Diskriminácia vo vzťahu k jazyku

Používanie 24 úradných jazykov v EÚ nevyhnutne vyvolala otázky jazykovej diskriminácie, ktorými sa Súdny dvor zaoberal vo svojej judikatúre.

V roku 2012 Súdny dvor rozhodol, že uverejnenie oznámení o verejných výberových konaniach na pracovné miesta úradníkov Európskej únie v troch jazykoch (angličtina, francúzština a nemčina) a povinnosť absolvovať skúšky verejného výberového konania v jednom z týchto troch jazykov predstavujú diskrimináciu na základe jazyka (rozsudok z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia, C-566/10).

Súdny dvor tiež opakovane rozhodol, že zásada zákazu diskriminácie bráni tomu, aby jazykové znalosti, nevyhnutné pre určité zamestnanie, museli byť nevyhnutne získané v dotknutom členskom štáte alebo preukázané osvedčením vydaným týmto členským štátom (rozsudok z 28. novembra 1989, Groener, C-379/87 a rozsudok zo 6. júna 2000, Angonese, C-281/98).

Okrem toho Súdny dvor konštatoval, že členský štát nemôže pod hrozbou neplatnosti vyžadovať, aby všetky pracovné zmluvy s cezhraničným prvkom uzavreté s tuzemským podnikom boli vyhotovené v úradnom jazyku alebo úradných jazykoch tohto štátu (rozsudok zo 16. apríla 2013, Las, C-202/11).