Diskriminácia na základe pohlavia

Zásada rovnosti zaobchádzania s muži a ženami poskytla Súdnemu dvoru príležitosť rozvinúť rozsiahlu judikatúru.

Diskriminácia žien v zamestnaní: všeobecné zásady

Už v roku 1976 Súdny dvor rozhodol, že zásada rovnakej odmeny za prácu pre mužov a ženy stanovená právom Únie má priamy účinok, takže je možné sa na ňu priamo odvolávať voči svojmu zamestnávateľovi (rozsudok z 8. apríla 1976, Defrenne, 43/75).

Súdny dvor konštatoval, že vylúčenie zamestnancov na kratší pracovný čas zo systému podnikového dôchodkového zabezpečenia môže predstavovať nepriamu diskrimináciu žien, pokiaľ sa toto vylúčenie dotýka značne vyššieho počtu žien ako mužov a pokiaľ nie je objektívne odôvodnené faktormi nezávislými na akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia (rozsudok z 13. mája 1986, Bilka, 170/84).

Súdny dvor nakoniec pripustil možnosť, aby v odvetviach činnosti verejnej správy, kde sú ženy menej zastúpené ako muži, boli prednostne povýšené uchádzačky (ženy) s rovnakou kvalifikáciou („pozitívna diskriminácia“), ak táto výhoda nie je automatická a pokiaľ uchádzačom (mužom) bude zaručené posúdenie ich žiadostí o povýšenie bez toho, aby boli tieto žiadosti vopred vylúčené (rozsudok z 11. novembra 1997, Marschall, C-409/95).

Diskriminácia žien v zamestnaní: tehotné zamestnankyne

V roku 1990 Súdny dvor rozhodol, že tak odmietnutie zamestnať ženu z dôvodu jej tehotenstva, ako aj prepustenie zamestnankyne z toho istého dôvodu predstavujú priamu diskrimináciu na základe pohlavia (rozsudky z 8. novembra 1990, Dekker, C-177/88 a Handels- og Kontorfunktionaerernes Forbund, C-179/88). Následne Súdny dvor spresnil, že zákaz prepustiť zamestnankyňu z dôvodu jej tehotenstva platí bez ohľadu na to, či pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. V tomto duchu Súdny dvor konštatoval, že nepredĺženie zmluvy na dobu určitú je diskriminačné, pokiaľ je odôvodnené tehotenstvom zamestnankyne (rozsudky zo 4. októbra 2001, Jiménez Melgar, C-438/99, a Tele Danmark A/S, C-109/00). Súdny dvor tiež rozhodol, že prepustenie ženy v priebehu tehotenstva z dôvodu neprítomnosti spôsobenej chorobou súvisiacou s tehotenstvom je zakázanou diskrimináciou na základe pohlavia (rozsudok z 30. júna 1998, Brown, C-394/96). Okrem toho Súdny dvor spresnil, že prepustenie ženy zo zamestnania z dôvodu jej tehotenstva alebo narodenia dieťaťa je protiprávne aj vtedy, keď je oznámené až po jej návrate z materskej dovolenky (rozsudok z 11. októbra 2007, Paquay, C-460/06).

Súdny dvor tiež rozhodol, že prepustenie zamestnankyne, ktorá sa nachádza  v pokročilom štádiu oplodnenia in vitro a nie je z tohto dôvodu dočasne prítomná v zamestnaní, predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia, keďže takéto zaobchádzanie sa týka iba žien (rozsudok z 26. februára 2008, Mayr, C-506/06).

Ďalšie príklady diskriminácie na základe pohlavia: poistenie a ozbrojené sily

Súdny dvor dospel v roku 2011 k záveru, že zohľadnenie pohlavia poistenej osoby ako rizikového faktoru v poistných zmluvách predstavuje diskrimináciu.  Z tohto dôvodu sa rovnaká výška poistného a rovnaké poistné plnenie bez ohľadu na pohlavie poistenej osoby uplatňujú v Únii od 21. decembra 2012 (rozsudok z 1. marca 2011, Association belge des consommateurs Test-Achats a i., C-236/09).

V roku 1999 Súdny dvor spresnil, že organizácia a riadenie ozbrojených síl musia dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami, aj keď prístup k určitým jednotkám môže byť vyhradený výlučne mužom z dôvodu zvláštnych podmienok pôsobenia týchto jednotiek (napríklad zásahové komando) (rozsudok z 26. októbra 1999, Sirdar, C-273/97). Ženy nemôžu byť v každom prípade vylúčené zo všetkých vojenských povolaní, v ktorých sa používajú zbrane (rozsudok z 11. januára 2000, Kreil, C-285/98).

Diskriminácia na základe zmeny sexuálnej identity

V roku 1996 Súdny dvor rozhodol, že prepustenie zo zamestnania z dôvodu zmeny pohlavia určitej osoby alebo z dôvodu jej úmyslu nechať si zmeniť pohlavie predstavuje diskrimináciu, pretože sa s touto osobou zaobchádza nevýhodne v porovnaní s osobami takého pohlavia, ktoré mala pred svojou operáciou (rozsudok z 30. apríla 1996, P./S., C-13/94).

V roku 2004 Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá neuznáva novú sexuálnu identitu transsexuálov a zakazuje im preto uzavierať manželstvo, je v rozpore s právom Únie, pokiaľ vedie k zbaveniu týchto osôb nároku na pozostalostný dôchodok (rozsudok zo 7. apríla 2004, K.B., C-117/01). V tom istom duchu Súdny dvor v roku 2018 rozhodol, že osoba, ktorá zmenila pohlavie, nemôže byť nútená zrušiť svoje manželstvo uzavreté pred touto zmenou, aby mala nárok na starobný dôchodok vo veku stanovenom pre osoby pohlavia, ktoré získala (rozsudok z 26. júna 2018, MB, C-451/16).