sira Gordona Slynna (1987 – 1990); profesorka európskeho a porovnávacieho práva (Director of European Legal Studies) na University College London (1990 – 1992); profesorka (Lecturer) na právnickej fakulte (1992 – 1998), neskôr pridružená profesorka (Affiliated Lecturer) (1998 – 2005) na Cambridgeskej univerzite; Fellow of King’s College v Cambridgei (1992 – 2010); Emeritus Fellow of King’s College v Cambridgei (od roku 2011); pridružená profesorka a vedecká pracovníčka (Senior Research Fellow) v Centre for European Legal Studies na Cambridgeskej univerzite (1998 – 2005); King's Counsel; bencher of Middle Temple (2005); Honorary Fellow of Corpus Christi College v Oxforde (2010); LL.D (h. c.) Glasgow (2010) Nottingham Trent (2011) a Štokholm (2014); generálna advokátka Súdneho dvora od 11. januára 2006 do 10 septembra 2020.
narodený v roku 1938; profesor medzinárodného práva a vedúci katedry Jeana Monneta pre právo Európskych spoločenstiev na Bolonskej univerzite; doktor honoris causa univerzity Carlos III v Madride; hosťujúci profesor na univerzitách Johns Hopkins (Bologna Center), St. Johns (New York), v Georgtowne, Paris II, na Georgijskej univerzite (Atény) a na Medzinárodnom univerzitnom inštitúte (Luxemburg); koordinátor European Business Law Pallas Program organizovaného na pôde univerzity v Nijmegene; člen poradného výboru Komisie Európskych spoločenstiev pre verejné obstarávanie; zástupca štátneho tajomníka pre oblasť priemyslu a obchodu v súvislosti s talianskym predsedníctvom Rady; člen analytickej skupiny Európskeho spoločenstva pre Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) a riaditeľ v akademickom roku 1997 vo výskumnom centre Akadémie medzinárodného práva v Haagu venovanom WTO; sudca Súdu prvého stupňa od 4. marca 1998 do 3. mája 2006; Generálny advokát na Súdnom dvore od 4. mája 2006 do 8. októbra 2018.
narodená v roku 1945; právnické vzdelanie získala na Lundskej univerzite; právna referentka a sudkyňa Súdu prvého stupňa v Trollhättane (1971 - 1974); právna referentka na Odvolacom súde v Štokholme (1974 - 1975); sudkyňa na Súde prvého stupňa v Štokholme (1975); radkyňa pre právne a administratívne veci u predsedu Odvolacieho súdu v Štokholme (1975 - 1978); splnomocnenkyňa v Domstolverket (národná správa súdnictva) (1977); radkyňa na úrade kancelára pre súdnictvo (Justice Chancellor) (1979 - 1980); prísediaca sudkyňa na Odvolacom súde v Štokholme (1980 - 1981); právna radkyňa na ministerstve obchodu (1981 - 1982); právna radkyňa, neskôr riaditeľka a generálna riaditeľka pre právne veci na ministerstve zahraničných vecí (1982 - 1995); hodnosť veľvyslankyne v roku 1992; podpredsedníčka Swedish Market Court; zodpovedná za právne a inštitucionálne otázky pri rokovaniach EHP (podpredsedníčka, neskôr predsedníčka skupiny EZVO) a pri rokovaniach o pristúpení Švédskeho kráľovstva k Európskemu spoločenstvu; sudkyňa Súdu prvého stupňa od 18. januára 1995 do 6. októbra 2006; sudkyňa Súdneho dvore od 7. októbra 2006 do 6. októbra 2011.
narodený v roku 1947; vyštudoval právnickú fakultu v Rouene; doktor práv (univerzita Paris II); hosťujúci profesor na právnickej fakulte v Le Mans; prokurátor, neskôr prvý prokurátor na prokuratúre v Le Mans (1974 - 1982); prokurátor na Tribunal de grande instance v Dieppe (1982 - 1984); námestník prokurátora na Tribunal de grande instance v Štrasburgu (1984 - 1986); prokurátor na Tribunal de grande instance v Bastii (1986 - 1988); generálny advokát na Odvolacom súde v Caen (1988 - 1991); prokurátor na Tribunal de grande instance v Le Mans (1991 - 1993); chargé de mission na ministerstve spravodlivosti (1993 - 1995); prokurátor na Tribunal de grande instance v Nanterre (1995 - 2002); prokurátor na Tribunal de grande instance v Paríži (2002 - 2004); generálny prokurátor na odvolacom súde v Paríži (2004 - 2006); generálny advokát na Súdnom dvore od 7. októbra 2006 do jeho úmrtia dňa 9. júna 2009.
narodený v roku 1954; doktor práv (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1978); profesor občianskeho práva (1994) a práva Spoločenstva (2004); riaditeľ Ústavu európskeho práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach (2004); sudca na Krajskom súde v Košiciach (1980); podpredseda (1982) a predseda (1990) Mestského súdu v Košiciach; člen Slovenskej advokátskej komory (1991); právny poradca Ústavného súdu (1993 - 1998); štátny tajomník ministerstva spravodlivosti (1998 - 2000); predseda Ústavného súdu (2000 - 2006); člen Benátskej komisie (2004); generálny advokát na Súdnom dvore od 7. októbra 2006 do 8. októbra 2012.
narodený v roku 1955 v Metz (Francúzsko), v roku 1976 získal diplom v odbore právo na univerzite v Metz a neskôr, v roku 1977, diplom z Inštitútu politických vied (IEP) v Paríži. Ďalej študoval na École nationale d’administration (ENA), ktorú ukončil v roku 1982 (Promotion Henri‑François d’Aguesseau).
V uvedenom roku začal pracovať na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) na pozícii spravodajcu a až do roku 1985 vykonával funkciu spravodajcu sporového kolégia. Po vymenovaní za vládneho komisára vykonával tieto funkcie od roku 1985 do roku 1987 v rámci plenárneho zloženia a iných rozhodovacích zložení Conseil d’État.
Okrem toho mu boli zverené vonkajšie činnosti súvisiace s jeho skúsenosťami v rámci správneho sporového súdnictva. V roku 1986 bol vymenovaný za právneho poradcu generálneho riaditeľa pre urbanizmus a výstavbu na francúzskom ministerstve infraštruktúry. V roku 1987 nastúpil do funkcie na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev ako referendár v kabinete sudcu Yvesa Galmota, a následne sudcu Fernanda Grévissea, s ktorým spolupracoval do roku 1991. Po návrate do Francúzska bol vymenovaný za riaditeľa kancelárie ministra práce, zamestnanosti a odborného vzdelávania a neskôr za riaditeľa kancelárie ministra pre verejnú službu a modernizáciu verejnej správy.
V rokoch 1992 až 1999 sa J.‑C. Bonichot vrátil do svojej funkcie vládneho komisára pri Conseil d’État, v nadväznosti na čo bol menovaný do funkcie prísediaceho, a následne v roku 2000 za predsedu šiestej podsekcie sporového kolégia Conseil d’État (podsekcie sa v súčasnosti označujú ako „komory“), kde zasadal až do roku 2006. Súčasne v rokoch 2001 až 2006 vykonával funkciu vedúceho právnej misie Conseil d’État v Caisse nationale d’assurance maladie des travailleurs salariés (Národná zamestnanecká zdravotná poisťovňa).
J.‑C. Bonichot sa ako autor početných publikácií v oblasti správneho práva, práva Únie a európskeho práva ľudských práv venoval aj výučbe v rámci svojej pestrej univerzitnej kariéry: v rokoch 1998 až 2000 pôsobil ako hosťujúci profesor na univerzite v Metz, kde bol počas viacerých rokov predsedom sekcie verejného práva. V roku 1995 tiež prednášal na právnickej fakulte univerzity v Liège (Belgicko). V roku 2000 bol vymenovaný do funkcie hosťujúceho profesora na université de Paris I, Panthéon‑Sorbonne (univerzita Paríž I, Panthéon‑Sorbonne, Francúzsko), ktorú vykonával až do konca akademického roka 2007. Tieto profesionálne skúsenosti z univerzitnej oblasti ho priviedli k tomu, že sa v roku 2000 stal členom výberovej komisie pre výber profesorov v oblasti verejného práva.
Stal sa tiež zástupcom generálneho tajomníka a neskôr generálnym tajomníkom Institut français des sciences administratives (Francúzsky inštitút pre administratívne vedy) a členom výkonného výboru Institut international des sciences administratives (Medzinárodný inštitút pre administratívne vedy).
Je spoluzakladateľom dvoch právnych časopisov, a to Bulletin de jurisprudence de droit de l’urbanisme, kde je predsedom redakčnej rady, a Bulletin juridique des collectivités locales.
Sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2024.
narodená v roku 1962; justičná skúška (1987); doktorka práv na univerzite v Ľubľane (1995); profesorka (od roku 1996) teórie štátu a práva (právnej vedy) a súkromného práva; vedecká pracovníčka; doktorandské štúdium na univerzite v Zürichu, na inštitúte pre porovnávacie právo vo Viedni, na Inštitúte Maxa Plancka pre medzinárodné právo súkromné v Hamburgu, na slobodnej univerzite v Amsterdame; hosťujúca profesorka na univerzite vo Viedni, vo Friburgu (Nemecko) a na právnickej škole Bucerius v Hamburgu; riaditeľka právnej sekcie (1994-1996) a štátna tajomníčka ministerstva vedy a techniky (1996-2000); generálna tajomníčka vlády (2000); členka pracovnej skupiny pre európsky občiansky zákonník (Study Group on European Civil Code) od roku 2003; vedúca výskumného projektu Humboldt (Humboldt Stiftung), uverejnenie viac ako sto právnych článkov a viacerých kníh o európskom a súkromnom práve; cena Združenia slovinských právnikov „právnik roka 2003“; členka redakčnej rady viacerých právnických časopisov; generálna tajomníčka Združenia slovinských právnikov, členka viacerých právnických združení, okrem iných aj Gesellschaft für Rechtsvergleichung; sudkyňa Súdu prvého stupňa od 7. júla 2004 do 6. októbra 2006; generálna advokátka na Súdnom súdu od 7. októbra 2006 do 28. novembra 2012.
narodená v roku 1963; magisterka práv (1986), doktorka práv (1997) (univerzita v Bukurešti); justičná čakateľka na Súde prvého stupňa v Bufteae (1986 – 1988); sudkyňa Súdu prvého stupňa 5. obvodu v Bukurešti (1988 – 1992); zapísaná do advokátskej komory v Bukurešti (1992); docentka (1992 – 2005), neskôr od roku 2005 profesorka občianskeho práva a európskeho zmluvného práva na univerzite v Bukurešti; viacero doktorandských a výskumných štúdií v Inštitúte Maxa Plancka pre medzinárodné právo súkromné v Hamburgu (1992 – 2004); vedúca odboru európskej integrácie na ministerstve spravodlivosti (1997 – 1999); sudkyňa Najvyššieho súdu (1999 – 2007); hosťujúca profesorka na univerzite vo Viedni (2000, 2011); lektorka práva Spoločenstva v Národnom justičnom inštitúte (2003, 2005 – 2006); členka redakčnej rady viacerých právnických časopisov; od roku 2010 pridružená členka a od roku 2017 riadna členka Medzinárodnej akadémie porovnávacieho práva, honorárna výskumníčka strediska pre štúdie európskeho práva Inštitútu pre právny výskum rumunskej Akadémie vied; sudkyňa Súdneho dvora od 12. januára 2007 do 7. októbra 2021.
narodený v roku 1946; doktor práv, bakalárska skúška (osobitný diplom) zo správneho práva (ULB, 1970); diplom z IEP v Paríži (Ecofin, 1972); advokátsky koncipient; právny poradca Banque de Paris et des Pays-Bas (1972 - 1973); atašé, neskôr vyslanecký tajomník na ministerstve zahraničných vecí (1973 - 1976); predseda pracovných skupín Rady ministrov (1976); prvý tajomník zastupiteľského úradu (Paríž), zástupca stáleho predstaviteľa pri OECD (styčný úradník pre UNESCO 1976 - 1979); vedúci kancelárie podpredsedu vlády (1979 - 1980); predseda pracovných skupín EPC (Ázia, Afrika, Latinská Amerika); poradca a neskôr zástupca vedúceho kancelárie predsedu Komisie Európskych spoločenstiev (1981); riaditeľ pre záležitosti rozpočtu a služobného poriadku na generálnom sekretariáte Rady ministrov (1981 - 1984); radca pri stálom zastúpení pri Európskych spoločenstvách (1984 - 1985); predseda rozpočtového výboru; splnomocnený vyslanec, riaditeľ pre politické a kultúrne záležitosti (1986 - 1991); diplomatický poradca predsedu vlády (1986 - 1991); veľvyslanec v Grécku (1989 - 1991, nerezidentný), predseda politického výboru (1991); veľvyslanec, stály zástupca pri Európskych spoločenstvách (1991 - 1998); predseda Coreper (1997); veľvyslanec (Brusel 1998 - 2002); stály predstaviteľ pri NATO (1998 - 2002); dvorný maršal a vedúci kancelárie jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu (2002 - 2007); sudca Súdneho dvora od 15. januára 2008 do 7. októbra 2013.
narodený v roku 1949 vo Varšave (Poľsko), študoval na Uniwersytet Warszawski (univerzita vo Varšave, Poľsko). V roku 1971 získal na tejto univerzite titul magister v odbore právo a v roku 1980 tam obhájil dizertačnú prácu v odbore právo. V roku 1990 mu táto univerzita udelila titul habilitovaný doktor právnych vied a neskôr v roku 1998 titul riadny profesor práva.
Na Uniwersytet Warszawski tiež začal svoju profesijnú kariéru – od roku 1973 vyučoval právo ako odborný asistent na Inštitúte občianskeho práva. V rokoch 1991 až 1998 na tejto univerzite vyučoval právo a zároveň vykonával funkciu vedúceho Inštitútu občianskeho práva. V rokoch 1994 až 1997 bol prorektorom tejto univerzity.
Prostredníctvom mnohých prác aktívne prispieval k právnemu výskumu v oblastiach občianskeho práva, lekárskeho práva a európskeho práva, čo ho viedlo k tomu, že v rokoch 1991 až 1997 zastupoval Poľsko vo Výbore pro bioetiku a Výbore pre ochranu osobných údajov v rámci Rady Európy. V rokoch 1994 až 1998 bol generálnym tajomníkom poľskej sekcie Združenia priateľov francúzskej právnej kultúry, ktoré založil Henri Capitant.
Súčasne s akademickým pôsobením pôsobil v rokoch 1992 až 1997 v pozícii riaditeľa odboru občianskeho práva na Instytut Wymiaru Sprawiedliwości (Inštitút práva a spravodlivosti, Poľsko).
Neskôr začala jeho sudcovská profesijná kariéra na Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd, Poľsko): v roku 1997 bol vymenovaný za sudcu tohto súdu a v roku 1998 sa stal jeho predsedom. Túto funkciu vykonával do roku 2006.
Sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2009 do 31. januára 2024.
narodený v roku 1951; doktor práv (univerzita v Bratislave); sudca Okresného súdu v Bratislave; sudca odvolacieho súdu poverený občianskoprávnou agendou a podpredseda Krajského súdu v Bratislave; člen sekcie občianskeho a rodinného práva pri Inštitúte práva ministerstva spravodlivosti; dočasný sudca Najvyššieho súdu poverený obchodnou agendou; člen Európskej komisie pre ľudské práva (Štrasburg); sudca Ústavného súdu (2000 - 2004); sudca Súdu prvého stupňa od 12. mája 2004 do 6. októbra 2009; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2009 do 7. októbra 2021.
narodená v roku 1956; štúdium práva a ekonómie (1975 - 1979), doktorka práv; asistentka a vyučujúca na Inštitúte verejného práva a politických vied Innsbruckej univerzity (1979 - 1984); úradníčka spolkového ministerstva pre vedu a výskum, nakoniec zástupkyňa vedúceho sekcie (1984 - 1988); úradníčka poverená otázkami týkajúcimi sa EÚ na úrade spolkového kancelára (1988 - 1989); vedúca odboru európskej integrácie úradu spolkového kancelára (príprava pristúpenia Rakúska k Európskej únii) (1989 - 1992); riaditeľka Dozorného úradu EZVO v Ženeve a Bruseli (1993 - 1994); podpredsedníčka Donau Universität v Kremse (1995 - 1996); poslankyňa Európskeho parlamentu (november 1996 - január 2007 a december 2008 - júl 2009) a členka právneho výboru; náhradníčka v Európskom konvente o budúcnosti Európy (február 2002 - júl 2003); členka mestskej rady mesta Perg (september 1997 - september 2009); spolková ministerka spravodlivosti (január 2007 - december 2008); publikácie na rôzne témy európskeho práva; honorárna profesorka európskeho práva na univerzite vo Viedni; čestná senátorka univerzity v Innsbrucku; sudkyňa Súdneho dvore od 7. októbra 2009 do 20. mája 2019.
narodený v roku 1946; štúdium práva (1963 - 1968) a doktorát na Sevillskej univerzite (1975); postgraduálne štúdium na univerzite vo Freiburgu im Breisgau (1969 - 1971); asociovaný profesor ústavného práva na Sevillskej univerzite (1978 - 1986); vedúci katedry ústavného práva na Sevillskej univerzite (1986 - 1992); referendár na španielskom Ústavnom súde (1986 - 1987); sudca španielskeho Ústavného súdu (1992 - 1998); predseda španielskeho Ústavného súdu (1998 - 2001); výskumný pracovník na Wissenschaftskolleg v Berlíne (2001 - 2002); vedúci katedry ústavného práva na Autonómnej univerzite v Madride (2002 - 2009); volený radca Štátnej rady (2004 - 2009); autor mnohých publikácií; generálny advokát Súdneho dvora od 14. decembra 2009 do 7. októbra 2015.
narodená v roku 1959 v Prahe (Československo), v roku 1983 získala diplom v odbore holandské verejné právo na Rijksuniversiteit Groningen (univerzita v Groningene, Holandsko) a v roku 1995 doktorát v odbore právo na Universiteit van Amsterdam (univerzita v Amsterdame, Holandsko).
Jej akademická kariéra sa začala v roku 1983: štúdium práva ju priviedlo k výučbe na právnickej fakulte Universiteit Maastricht (univerzita v Maastrichte, Holandsko), kde pôsobila do roku 1987, a neskôr, v rokoch 1991 až 1995, vyučovala tiež na Europa Instituut na právnickej fakulte Universiteit van Amsterdam. V rokoch 1995 až 2003 bola profesorkou európskeho práva na právnickej fakulte Tilburg University (univerzita v Tilburgu, Holandsko) a neskôr na právnickej fakulte Universiteit Utrecht (univerzita v Utrechte, Holandsko). Od roku 2003 prednášala na tejto univerzite mnohým študentom a venovala sa výskumu v rôznych oblastiach práva Únie. Okrem toho sa aktívne podieľala na riadení vysokoškolského vzdelávania a výskumu, a to najmä ako členka správnej rady Europa Instituut na Universiteit Utrecht. V rokoch 1992 až 2007 bola vedeckou koordinátorkou Siete právnych odborníkov v oblasti rovnosti mužov a žien v rámci Európskej komisie.
Jej rozsiahle odborné znalosti sa premietli nielen do množstva článkov, ktoré publikovala, ale vyústili aj do jej ďalšej angažovanosti v právnej oblasti, keďže je členkou redakčných rád viacerých národných a medzinárodných právnických časopisov. Jej odborné schopnosti uznala aj Koninklijke Nederlandse Akademie van Wetenschappen (holandská Kráľovská akadémia vied), ktorá jej v roku 2008 udelila štatút členky.
V rokoch 1987 až 1991 spolupracovala ako referendárka so sudcami Súdneho dvora Thijmenom Koopmansom a Paulom Kapteynom.
Sudkyňa na Súdnom dvore od 10. júna 2010 do 7. októbra 2024.
narodený v roku 1952; diplom z práva získal na Vilniuskej univerzite (1974 - 1979); doktor právnych vied na Litovskej akadémii práva (1999); advokát Litovskej advokátskej komory (1979 - 1990); poslanec Najvyššej rady Litovskej republiky (1990 - 1992), neskôr člen Seimas Litovskej republiky a člen Komisie štátu a práva (1992 - 1996); sudca Ústavného súdu Litovskej republiky (1996 - 2005), neskôr poradca predsedu litovského Ústavného súdu (od roku 2006); asistent na katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Mykolasa Romerisa (1997 - 2000), neskôr hosťujúci profesor (2000 - 2004), profesor (od roku 2004) a nakoniec vedúci katedry ústavného práva (2005 - 2007); dekan Právnickej fakulty Univerzity Mykolasa Romerisa (2007 - 2010); člen Benátskej komisie (2006 - 2010), signatár aktu obnovenia nezávislosti Litvy z 11. marca 1990; autor mnohých právnych publikácií; Sudca Súdneho dvora od 6. októbra 2010 do 8. októbra 2018.
narodený v roku 1950; diplom v odbore právo na Lundskej univerzite (1975); tajomník súdu prvého stupňa v Landskrone (1976 – 1978); prísediaci na odvolacom správnom súde (1978 – 1982); zastupujúci sudca na odvolacom správnom súde (1982); právny radca v stálom ústavnom výbore švédskeho parlamentu (1983 – 1985); právny radca na ministerstve financií (1985 – 1990); riaditeľ odboru dane z príjmov fyzických osôb na ministerstve financií (1990 – 1996); riaditeľ odboru spotrebných daní na ministerstve financií (1996 – 1998); právny radca na stálom zastúpení Švédska pri Európskej únii (1998 – 2000); generálny riaditeľ pre právne záležitosti na daňovej a colnej sekcii ministerstva financií (2000 – 2005); sudca Najvyššieho správneho súdu (2005 – 2009); predseda odvolacieho správneho súdu v Göteborgu (2009 – 2011); sudca Súdneho dvora od 6. októbra 2011 do 7. októbra 2019.
narodený v roku 1955; diplom z práva na Univerzite v Cambridge; bakalárska skúška (osobitný diplom) z európskeho práva na Bruselskej slobodnej univerzite (s vyznamenaním); zapísaný do advokátskej komory Anglicka a Walesu (Gray's Inn, 1979); barrister (1979 - 2012); zapísaný do advokátskej komory Severného Írska (1996); King's Counsel; bencher (člen predstavenstva) Gray's Inn (2003); recorder (sudca) Crown Court (2003 - 2012); pokladník United Kingdom Association for European Law (2001 - 2012); spoluautor European Community Law of Competition (Bellamy & Child, 3. až 6. vydanie); sudca Súdneho dvora od 8. októbra 2012 do 31. januára 2020.
narodený v roku 1950; diplom v odbore právo na Univerzite v Aténach (1973); diplôme dʼétudes approfondies (DEA) v odbore sociálne právo na Univerzite Paris II Panthéon Sorbonne (1977); advokát (1974 – 1980); národný expert pri právnom servise Komisie Európskych spoločenstiev (1988 – 1990), následne hlavný administrátor Generálneho riaditeľstva V pre zamestnanosť, priemyselné vzťahy a sociálne záležitosti (1990 – 1994); audítor, odborný referent a následne v roku 1999 poradca Helénskej štátnej rady; pridružený člen gréckeho Najvyššieho špeciálneho súdu; člen Gréckeho ústredného výboru pre prípravu právnych predpisov (1996 – 1998); riaditeľ právneho servisu Generálneho sekretariátu helénskej vlády (1996 – 1998); sudca Súdu prvého stupňa Európskej únie (1998 – 2010, predseda senátu v rokoch 2004 – 2010); člen Najvyššej rady správneho súdnictva (2011 – 2012); člen Špeciálneho súdu pre spory týkajúce sa odmeňovania sudcov a Špeciálneho súdu pre disciplinárne konania sudcov (2013 – 2014); člen poradného odborného panelu pre výber kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva (2014 – 2015); člen výboru pre poskytnutie stanoviska o vhodnosti kandidátov na výkon funkcie sudcu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (2012 – 2015); vyučuje európske právo na École nationale de la magistrature (1995 – 1996 a 2012 – 2015); sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2015 do 7. októbra 2021.
narodený v roku 1964; magisterský titul v odbore právo z Univerzity v Aarhuse (1991); magisterský titul v odbore európske právo z College of Europe v Bruggách (1993); vyučujúci na univerzitách v Aarhuse (1991 - 1993) a Kodani (1999 2001); hosťujúci profesor na univerzitách v Kodani a Aalborgu (od roku 2008); advokát dánskej advokátskej komory (1995); referendár na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev (1994 - 1999); prokurátor na prokuratúre v Kodani (1999 - 2000) a policajný inšpektor (2004 - 2006); právny poradca zastúpenia dánskeho predsedu vlády pri rokovaniach o príprave Charty základných práv Európskej únie (1999 - 2000); vedúci sekcie Úradu európskeho práva (1999 - 2000); vedúci oddelenia Kancelárie európskeho práva a ľudských práv (2000 - 2001) a vedúci oddelenia Úradu pre vlastnícke a záväzkové právo ministerstva spravodlivosti (2001 - 2006); verejný ochranca práv spotrebiteľov vymenovaný dánskou vládou (2006 - 2014); sudca Østre Landsret, Kodaň (2015); generálny advokát Súdneho dvora od 7. októbra 2015 do 7. októbra 2021.
narodený v roku 1977; magisterský titul v odbore právo a medzinárodné vzťahy (Univerzita Karlova v Prahe); diplom anglického práva a práva Európskej únie (Univerzita v Cambridge); Magister Juris (Univerzita v Oxforde, St. Edmund Hall); doktor práv (Európsky univerzitný inštitút, Florencia); štúdium na Slobodnej univerzite v Bruseli a Queenslandskej univerzite (Austrália); asistent predsedu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, neskôr vedúci útvaru dokumentácie a analytiky na tom istom súde (2005 - 2009); zloženie odbornej justičnej skúšky v Českej republike (2009); vyučujúci (2011 - 2012) a výskumný pracovník (2013 - 2016) na Inštitúte európskeho a porovnávacieho práva Univerzity v Oxforde; profesor na College of Europe v Bruggách (2013 - 2015); člen senátu rozkladovej komisie Českej národnej banky (2013 - 2015); menovaný ako sudca ad hoc na Európskom súde pre ľudské práva (2013 - 2015); spoluzakladateľ a predseda Českej spoločnosti pre európske a porovnávacie právo; prednášková činnosť a hosťovanie na viacerých univerzitách v Európe a v zámorí; autor mnohých publikácií v oblasti právo Európskej únie, európske ľudské práva, (verejné) porovnávacie právo a teória práva; generálny advokát Súdneho dvora od 7. októbra 2015 do 7. októbra 2021.
narodený v roku 1952; skončené právnické vzdelanie na Univerzite sv. Klimenta Ochridského v Sofii (1975); doktor práv (1979); prednášajúci (1977 – 1984), docent (1984 – 1990), neskôr profesor na Univerzite sv. Klimenta Ochridského v Sofii (1990 – 2013); dekan Právnickej fakulty Univerzity sv. Klimenta Ochridského v Sofii (1988 – 1991); člen legislatívnej rady bulharskej Národnej rady (1995 – 1997); vedúci katedry Jeana Monneta na Novej bulharskej univerzite (2002 – 2005); predseda právneho poradenstva prezidenta Bulharska (2002 – 2003); sudca bulharského Ústavného súdu (2003 – 2009), následne jeho predseda (2009 – 2012); vedúci katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity sv. Klimenta Ochridského v Sofii (2013 – 2016); člen (2006 – 2016) a podpredseda Benátskej komisie pri Rade Európy (2013 – 2015); člen Ústavnej rady ombudsmana Bulharska (2015 – 2016); redaktor vo viacerých právnických periodikách; autor mnohých právnických publikácií; generálny advokát Súdneho dvora od 19. septembra 2016 do 7. októbra 2021.
narodený v roku 1954 v Slieme (Malta), študoval na Università ta' Malta (Maltská univerzita), kde v roku 1977 získal diplom z práva, ktorý doplnil titulom magister v tom istom odbore, získaným v roku 1979 na University of London (univerzita v Londýne, Spojené kráľovstvo). V roku 1982 mu University of Cambridge (univerzita v Cambridge, Spojené kráľovstvo) udelila titul doktor práv.
Svoju profesijnú dráhu začal P. G. Xuereb ako lektor na Ealing College of Higher Education (Spojené kráľovstvo), kde pôsobil v rokoch 1982 až 1984, a následne vyučoval v rokoch 1984 až 1990 na University of Exeter (univerzita v Exeteri, Spojené kráľovstvo) a v rokoch 1990 až 1993 na University of London, Queen Mary a Westfield College. Po vymenovaní za profesora vyučoval v rokoch 1993 až 2016 právo na Università ta' Malta, kde tiež pôsobil ako vedúci katedry európskeho práva a komparatívneho práva. Zároveň bol predsedom Európskeho dokumentačného a výskumného centra tejto univerzity. Výkon týchto funkcií mu umožnil vydať mnohé publikácie v rôznych oblastiach.
Od roku 1979 vystupoval ako advokát pred najvyššími súdmi Malty a svoje akademické pôsobenie dopĺňal v rokoch 1993 až 2016 praxou právneho poradcu v súkromnom sektore. V rovnakom čase P. G. Xuereb tiež pôsobil ako poradca maltského Parlamentu. V rokoch 1995 až 2016 prispieval k rozširovaniu vedomostí o práve Únie ako predseda Maltskej asociácie pre európske právo.
Sudca Všeobecného súdu od 8. júna 2016 do 8. októbra 2018. Sudca Súdneho dvora od 8. októbra 2018 do 7. októbra 2024
narodená v roku 1958 v Boloni (Taliansko), študovala na Università di Bologna (univerzita v Boloni, Taliansko), kde v roku 1982 získala diplom v odbore právo a v roku 1989 doktorát v odbore európske právo.
Súčasne s prácami na svojej dizertácii pôsobila v rokoch 1982 až 1987 ako výskumníčka v oblasti práva v talianskom výskumnom inštitúte. V roku 1985 sa v Taliansku stala advokátkou.
V rokoch 1991 až 1994 zastávala L. S. Rossi miesto odbornej asistentky v odbore medzinárodného práva na Università degli Studi di Urbino (univerzita v Urbine, Taliansko) a v rokoch 1994 až 1997 miesto docentky medzinárodného práva. V rokoch 1997 až 2000 vyučovala na Università di Bologna ako docentka medzinárodné a európske právo. Bola vymenovaná za profesorku práva Európskej únie a od roku 2000 na Università di Bologna v tomto odbore prednášala, pričom na tejto univerzite vyučovala aj medzinárodné právo verejné a medzinárodné právo súkromné.
Vyučovaniu práva Únie sa venovala aj na niekoľkých ďalších univerzitách: v rokoch 2000 až 2008 bola hosťujúcou profesorkou na université Robert‑Schuman Strasbourg (univerzita Roberta Schumana v Štrasburgu, Francúzsko), v roku 2004 na université Nice Sophia‑Antipolis (univerzita Sophia‑Antipolis v Nice, Francúzsko), v roku 2008 na université Paris 1 Panthéon‑Sorbonne (univerzita Paríž 1 Panthéon‑Sorbonne, Francúzsko), v roku 2014 na Boston University (univerzita v Bostone, Spojené štáty) a v rokoch 2005 až 2015 na King's College London (Spojené kráľovstvo). Ako hosťujúca lektorka pôsobila v roku 2004 aj na Tōkyō daigaku (univerzita v Tokiu, Japonsko) a na Universiteit Gent (univerzita v Gente, Belgicko), a v rokoch 2002 a 2009 tiež na University of Denver (univerzita v Denvere, Spojené štáty). Je tiež autorkou viacerých publikácií.
V rokoch 1998 až 2018 L. S. Rossi okrem toho zastávala miesto riaditeľky Medzinárodného výskumného centra pre európske právo na Università di Bologna. Po tom, ako v rokoch 2009 až 2010 vykonávala funkciu podpredsedníčky talianskej spoločnosti medzinárodného práva a práva Európskej únie, bola v rokoch 2011 až 2013 členkou zmiešaného riadiaceho výboru Čínsko‑európskej právnickej školy Zhōngguó Zhèngfǎ Dàxué (čínska univerzita politických vied a práva, Čína). V rokoch 2014 až 2018 bola členkou riadiaceho výboru Akadémie európskeho práva (ERA), kde zastupovala taliansku vládu, ktorá ju na obdobie rokov 2014 až 2017 vymenovala za právnu poradkyňu na Oddelení európskych politík Predsedníctva talianskej vlády.
L. S. Rossi je autorkou a spoluautorkou mnohých právnických publikácií a pôsobí aj ako lektorka na Collège d'Europe (College of Europe) v Brugách (Belgicko) a na Université du Luxembourg (univerzita v Luxemburgu) od roku 2019.
Sudkyňa Súdneho dvora od 8. októbra 2018 do 7. októbra 2024.
narodený v roku 1958; diplom z práva získal na University College, Dublin (LL.M. v roku 1981); doktor práv na University College, Dublin (LL.D. v roku 1997); diplom z práva na University of Pennsylvania (LL.M. v roku 1982); barrister‑at‑law na Honorable Society of King’s Inns v Dubline (1984); doktor práv na Trinity College, Dublin (Ph.D. 2001); prednášajúci v odbore právo na Trinity College, Dublin (1982 – 2007); junior counsel v Írskej advokátskej komore (1987 – 1997); senior counsel v Írskej advokátskej komore (1997 – 2010); sudca na High Court, Írsko (2010 – 2014); sudca na Court of Appeal, Írsko (2014 – 2018); autor mnohých publikácií; generálny advokát Súdneho dvora od 8. októbra 2018 do 7. októbra 2021.
narodený v roku 1959 v Palerme (Taliansko), diplom z práva získal v roku 1982 na Università degli Studi di Palermo (univerzita v Palerme, Taliansko). V rokoch 1983 až 1986 sa na tejto univerzite venoval výskumnej činnosti a vyučoval ústavné právo. Následne vyučoval ústavné právo na Università degli Studi di Cagliari (univerzita v Cagliari, Taliansko), kde bol v rokoch 1986 až 1997 lektorom verejného práva, a neskôr na Università degli Studi di Palermo (univerzita v Palerme, Taliansko). V rokoch 2014 až 2017 vyučoval ústavné právo a právo hospodárskej súťaže na Libera Università Internazionale degli Studi Social Guido Carli (Slobodná medzinárodná univerzita sociálnych štúdií Guida Carliho, Taliansko). Je autorom viacerých publikácií, ktoré sú v oblastiach verejného práva, ústavného práva, správneho práva a práva hospodárskej súťaže považované za referenčné.
G. Pitruzzella okrem toho v priebehu svojej kariéry pôsobil aj v službách viacerých orgánov verejnej správy. V rokoch 1993 až 1996 zastával funkciu právneho poradcu talianskej vlády a v rokoch 1998 až 2002 funkciu predsedu komisie pre uplatňovanie osobitného štatútu regiónu Sicília.
V roku 2006 bol vymenovaný za člena Commissione di Garanzia del diritto di sciopero nei servizi Pubblici essenziale (Komisia pre zabezpečenie práva na štrajk v základných verejných službách, Taliansko) a v rokoch 2009 až 2011 bol jej predsedom. Súbežne s týmito funkciami zastával v rokoch 2008 až 2011 funkciu právneho poradcu na talianskom ministerstve zdravotníctva. V rokoch 2011 až 2018 bol vymenovaný za predsedu Autorità Garante della concorrenza e del mercato italiana (taliansky Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže a trhu).
V apríli 2013 bol G. Pitruzzella menovaný za člena komisie pre inštitucionálne, hospodárske a sociálne reformy. V júni toho istého roku začal pôsobiť ako expert v komisii pre ústavné reformy.
Generálny advokát Súdneho dvora od 8. októbra 2018 do 14. novembra 2023.
narodený v roku 1961 v Štokholme (Švédsko), v roku 1987 získal na Stockholms Universitet (univerzita v Štokholme, Švédsko) titul Juris kandidat (LL.M.) a v roku 1995 titul doktora práv. Od tohto obdobia sa jeho kariéra rozvíjala predovšetkým v akademickej oblasti, v rámci ktorej sa stal hosťujúcim profesorom (docent) a vedúcim katedry Jeana Monneta pre európske právo, a neskôr, v roku 2001, profesorom európskeho práva na Stockholms Universitet.
V rokoch 1993 až 2004 vykonával N. Wahl funkciu generálneho riaditeľa nadácie pôsobiacej v oblasti vzdelávania. V rokoch 2001 až 2006 bol okrem toho prezidentom švédskeho združenia Nätverket för europarättslig forskning (Sieť pre štúdium práva Spoločenstva) a stal sa členom Rådet för konkurrensfrågor (Rada pre otázky hospodárskej súťaže, Švédsko).
Sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2006 do 28. novembra 2012. Generálny advokát Súdneho dvora od 28. novembra 2012 do 6. februára 2019. Sudca Súdneho dvora od 6. februára 2019 do 7. októbra 2024.
narodený v roku 1973 v Tallinne (Estónsko), v roku 1997 získal diplom v odbore právo na Tartu Ülikool (univerzita v Tartu, Estónsko) a v štúdiách práva pokračoval na université de Poitiers (univerzita v Poitiers, Francúzsko). V roku 2006 získal diplom doktora práv na Tartu Ülikool.
V rokoch 1995 až 1996 vykonával svoje prvé pracovné úlohy ako riaditeľ 7. oddelenia konzulárneho odboru estónskeho ministerstva zahraničných vecí. Následne bol vymenovaný do funkcie riaditeľa odboru trestného práva na estónskom ministerstve spravodlivosti, ktorú zastával od roku 1996 do roku 2001.
Svoje nadobudnuté praktické skúsenosti rozvinul aj v justičnom prostredí, čo mu umožnilo vykonávať funkciu sudcu na Harju Maakohtu Tallinna kohtumaja (súd prvého stupňa v Tallinne, Estónsko) od roku 2001 do roku 2002, na Tallinna Ringkonnakohtus (odvolací súd Tallinn, Estónsko) od roku 2002 do roku 2006, ako aj na Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko) od roku 2006 do roku 2009. Od roku 2010 do roku 2013 vykonával funkciu predsedu trestnej komory. Estónsky parlament ho v rokoch 2013 až 2019 vymenoval za predsedu Riigikohus. Okrem toho bol od roku 2010 do roku 2016 vymenovaný za ad hoc sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (Štrasburg, Francúzsko).
Súbežne so svojou súdnou činnosťou zastával od roku 2013 do roku 2019 funkciu predsedu Kohtute Haldamise Nõukoda (Rada pre správu prvostupňových a odvolacích súdov, Estónsko) a v rokoch 2017 až 2019 funkciu predsedu siete predsedov Najvyšších súdnych súdov Európskej únie.
Ako hosťujúci profesor vyučoval v rokoch 2012 až 2017 právo na Tartu Ülikool. Najmä v tomto rámci publikoval mnohé články zamerané na výskum trestného práva.
Generálny advokát na Súdnom dvore od 6. februára 2019 do 7. októbra 2024.
narodený v roku 1960 v New Haven (Spojené štáty), v roku 1984 získal diplom v odbore právne vedy na Trinity College Dublin (Írsko) a v roku 1986 diplom Barrister‑at‑law na Honourable Society of King’s Inns (Dublin, Írsko).
Jeho profesijná dráha sa začala v rámci írskej advokátskej komory: v obdobiach medzi rokmi 1986 a 1990 a 1997 a 2003 pôsobil ako Barrister‑at‑law a v rokoch 2003 až 2013 ako Senior Counsel. Od roku 1990 do roku 1997 dočasne prerušil svoje pôsobenie ako Barrister‑at‑law a nastúpil na Súdny dvor Európskych spoločenstiev ako referendár pri sudcoch Thomasovi Francis O’Higginsovi (v rokoch 1990 až 1991) a Johnovi L. Murrayovi (v rokoch 1991 až 1997). V období medzi rokmi 2006 a 2013 bol vymenovaný za člena stáleho zastúpenia Rady európskych advokátskych komôr (CCBE) pri Súdnom dvore a Súdnom dvore Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Od roku 2015 okrem toho pôsobí ako docent práva Únie na University College Cork (univerzita v Corku, Írsko). Je autorom mnohých publikácií týkajúcich sa írskeho správneho práva a práva Únie.
Sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 7. októbra 2021. Generálny advokát Súdneho dvora od 7. októbra 2021 do 7. októbra 2024.
narodený 12. novembra 1914 v Nieuwkapelle; belgický štátny príslušník; doktor práv (1938), licencié en économie politique et sociale (ma-gisterské štúdium politickej a sociálnej ekonó-mie) (1940) na Katolíckej univerzite v Louva-in; asistent na Inštitúte ekonomických vied Ka-tolíckej univerzity v Louvain (1939-1940); ad-vokát (1938-1940); ekonomický a daňový po-radca Boerenbond, vedúci kabinetu ministra hospodárstva (1944-1945); tajomník európskej kancelárie F.A.O. (Medzinárodná organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) v Ríme poverený likvidáciou Medzinárodného inštitútu pre poľnohospodárstvo (1946-1949); predseda belgického výboru F.A.O., člen rady F.A.O. a rôznych výborov (1950-1953); súdny tajom-ník na Súdnom dvore ESUO od 26. marca 1953 do 6. októbra 1958 a Súdnom dvore Eu-rópskych spoločenstev od 7. októbra 1958 do 9. februára 1982; zomrel 15. mája 2002.
narodený 23. mája 1932 vo Viedni; britský štátny príslušník; štúdium práva na Kings Col-lege, univerzite v Durhame a Lincolns Inn (1950-1955); prijatý do londýnskej advokát-skej komory, zástupca súdneho tajomníka na Najvyššom súde Kene (1955); advokát (1957-1958 a 1961-1962); sudca prvostupňového sú-du (1958); prvý zástupca súdneho tajomníka na Najvyššom súde Kene (1963); referent-zástupca v súdnej kancelárii Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (1965); referent sekretariátu Komisie pre ľudské práva (1966); referent (1967), hlavný referent (1969), zástup-ca vedúceho kabinetu (1969-1973) Rady Euró-py; vedúci sekcie (1973), riaditeľ (1980) v kancelárii Európskeho parlamentu; súdny tajomník na Súdnom dvore od 10. februára 1982 do 9. februára 1988; zomrel 23. septembra 2020.
narodený roku 1944; francúzsky štátny príslušník; vysokoškolské právnické vzdelanie získal na Univerzite Paríž I, Institut d'études politiques v Paríži a na School of advanced international studies Univerzity Johns Hopkins; referent na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu; hlavný referent sekretariátu rozpočtového výboru; vedúci sekcie sekretariátu inštitucionálneho výboru a rozpočtového výboru; poradca, neskôr riaditeľ u predsedov Európskeho parlamentu (inštitucionálne, právne a rozpočtové otázky); riaditeľ ad interim generálneho riaditeľstva výborov; súdny tajomník na Súdnom dvore od 10. februára 1988 do 9. februára 1994.
narodený v roku 1948; ukončil Inštitút politických vied v Paríži a vyššie štúdiá verejného práva; zástupca prokurátora republiky na krajskom súde vo Versailles; administrateur principal (hlavný radca) Súdneho dvora; generálny tajomník Generálnej prokuratúry odvolacieho súdu v Paríži; kancelária „Garde des Sceaux“, ministerstvo spravodlivosti; referendár predsedu Súdneho dvora; súdny tajomník na Súdnom dvore od 10. februára 1994 do 6. októbra 2010.